Koordinátor EÚ pre boj s terorizmom: Hrozba prichádza zvnútra

Gilles de Kerchove tvrdí, že ho útoky v Európe neprekvapujú. Zatvárať hranice ale rozhodne nie je riešením.

Európsky koordinátor pre boj s terorizmom Gilles de Kerchove poskytol rozhovor pre EurActiv.com tesne pred teroristickým útokom v Londýne.

22. marca si Belgicko pripomenulo obete bruselských teroristických útokov. Vás ako Belgičana prekvapilo, že sa útoky udiali?

Neprekvapilo, pretože roky sme si vedomí snahy Daíšu udrieť v Európe. Mali sme útoky v Paríži a vedeli sme, že niektorí ich autori sú stále na slobode. Útok v Bruseli bol medzi možnosťami. Je veľmi smutné, že sme tomu nedokázali zabrániť, ale prekvapený som nebol.

Stalo sa to preto, že tajné služby dostatočne nespolupracovali?

Na toto zatiaľ nechcem konkrétnejšie odpovedať, keďže parlamentná vyšetrovacia komisia ešte neskompletizovala svoje závery. Zrejme bude zaujímavejšie počkať práve na ne.

Za posledné dva roky sme pracovali mnohými smermi a zdieľanie informácií tajných služieb je iba jedným z nich. Ide o sadu preventívnych a represívnych nástrojov a tiež o bližšiu spoluprácu s niektorými sídliskami.

Podľa mňa by bolo nepresné tvrdiť, že sa útoky stali, pretože informačné služby nezdieľajú informácie. Zdieľajú ich. Tu nie je problém. Problémom nie je nevyhnutne nedostatok údajov, ale schopnosť ich správne analyzovať. Je potrebné zapracovať na otázkach zberu dát, ich zdieľaní aj analýze. Usilovne na tom pracujeme, no nie to jediné.

Neschovávali si belgické úrady hlavu v piesku, čo sa týka informácií, ktoré mali o oblastiach ako Molenbeek?

Je to na špeciálnej vyšetrovacej komisii, aby vyvodila závery. Molenbeek nie je epicentrom terorizmu v Európe. Ak sa pozriete na našich susedov, Francúzi majú vyše tisíc občanov a osôb s trvalým pobytom, ktorí odišli do Sýrie a Iraku.

10-15 členských štátov EÚ rieši otázku radikalizácie mladých Európanov, ktorých zasiahla rétorika Daíšu a kríza v Sýrii. Fakt, že sa tam odohrala občianska vojna a vznikol kalifát, pridal niečo nové. Zahraničných bojovníkov sme mali už v 90. rokoch v Afganistane, no nikdy nie v tomto rozsahu.

Prečo? Môže za to omnoho agresívnejšie využitie internetu a snaha kontrolovať teritórium, ktoré je zjavne atraktívnejšie ako Sahel.

Samozrejme, Molenbeek vyvoláva ťažké otázky o integrácii imigrantov, o boji s diskrimináciou a islamofóbiou a tiež hľadanie príčin radikalizácie. Dať rovná sa medzi Molenbeek a terorizmus je trochu krátkozraké.

Je teda podľa vás významnou súčasťou vysvetlenia to, že sa jedná o sociálne vylúčené oblasti?

Ak sa pozriete na radikalizáciu, tak sa zväčša pozeráte na tri sety faktorov.

Prvým je všetko to, čo robí ľudí zraniteľnými. Často je to otázka identity. Ak ste druhá generácia migranta, tak presne neviete, či ešte patríte do Maroka alebo do Belgicka.

Sú tu problémy s diskrimináciou, dostupnosťou bývania, zlým vzdelaním, zamestnaním či rodinným prostredím. Môže sa stať, že sa vaši rodičia rozvedú a podobne. Je to o pocite nespravodlivosti, domnelej vojne s moslimami alebo Sudáncami.

Je tu celá škála faktorov, ktoré sami o sebe nestačia na vysvetlenie radikalizácie, no hrajú istú úlohu.

Druhý set faktorov sa týka ideológie, pričom názory expertov sa rozchádzajú. Podľa niektorých to nie je príčina radikalizácie, ale faktor, ktorý sa objavuje až na konci celého procesu radikalizácie. Na konci tohto procesu totiž zjednodušená, čiernobiela a konzervatívna interpretácia islamu poskytuje argument, prečo násilím presadzovať svoje myšlienky.

Ľudia ako Gilles Kepel však veria, že ideológia samotná môže byť príčinou a pritiahnuť ľudí. Mnohí ľudia vidia v tejto forme islamu čosi ako vykúpenie. Ideológia môže zohrávať úlohu, ale to závisí aj od krajiny a ľudí.

Tretím faktorom sú tie, ktoré nazývam uľahčujúce. Je ním napríklad väzenie. Mnohí z tých, ktorí vykonali útoky v Európe, sa radikalizovali vo väzení a na internete.

Myslím si teda, že je potrebné zapracovať na všetkých týchto faktoroch. Sústrediť sa na štvrte, akou je Molenbeek, je iba jedným z nich. Musíte sa zamerať na tých, ktorí propagujú ideológiu, na internet aj na radikalizáciu vo väzení.

Keď už ste spomenuli internet, ako ste spokojný so spoluprácou zo strany sociálnych médií ako Facebook a Twitter pri odstraňovaní džihádistického obsahu?

Podnikli sme zásadné kroky. Minulý týždeň som bol komisárom Avramopoulosom pozvaný do Kalifornie, aby som navštívil Facebook, Google a Twitter. Učinili sme pokrok a IT fórum, ktoré je verejno-súkromným partnerstvom, dosahuje v mnohých aspektoch požadované výsledky.

Prvým je odstraňovanie nezákonného obsahu. Dobrou správou je, že Europol dokázal tento vzťah zúročiť pri vytvorení jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu. Umožňuje mu označiť viac obsahu s väčšou úspešnosťou. V 90 % prípadov nim označený obsah internetové spoločnosti stiahnu. Ak by ste to urobili vy alebo ja, tak sa tak stane v 30 % prípadov. To je prvý krok.

Druhým krokom je pilotný projekt, ktorý spoločnosti oznámili v decembri. Ide o to vytvoriť spoločnú databázu odstráneného obsahu tak, aby ho znovu nezverejnili. Je to dôležité pre všetky firmy, všetky tie platformy v Silicon Valley, aby databázu používali.

Tretím krokom, ktorý si vyžiada viac času, je automatická detekcia nezákonného obsahu. Mohli by sme sa tak spoľahnúť na algoritmus. Obsah následne vyhodnotí skupina expertov a rozhodnú o jeho odstránení. Na tom v súčasnosti pracujeme.

Je táto skupina akousi zárukou proti cenzúre na internete?

Áno. Nejedná sa o automatické odstránenie, ale o automatickú detekciu, pretože hovoríme o stovkách tisíc príspevkov. Napríklad vo Veľkej Británii prestali mnohé firmy s reklamou na Googli, pretože nerobí dostatok pre odstránenie extrémistického obsahu. To je prvý krok.

Druhým, omnoho pozitívnejším krokom je diskutovať so sociálnymi médiami, ako by mohli posilniť postavenie umiernených moslimov na internete. Európska komisia tento týždeň štartuje program na posilnenie dôveryhodných hlasov v občianskej spoločnosti v hodnote 10 miliónov eur, ktoré by mali byť v opozícii s naratívom Daíšu a Al-Káidy.

Chceli by sme, aby internetové spoločnosti vniesli nielen peniaze, ale aj svoju expertízu. Twitter má napríklad trojdňový tréningový program ako efektívne tweetovať. Pomohol v druhej prezidentskej kampani Baracka Obamu, čiže technická expertíza je niečo, čo Twitter môže priniesť.

V súčasnosti sa tiež s týmito podnikmi bavíme na tému elektronického alebo digitálneho dokazovania, konkrétne toho, ako sa čo najrýchlejšie dostať k dôkazom. U väčšiny zahraničných bojovníkov máme len digitálne dôkazy o tom, že bojovali po boku Daíšu či Džabat Al Nusra. Je to jediný spôsob, ako by sme ich mohli z niečoho obviniť.

O akých digitálnych dôkazoch hovoríme?

Môžu to byť správy z WhatsApp-u, email, video alebo fotografia s údajmi o polohe podozrivého džihádistu. Napríklad pre holandských sudcov nie je dostatočným dôkazom, že sme váš mobil lokalizovali v sýrskom meste Rakká. Bez toho, aby ste tam boli s Daíšom, je však nemožné prežiť. Preto teraz diskutujeme, ako získať prístup k týmto údajom, ktoré sú často uložené niekde v cloude v Kalifornii. Nateraz musíme využívať postupy vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú ťažkopádne a zdĺhavé.

Ďalšou otázkou je šifrovanie. Po Snowdenových odhaleniach sa tieto spoločnosti veľmi obávajú, aby nestratili európsky trh, keďže vedia, že nám veľmi záleží na ochrane súkromia. Začali vytvárať šifrovanie na oboch stranách komunikácie v aplikáciách ako Telegram alebo WhatsApp. Aj pre samotné spoločnosti je zložité získať prístup k produktu, ktorý samé poskytujú. Ako obísť šifrovanie je ďalšou záležitosťou, kde francúzske a nemecké ministerstvá požiadali Komisiu, aby prišla s návrhom.

V minulosti ste povedali, že nehrozí, že sa teroristi ukrývajú medzi utečencami. Tvrdili by ste to aj dnes?

Hlavná hrozba pochádza od ľudí, ktorí necestujú. Nemusia byť dokonca ani napojení na Daíš alebo Al-Káidu. Jednoducho sa zradikalizujú v Európe, spustia útok a následne hovoria o svojom napojení na Daíš či Al-Káidu, no často to tak nie je.

Vidíme tiež istú zmenu v propagande Daíšu. V rokoch 2013 až 2016 bolo ich odkazom „opustite svoju krajinu a príďte budovať kalifát“. Kalifát však kolabuje a odkaz sa zmenil. Dnes tvrdia: „Nehýbte sa, necestujte, uskutočnite útok tam, kde žijete, s prostriedkami, ktoré máte.“

Samozrejme, medzi utečencami sa z času na čas nájde terorista, no je to veľmi marginálne. Výrazne sme zlepšili to, ako nachádzame a zastavujeme ľudí na vonkajších hraniciach.

Aké zmeny by sme mali v rámci Schengenu prijať, aby sme predišli pohybu džihádistov?

Pohyb ľudí po schengenskej zóne je neoddeliteľne spojený s európskym projektom. Ak chcete znovuzaviesť hranice, želám vám veľa šťastia. Bolo by to hrozne drahé. A efektívne? O tom pochybujem.

Čo je teda odpoveďou?

Hraničné kontroly môžete zaviesť na krátke obdobie. Diskusia by však nemala byť o permanentnom zavedení kontrol na vnútorných hraniciach. To je nonsens.

Je treba rozvíjať to, čo nazývame sprievodné opatrenia (flanking measures). Medzi najznámejšie patria Schengenský informačný systém, spoločná vízová politika, spoločná azylová politika a spoločné pravidlá na vonkajšej hranici.

 

Celý rozhovor s Gillesom de Kerchove, kde odpovedá aj na to, či by Európa mala mať spoločný úrad na spôsob FBI, je dostupný na tomto odkaze.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA