Rusko vníma Západ ako rozdelený a politicky slabší

Dnes v Rusku nikto nepochybuje o tom, že NATO pôsobí proti ruským záujmom, hovorí britský zahraničnopolitický expert James Sherr. Rozhovor pre EurActiv.sk poskytol počas októbrovej konferencie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku East European crisis: scenarios and EU response.

James Sherr (zdroj: SFPA)
https://euractiv.sk

Ako nedávne voľby na Ukrajine poznačia vzťahy s Ruskom?

Nie je vôbec isté, že ich nejako ovplyvnia. Pre Rusko bolo kľúčovým faktorom zlyhanie skrytej vojenskej intervencie v regiónoch Donbass a Luhansk, ktorá mala viesť k všeobecnému povstaniu na celom ukrajinskom východe. To posilnilo názor, že Rusko v budúcnosti nedokáže dominovať celej Ukrajine.

Svoju taktiku posunuli k destabilizácii krajiny. Pomocou svojej tamojšej pozície budú naďalej podkopávať stabilitu a životaschopnosť Ukrajiny ako celku. Ak sa nedokáže podriadiť, tak ju Rusko zničí pre všetkých. Ich úmyslom je tiež presunúť zodpovednosť na Západ tak, aby sa musel starať a zaplatil za neporiadok, ktorý Rusko vytvorilo a naďalej zneužíva.

Akým spôsobom sa dá predísť ruskému zasahovaniu?

Musíme sa spoľahnúť na mix prostriedkov. V prvom rade to nebude možné, kým Európska únia a Západ ako celok nepochopia, že sa Rusko snaží kompletne zvrátiť bezpečnostný poriadok po studenej vojne.

Je to strategický cieľ, ktorý si vyžaduje strategickú odpoveď, nemôžeme na to reagovať „striebornými nábojmi“. Sankcie samy o sebe problém nevyriešia a nedokážu to ani zbrane pre Ukrajinu.

Rusko sústredí svoju obmedzenú silu proti oveľa silnejšiemu súperovi. My sa na oplátku musíme zamyslieť nad tým, ako používame naše vojenské, politické a ekonomické sily tak, aby sme ubezpečili a ochránili členov NATO a EÚ, zabránili eskalácii vo vnútri samotnej Ukrajiny, spôsobili Rusku značné náklady a napokon spustili v ruských mocenských štruktúrach hádku o tom, či táto politika prospieva alebo škodí národným záujmom.

Kde sú príčiny toho, že Rusko vidí NATO ako hrozbu pre svoje záujmy?

Rusko vždy a výhradne pokladalo NATO za antisovietsku a antiruskú alianciu. Dokonca ani počas studenej nechápalo, že NATO má dva aspekty – jedným bola integrácia Nemecka a druhým snaha zapliesť Spojené štáty do európskych záležitostí tak, aby sa nevrátilo k izolacionizmu.

Po skončení studenej vojny Rusko nepochopilo, že nové členské štáty ako Česká republika, PoľskoMaďarsko neberú členstvo v NATO iba nástroj na ochranu proti ožívajúcemu Rusku, ale aj ako prostriedok na prekonanie nemeckého problému, ktorý im dá s Nemcami rovnakú pozíciu za stolom a raz a navždy vytrhne strednú Európu zo sivej zóny. Bol to teda nástroj stability.

Až dodnes je ruský pohľad na NATO taký, že jeho jediným účelom existencie je poškodenie ruskej bezpečnosti. Vojenský zásah NATO v Kosove v Rusku vnímali ako prípravy na zásah v ruskom pohraničí.

Vzťahy NATO a Ruska boli však v 90-tych rokov a potom v čase teroristických útokov z 11. septembra omnoho bližšie.

Na začiatku 90-tych rokov nové ruské vedenie dúfalo, že Západ podporí ruské výsadné postavenie v „blízkom zahraničí“ ako prostriedok na udržanie stability v bývalom Sovietskom zväze. Po 11. septembri chcel Putin so Spojenými štátmi a so Západom vytvoriť globálnu alianciu práve na úkor bezprostredných susedov Ruska.

20 rokov Rusko oficiálne spojovalo svoju vlastnú bezpečnosť s ich limitovanou suverenitou a vždy pre to hľadalo západný súhlas. Po udalostiach z 11. 9. si mysleli, že Západ už nebude mať prostriedky a ani záujem čeliť ruským ambíciám v bývalom ZSSR.

Keď uvideli, že sa zmýlili, tak sa ich postoj vrátil k podozrievavosti a nepriateľstvu. V ruskej mysli sú Spojené štáty a NATO to isté. Dnes už nikto nepochybuje, že NATO pôsobí proti ruským záujmom.

Ako je možné, že ekonomický slabá krajina spustí takúto agresiu?

Nech už sú vaše zámery akékoľvek, otázkou zostáva, akú cenu ste ochotní zaplatiť. Súčasné ruské vedenie je ochotné zvyšovať riziko, prijať náklady aj bolesť pre dosiahnutie toho, na čom im záleží.

Záleží im na domácej legitimite, prevahe v bývalom Sovietskom zväze a na zdaní rovnosti so Západom. Vnímajú Západ ako rozdelený, korumpovateľný, bez súdržnosti, ktorý pritom bude musieť dodržať svoje vlastné zásady. Kremeľ chápe, že je Rusko ekonomicky slabšie, ale nás vidí ako politicky slabších a to je dnes nebezpečné vnímanie.

Pozadie

James Sherr je vedeckým pracovníkom londýnskeho think tanku Chatham House. V minulosti pracoval aj pre britské ministerstvo obrany a v rokoch 1986 – 2008 vyučoval na Lincoln College v Oxforde.

Zaoberá sa ruským a sovietskym vojenstvom, energetickou bezpečnosťou v čiernomorskom priestore a ukrajinsko-ruskými vzťahmi.

Konferenciu East European crisis: scenarios and EU response, ktorá sa konala 27. 10. v Bratislave, spoluorganizovali Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

REKLAMA

REKLAMA