Európski lídri zrádzajú základné princípy

EÚ sa stále viac uzatvára pred imigrantmi a niektorí európski lídri zrádzajú základné humanitárne princípy, tvrdí v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv Thomas Hammarberg, komisár Rady Európy pre ľudské práva.

Thomas Hammarberg
FOTO TASR - Tomáš Halász

Predtým ako sa v roku 2005 stal komisárom Rady Európy pre ľudské práva, dlhé roky pracoval na ochrane ľudských práv v Európe a vo svete. Bol generálnym tajomníkom Amnesty International a v roku 1977 dostal nobelovú cenu za mier.

Komisár Hammarberg, vo vašej nedávno vydanej knihe „Ľudské práva v Európe: žiaden dôvod na spokojnosť“ tvrdíte, že aj v tejto oblasti záleží hlavne na výsledkoch. Vašou prácou vraj nie je hovoriť o „dobrých alebo zlých vládach“. Avšak sú situácie, ako tá terajšia s prevažne tuniskými imigrantmi, ktorí vyvolali hádku medzi Francúzskom a Talianskom. Nie je čas pomenovať a odsúdiť krajiny, ktoré porušujú základné ľudskoprávne zvyklosti?

Mojou úlohou je kritizovať. „Menujte a odsudzujte“, ak chcete, kroky vlád, ktoré sú v rozpore so zaužívanými ľudskoprávnymi štandardami alebo ak by prijatie daných krokov viedlo k porušeniu ľudských práv.

Ja verím, že v Európe čelíme veľmi nešťastnej situácii. Stále viac sa uzatvára a chce oživiť vnútorné hranice aby mohla vyslať imigrantom z iných častí sveta negatívny signál, že nie sú vítaní.

Na druhej strane, krajiny ako Tunisko boli veľmi veľkorysé pri zaobchádzaní s imigrantmi…

Pravdu povediac, Tunisko môže ísť svetu príkladom v oblasti imigračných politík. Oni sami sú vo veľmi ťažkej situácii. Prešli si veľmi zložitou politickou transformáciou, majú veľkú nezamestnanosť, do toho ešte vstupuje ekonomická kríza, ktorá je tam oveľa vážnejšia ako v Európe. Napriek tomu prijali viac ako štvrť milióna utečencov z Líbye s otvorenou náručou a stále je ich hranica otvorená.

Potom tu máme Európu s 500 miliónmi obyvateľov, ktorá zatvára dvere, posiela naspäť lode a zaobchádza s tými čo prídu ako s absolútne nevítanými. Myslím si, že je to veľmi smutné. Je to tiež dôkaz, že Európa nie je schopná konať podľa svojich deklarácií o ľudskcýh právach. 

Preto nemôže byť Európa dôveryhodná vo svete…

Nie, s touto politikou nebude Európa dôveryhodná, keď budeme v budúcnosti na medzinárodnom fóre hovoriť o ľudských právach.

Pomenujme veci pravými menami, Sarkozyho čakajú voľby. 25 tisíc imigrantov nie je až také veľké číslo pre Európsku úniu a ani pre Francúzsko a Taliansko

Jednoznačne premýšľajú nad domácimi reakciami. Myslím si, že namiesto týchto xenofóbnych reakcií by sa mal politik postaviť k tomu priamo a vysvetliť, prečo musíme pomáhať ľuďom v iných častiach sveta, ktorí sú vo veľkej núdzi. Mal by to vidieť ako humanitárnu hodnotu. Ale nie je tomu tak. Obrátili sa chrbtom a zradili základné humanitárne princípy, o ktorých som si myslel, že ich Európa bude ctiť.

Minulý rok došlo k vyhosteniu Rómov z Francúzska. Veríte, že sa to týmto už skončilo?

Nie, neskončilo. V skutočnosti sú Rómovia stále v pohybe. Niektorí z nich už odišli z Rumunska a sú opäť vo Francúzsku. Takže to nebolo riešením, poslať ich preč a správať sa k nim zle.

Takže táto záležitosť je tu stále s nami. Myslím si, že je nutné si znova ujasniť naše hodnoty: žijú Rómovia v Európe a sú akceptovaní ako Európania? A prečo nie? Prečo by nemali byť akceptovaní a mať tie isté práva ako ostatní v EÚ?

Nemôžeme voči nim zaviesť špeciálne pravidlá, a to je presne to čo sa udialo.

Bola v poslednom čase Európska komisia príliš mierna na Maďarsko?

Myslím si, že dialóg medzi Komisiou v Bruseli a maďarskou vládou vyznel tak, akoby EÚ akceptovala, dokonca až privítala, finálnu verziu mediálneho zákona.

A to aj napriek faktu, že existuje stále niekoľko problematických častí tohto zákona, hlavne keď ide o slobodu médií, ochranu zdroja informácií, atď.

To bolo, podľa môjho názoru, nešťastné.

Tým, že dala zmenenému zákonu zelenú, vám zrejme veľmi nepomohla vo vašej práci.

Naraz prebiehali dve aktivity. Jedna bolo vyjednávanie medzi Komisiou v Bruseli a vládou v Budapešti. Druhá aktivita bola Rada Európy a môj úrad komisára, kde sme analyzovali do detailu mediálny zákon a objavili sme vážne nedostatky, keď ide o ľudské práva v tomto zákone. Zverejnili sme jeden dokument, ale..

Bol kritický, avšak Komisia povedala, že pozmenený zákon je OK.

Áno. Tak to celé vyznelo a maďarská vláda sa teraz odvoláva na „požehnanie“ Bruselu, keď ide o finálnu verziu mediálneho zákona. To je veľmi nešťastné.

Niektorí tvrdia, že maďarský mediálny zákon je špička ľadovca. Médiá v mnohých krajinách EÚ, napríklad vo Francúzsku alebo Taliansku, upadajú. Nehovoriac o východnej Európe.

Myslím si, že máme dnes veľmi zložitú situáciu, pokiaľ ide o médiá. Mal som diskusie s niekoľkými expertmi na médiá z Veľkej Británie a tí ma upozorňujú na niekoľko denníkov – Daily Telegraph, Daily Mail, atď. – a signalizujú, že sú znepokojení nad spôsobom, ako tieto médiá ovplyvňujú širokú verejnosť smerom k viac xenofóbnym reakciám.

Naozaj si myslím, že je nutné prediskutovať, z pohľadu ľudských práv, zodpovednosť médií. Hovorím to s veľkým rešpektom pre slobodu prejavu. Je tu dilema.

Niečo treba urobiť, aby sa médiá v mnohých krajinách nestali nástrojom propagandy vlády, resp. štátnych autorít. Potrebujeme osvietenejšiu diskusiu o tomto aspekte.

Ste pesimistický ohľadom trendu v Európe? Je to všetko kvôli kríze? Budeme musieť v dôsledku krízy trpieť aj úpadok v základných ľudskoprávnych štandardoch?

Cítim, že stojíme pred veľkou výzvou. Reakcie vládnych politikov nie sú veľmi konštruktívne alebo pozitívne. Myslím si, že sa nezastavia, keď ide o základné hodnoty, vrátane ľudských práv. Legitimizujú svoje konanie extrémistickými skupinami namiesto toho, aby o tom viedli debatu a vysvetlili, prečo sa v tomto mýlia.

A čo debata o multikulturalizme? Nie je to iba figovým listom, ktorý zakrýva skutočné problémy? Traja lídri, nemecká kancelárka Angela Merkelová, britský premiér David Cameron a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, všetci povedali, že „multikulturalizmus zlyhal“. Čo to znamená?

Týmto všetkým podľa mňa redefinovali celý ten pojem. Hovoria teraz o multikulturalizme ako o podpore izolácie moslimských komunít v týchto spoločnostiach. Zameriavajú sa hlavne na islam v Európe.

Multikulturalizmus by mal znamenať rešpekt voči tým druhým, diverzitu spoločností a rešpekt pre ostatné kultúry. Znamená to, že dokážeme pracovať spoločne. Používať tento výraz v negatívnom zmysle vytvára iný výraz a oveľa negatívnejšiu diskusiu než akú sme čakali.


Thomas Hammarberg hovoril so senior editorom EurActiv-u Georgim Gotevom.

REKLAMA

REKLAMA