Intervencie Západu nemôžu za všetko zlo

Zvaliť zodpovednosť za všetko zlo, vrátane teroristického útoku na Charlie Hebdo, na západný intervencionizmus je pritiahnuté za vlasy, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk popredný analytik Justin Vaïsse.

Justin Vaïsse
https://euractiv.sk

Ozbrojený útok na satirický týždenník Charlie Hebdo viedol k prejavom národnej jednoty. Snažili sa niektoré politické strany z udalostí vyťažiť?

Nie, nepovedal by som. Sympatie vyvierali z toho, že dvaja ľudia z nejakého dôvodu vstúpili so zbraňou v ruke do novín počas redakčnej porady. Ich streľba vyvolala absolútne pobúrenie vo francúzskej spoločnosti, vrátane veľkej väčšiny tých, ktorí Charlie Hebdo nemali veľmi radi.

Takže otázka nestála tak, či ľudia majú časopis radi. Celú edičnú radu zavraždili, aby potlačili slobodu prejavu.

V roku 2006 ste napísali knihu Integrácia islamu: Politické a náboženské výzvy v súčasnom Francúzsku. Mohli by ste nám v stručnosti povedať o niektorých navrhovaných opatreniach?

Integrácia islamu bola viac o moslimoch než o islame ako takom. Jonathan Laurence a ja v knihe opisujeme niektoré negatívne trendy, sociálne podmienky nevynímajúc. Odhalili ich mestské nepokoje v roku 2005, radikalizácia veľmi úzkeho okraja populácie alebo pretrvávajúci antisemitizmus.

Boli tu však aj trendy, ktoré boli orientované skôr pozitívne. Jedným z nich bol aj fakt, že islam si v republike čoraz ľahšie hľadal svoje miesto pri stole. Bolo to jednak prostredníctvom oficiálneho zastúpenia a inštitucionalizácie islamu cez Francúzsku radu pre moslimské náboženstvo (Le Conseil Français du Culte Musulman), jednak vďaka uvoľňovaniu napätia na miestnej úrovni. Budovanie mešít bolo v 90. rokoch celkom nemožné, po roku 2000 už poľahky možné. Organizovanú podobu dostala aj rituálna porážka zvierat.

Hovorili sme vtedy, že integrácia sa deje na pozadí, no zostáva niekoľko slepých miest. Spätne sa to, bohužiaľ, javí ako celkom dobrá predpoveď.

Keď hovoríme o integrácii moslimov, mohli by ste ich situáciu vo Francúzsku porovnať s tou v Nemecku či v Spojených štátoch?

Je tu niekoľko rozdielov. Prvým z nich je počet. Francúzsko má najväčšiu komunitu s „moslimským pôvodom“. Musíme mať vždy na pamäti, že tých,ktorých v bežnom jazyku nazývame moslimami sú v skutočnosti aj tí, ktorí vieru zmenili alebo sú ateisti.

Ak povieme, že je vo Francúzsku 5 až 6 miliónov moslimov, nemyslíme tým v skutočnosti, že 5 až 6 miliónov ľudí vyznáva islam.

Tento údaj je aj tak v pomere k celkovej populácii vyšší než v Nemecku alebo v USA. V porovnaní s USA je tu ešte aj ten rozdiel, že tam je moslimská populácia v priemere bohatšia a vzdelanejšia než priemerné americké obyvateľstvo.

Vo Francúzsku je to naopak. Moslimovia sú všeobecnosti v podriadenom ekonomickom a sociálnom postavení. V tejto situácii sú aj v Nemecku. Je tu ale rozdiel v tom, odkiaľ pochádzajú. Do Nemecka väčšinou smerovali z Turecka, do Francúzska to bolo z Maghrebu a do Veľkej Británie z južnej Ázie, aj keď nie výhradne odtiaľ.

Medzi najnovšie módne slová v oblasti bezpečnosti patria kyberterorizmus a regrutácia na webe. Robia radikáli vo Francúzsku nábor aj osobne alebo je táto metóda zastaraná?

Spôsob, akým sa ľudia radikalizujú, je dvojaký. Jedným z nich internetová propaganda, videá a časopisy Islamského štátu (Da’ish) či webové stránky al-Káidy, ku ktorým sa dá veľmi ľahko dostať. To pre ľudí, ktorí sa začínajú radikalizovať, vytvára sieť alternatívnych kontaktov.

Druhý významný spôsob prebieha prostredníctvom siete skutočných ľudí. Takéto siete môžu byť vo väzení aj mimo neho. Mimo väzenia pôsobí niekoľko „guruov“ ako Farid Benyettou. Zradikalizoval množstvo mladých, ktorí odišli bojovať do Iraku. Bol tiež v kontakte s bratmi Kouachiovcami, ktorí spáchali útok na Charlie Hebdo.

V porovnaní s väčšinovým francúzskym islamom sú samozrejme úplne okrajoví. Nie sú v bežných mešitách, vôbec nie sú v mešitách, sú iba na periférii komunity.

Vraveli ste, že bratia Kouachiovci boli s niekým v kontakte. Médiá však ich činy označovali ako akciu osamelých vlkov…

Ten výraz podľa mňa nie je veľmi dobre zvolený. Osamelý vlk by pracoval podobne ako Unabomber v USA. Bol sám v lesoch a svojim obetiam posielal bomby poštou. To je osamelý vlk.

Osamelý vlk by bol mimo spoločnosti. Kouachiovci neboli mimo nej, no neboli ani súčasťou väčšej organizácie. Zastali niekde na pomedzí. Od al-Káidy získali v Sýrii výcvik, cvičili sa aj v iných krajinách a mali malý okruh priateľov. Konali ale v zásade sami.

Neboli teda osamelými vlkmi. Mali pomoc od iných, no nikto im nevelil. Napriek tomu, že jemenská al-Káida za útok priznala zodpovednosť, tak ich al-Káida na Arabskom polostrove nevyslala. Preto si myslím, že výraz osamelý vlk nie je namieste.

Medzi niektorými politikmi rastie presvedčenie, že nepokoje na Blízkom východe majú pôvod v západnej zahraničnej politike. Bývalý kandidát na amerického prezidenta Ron Paul tvrdí, že smrteľné útoky boli odrazom intervencionizmu. Noam Chomsky v súvislosti s vraždením spomínal pokrytectvo a pripomenul raketový útok NATO na ústredie srbskej štátnej televízie.

Islamistická propaganda nepochybne využíva rôzne intervencie a vojny na to, aby Západ obviňovala, vrátane rôznych excesov, ktoré ich sprevádzali. Stačí si spomenúť na mučenie v Iraku a v Afganistane či na škandál s väznicou Abú Ghraib z roku 2004.

Na začiatku 90. rokov sme v Somálsku alebo v Bosne zasahovali preto, aby sme moslimov zachránili. Čiže to nie je o tom, že Západ je proti moslimom. V Mali sme ľudí rôznych vierovyznaní ochraňovali pred teroristami. Takže tieto obvinenia sa dajú len sotva zdôvodniť.

Uvážte, že v Líbyi sme zasiahli a krajina sa neskôr prepadla do chaosu. V Sýrii sme nezasahovali a nastalo tam to isté. Je teda ťažké vysloviť nejaký definitívny záver, či je zasahovanie dobré alebo zlé. Je dôležité, ako prebehne a aký je jeho výsledok. Zvaliť zodpovednosť za všetko zlo na západný intervencionizmus je pritiahnuté za vlasy.

Prezident Hollande zdôraznil, že francúzska polícia v tom istom čase zmarila viacero ďalších útokov. Dokážete vy alebo váš úrad odhadnúť, koľko ľudí v tomto momente plánuje teroristické útoky?

Nedokážem a aj kedy som to vedel, tak vám to nesmiem prezradiť. Nanešťastie sa obávam, že je to viac ako jeden. Je však pravdou, že v prípade Charlie Hebdo a útoku na kóšer supermarket došlo k zlyhaniu.

Na druhej strane to, čo nevidíme, sú desiatky prípadov ročne, ktoré zmaria spravodajské a tajné služby. Len uvážte, že tu bolo množstvo pokusov, no v rokoch 1995 až 2012 nebol žiadny úspešný. Bol tu Muhammad Merah a teraz v roku 2015 Charlie Hebdo. Musíme síce prijať dodatočné opatrenia, no rozhodne nezačíname od nuly.

Pozadie

Historik Justin Vaïsse riadi na francúzskom ministerstve zahraničných vecí Centrum analýz, prognóz a stratégií. Predtým pôsobil ako analytik amerického think-tanku Brookings Institution. Špecializuje sa na dejiny neokonzervativizmu.

22. januára vystúpil na Francúzskom veľvyslanectve v Bratislave s prednáškou "Francúzsko, Európa a islamizmus".

REKLAMA

REKLAMA