Slovinský starosta z Ghany: Integrácia musí byť obojstranný proces

Peniaze migráciu nezastavia, je to aj otázka očakávaní a snov, hovorí starosta slovinského letoviska Piran PETER BOSSMAN. Je spravodajcom Výboru regiónov EÚ pre spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie.

Peter Bossman sa v roku 2010 sa stal prvým čiernym starostom vo východnej Európe. Vedie slovinské prímorské mesto Piran s 17 tisíc obyvateľmi. Do Slovinska, resp. bývalej Juhoslávie, prišiel z Ghany v 70. rokoch za štúdiom medicíny.

Za manželku si vzal svoju chorvátsku spolužiačku a v Slovinsku už zostal. Pred vstupom do politiky vykonával súkromnú medicínsku prax. Je členom sociálnodemokratickej strany a členom slovinskej delegácie vo Výbore regiónov EÚ.

 

Mali ste skúsenosti s utečencami počas vrcholiacej utečeneckej krízy aj vo svojim meste? Slovinsko bolo jednou z tranzitných krajín na balkánskej trase.

Sme trochu ďalej od migračnej trasy. Väčšina utečencov prišla smerom od Záhrebu a obišla Ľubľanu a pokračovala autobusmi k maďarskej hranici. Pred 25 rokmi, keď sa rozpadala Juhoslávia, sme ale utečencov mali.

Prečo ste si teda tému migrácie zobrali za svoju v rámci Výboru regiónov?

Vždy ma migrácia veľmi zaujímala. Najmä integrácia migrantov v Európe. Je dôležité, aby sme tento proces pochopili, či už ako hosťujúce krajiny, ale aj z pohľadu migrantov, ktorí sem prichádzajú. Málo sa na to myslí aj v súčasnej migračnej vlne. Vždy som bol tohto názoru, že integrácia je obojstranný proces. Má to veľmi silný dopad práve na miestne a regionálne autority, preto som si túto tému zobral ako spravodajca.

Tartini_Square_from_above,_Piran,_May_2009

Ako sa podľa vás s nedávnou utečeneckou vlnou vysporiadalo Slovinsko ako malá homogénna krajina s dvoma miliónmi obyvateľov? Povedali by ste, že si počínalo dobre alebo ani nie?

Slovinsko akceptovalo svoju kvótu a prijme nakoniec približne 500 utečencov. Proces sa začal, ale je veľmi pomalý, pretože vláda čelí problémom. Sú niektorí starostovia, ktorí nechcú, aby utečenci prišli do ich oblasti. Vo všeobecnosti ale dávam vláde pozitívne body za to, že sa snaží.

Čo si vy osobne myslíte o prístupe v utečeneckej kríze, ktorý EÚ zvolila ktorého, nie jedinou, ale centrálnou súčasťou bola myšlienka, že utečencov z preťaženého Talianska a Grécka je potrebné si prerozdeliť? Proti vôli zväčša východoeurópskych krajín.

Základný koncept bol, že by tam mala byť solidarita. Ja verím v solidaritu. Mnoho krajín východnej Európy, keď sa pozrú na svoju vlastnú históriu zistia, že keď ju sami potrebovali, západoeurópske krajiny im ju poskytli. Možno to, že sa na Rade EÚ kvóty pretlačili, bol zlý postup. Myslím si, že to mala byť skôr vec pokračujúceho dialógu, že to by pomohlo. Možno zadefinovať čísla pre jednotlivé krajiny nebol dobrý prístup.

Ste spravodajcom Výboru regiónov k dohodám, ktoré EÚ už uzavrela alebo chce uzavrieť s tretími krajinami, od ktorých si sľubuje spoluprácu pri manažovaní migrácie. Veľa sa o nich diskutuje, ľudskoprávne organizácie s nimi majú problém, hovoria napríklad, že povedú k tomu, že veľa ľudí na úteku uväznia v nestabilných krajinách. Čo sú pre vás základné princípy, ktoré by tieto dohody mali rešpektovať?

V prvom rade ľudské práva. Jednou zo súčastí dohôd je navracanie ľudí do krajín ich pôvodu a to bude jedna z najťažších vecí, ktoré musíme urobiť. Ako vrátiť ľudí, ktorí sa nekvalifikujú na ochranu. Niektoré z týchto krajín nie sú stabilné, v niektorých ľudia čelia prenasledovaniu, niektoré nemajú efektívnu vládu, alebo jednoducho odmietajú týchto ľudí prijať naspäť. Ľudské práva musia byť ale stredobodom každého rozhodnutia, ktoré urobíme.

Čo by teda malo byť ich obsahom?

V prvom rade to, že krajiny, ktoré týchto ľudí zoberú naspäť dostanú istú finančnú podporu. Krajiny, ktoré to odmietajú, naopak stratia niektoré druhy podpory, ktoré z EÚ majú. Vo svojej správe som ale varoval, aby sa to netýkalo rozvojovej pomoci. Aby sme neohrozovali Agendu 2030 Organizácie spojených národov (Ciele udržateľného rozvoja), ktorá má za cieľ vymaniť tieto krajiny z chudoby. Európa vie na základe dát, z ktorých krajín ľudia najčastejšie prichádzajú, preto by obsahom týchto dohôd mali byť projekty zamerané na to, aby bol v týchto krajinách život lepší a aby najmä tí kvalifikovaní ľudia zostali na nich pracovať.

Takže súhlasíte s tými, čo hovoria, že rozvojová pomoc by sa nemala presmerovať na zadržiavanie migrácie?

Miriam Dalli (maltská europoslankyňa, S&D) to povedala veľmi dobre. Peniazmi migráciu nezastavíme. Migrácia je komplexná vec, nie je to len o chudobe. Je o očakávaniach, o nádeji, o snoch, o klíme. Preto sa musíme regulárnej aj iregulárnej migrácii venovať na rôznych úrovniach.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA