Frederick Kempe: Európa musí Obamovi preukázať oddanosť

Súčasná „konštelácia“ lídrov v Európe dáva novému prezidentovi USA Barackovi Obamovi „jedinečnú šancu“ pre posilnenie transatlantických vzťahov. Na druhej strane však Európa musí „Obamovi ukázať, že dokáže byť efektívnym partnerom“, hovorí v rozhovore pre EurActiv Frederick Kempe, predseda Atlantickej rady v USA.

Fred Kempe
https://euractiv.sk

Žiaden americký prezident nemal nastúpiť do úradu „s tak znepokojujúco [dlhým] zoznamom zahraničných a domácich výziev“, ako Barack Obama, tvrdí Frederick Kempe, predseda jedného z najvplyvnejších think-tankov v USA. V rozhovore pre portál EurActiv tvrdí, že praktické politické otázky, ktoré čakajú na budúceho šéfa Bieleho domu, ďaleko prevažujú očakávania zahraničia.

Obama disponuje v dôsledku finančnej krízy „obmedzenými zdrojmi a priestorom pre manévrovanie“ v medzinárodných otázkach, z čoho Kempe usudzuje, že v prvých mesiacoch sa skôr zameria na riešenie úloh v domácej politike: „Schválenie stimulačného balíka pre riešenie nebezpečenstva nezamestnanosti, inflácie a dlhodobej recesie musí byť jeho prvou výzvou.“

Prezident Atlantickej rady verí, že Obama bude rozvíjať vzťahy s Európou v pozitívnom zmysle. Podľa neho to predurčuje „správna konštelácia lídrov“ v Európe. Nový americký prezident by sa mohol zamerať najmä na „zlepšenie stagnujúcich vzťahov s Nemeckom“ a rozvoj „úzkeho vzťahu s Francúzskom“. Obamov kabinet by k európskym otázkam mohol pristupovať sofistikovane okrem iného aj pre menovanie Jima Jonesa za poradcu pre národnú bezpečnosť. Ako hovorí Kempe, Jones „Európu pozná, hovorí plynule po francúzsky a s dôležitými [európskymi] krajinami úzko spolupracoval ako najvyšší veliteľ spojeneckých síl“. Na druhej strane, nová ministerka zahraničia Hillary Clintonová „taktiež so sebou prináša niektorých z najlepších mysliteľov Washingtonu v európskych otázkach – takže v D.C. nebude nedostatok srdečnosti voči Európe“. Kempe však upozorňuje, že „srdečnosť so sebou neprináša vždy uspokojenie“.

Obama bude pravdepodobne od Európy požadovať mnoho z toho, čo žiadal aj jeho predchodca Geogre W. Bush. Najdôležitejšou otázkou v tomto smere je, „či bude Európa v najkritickejších momentoch partnerom s vlastnými zdrojmi“. Preto „je viac na Európe, aby v prvých dvanástich mesiacoch Obamovi ukázala, že dokáže byť efektívnym partnerom,“ hovorí šéf Atlantickej rady.

Barack Obama „vie, že čokoľvek vo svete sa dá riešiť ľahšie, ak existuje predpoklad americko-európskej spolupráce, od otázok klimatických zmien až po iránske zbrojné ambície“. Naviac, Washington sa môže „od Európy učiť, ako lepšie používať svoju soft power (jemnú moc – pozn.) preventívnym spôsobom pri odhaľovaní a predchádzaní objavujúcich sa kríz“. Kempe dopĺňa, že aj „Európa sa môže od USA naučiť nazerať na svoju zodpovednosť z globálneho hľadiska a byť menej zameraná do seba“.

Frederick Kempe vymenúva tri priority transatlantických vzťahov:

  • Afganistan ako naliehavá a súčasne transatlantická misia,
  • klimatické a energetické otázky, ktoré ukazujú, že obe strany sú na jednej lodi a spoločne dokážu viesť svet a zapojiť aj Čínu a Indiu,
  • svetová finančná kríza, pri riešení ktorej je potrebný spoločný postup, inak sa svet nevyhne dlhodobejšej hospodárskej recesii.

Miera splnenia priorít bude závisieť od toho, do akej miery sa podarí Barackovi Obamovi zlepšiť vnímanie USA medzi Európanmi, dopĺňa Kempe. Súčasne vyjadruje vysokú dôveru, že prezident USA otvorí aj zelené témy: „Nepochybujem, že USA sa stanú zelenšími než Európa nielen pre rozvoj technológií, ale aj pre stimuly a kapitálové trhy, ktoré sa rozvinú rýchlejšie, než európska zelená ekonomika.“

Najväčším rizikom pre rozvoj transatlantických vzťahov je viac protekcionizmu na americkej strane, domnieva sa Kempe. „Znamenia nie sú dobré. Je to najväčšia hrozba v demokratickom Kongrese a Obamovej administratíve. [..] Bol by to najviac kontraproduktívny smer, akým by sa mohli USA uberať,“ dopĺňa. Na druhej strane však tvrdí, že obdobnému riziku musel čeliť aj demokrat Bill Clinton, ktorý sa mu dokázal vyhnúť.

V závere rozhovoru šéf Atlantickej rady hovorí, že zatiaľ nie je jasné, kto nahradí Kristen Silverbergovú na poste americkej veľvyslankyne pri Európskych spoločenstvách.


Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA