Zeev Boker: EÚ posilnenie vzťahov s Izraelom neprehodnotila

Po vojenskej intervencii v Gaze sa objavili neoficiálne správy, že EÚ pristúpi k suspendovaniu procesu pozdvihnutia vzťahov EÚ-Izrael na "privilegované partnerstvo". Izraelský veľvyslanec na Slovensku Zeev Boker v rozhovore pre EurActiv.sk tvrdí, že operácia vzťahy s EÚ nenaštrbila a verí, že dohoda o posilnení vzťahov s EÚ bude uzavretá do skončenia českého predsedníctva. Nové členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska, podľa jeho slov, chápu situáciu na Blízkom východe o niečo lepšie. Hovorí tiež o pozícii slovenskej diplomacie k blízkovýchodnému konfliktu, bilaterálnym vzťahom i o pozícii k izraelsko-tureckým vzťahom po incidente v Davose.

Zeev Boker
https://euractiv.sk
  • Jedným z dôsledkov nedávnej izraelskej vojenskej operácie v Pásme Gazy je, že Brusel de facto pozastavil proces posilňovania vzťahov s Izraelom. Ako to vníma Izrael?

Rozhodnutie posunúť vzťahy do vyššej roviny bolo prijaté minulý jún a bolo formalizované počas francúzskeho predsedníctva. České predsedníctvo je odhodlané pokračovať v tomto procese a dúfajme, že bude aj ukončený v dohode, ktorú podpíšu Izrael a EÚ do konca [českého, pozn. red.] predsedníctva. Je tu aj možnosť, že sa uskutoční summit, ktorý bude hostiť české predsedníctvo.

Posledná vojenská operácia, ktorú podnikol Izrael v reakcii na mnohoročné a mnohomesačné ostreľovanie našich civilistov na juhu krajiny, nebola prijatá ľahko, najmä verejnou mienkou v Európe. V zásade však, ako čítame situáciu na úrovni politických lídrov, nedošlo k žiadnemu reálnemu oslabeniu alebo k významným negatívnym trendom vo vzťahu Izraela a EÚ. Najlepšou ukážkou toho bola návšteva šiestich európskych lídrov v Izraeli bezprostredne po skončení operácie, ktorí boli vrelo prijatí našim premiérom a vtedajšou vládou.

Nie sú mi známe žiadne rozhodnutia európskych inštitúcií alebo lídrov EÚ o pozastavení posilnenia vzťahov. Boli niektoré konfliktné vyjadrenia. My sme však vyrozumeli z našich zdrojov, že neexistuje žiadne rozhodnutie EÚ o zmrazení alebo prehodnotení vzťahov, takže sme si istí a dúfame, že v nasledujúcich týždňoch budeme schopní pokračovať na rovnakej úrovni spolupráce a pozdvihnutie vzťahov na vyššiu úroveň posunieme do konečného štádia.

  • Európsky parlament je tradične k posilňovaniu vzťahov s Izraelom naladený skeptickejšie. Na začiatku decembra, ešte pred začiatkom vojny v Gaze, sa rozhodol odsunúť hlasovanie v tejto veci, pričom argumentoval situáciou v oblasti ľudských práv. Ako to vnímate?

Myslím si, že možno v porovnaní s inými európskymi inštitúciami je nálada v Európskom parlamente k Izraelu o trochu kritickejšia. Z nášho pohľadu je rozhodnutie z júna záväzné, ako aj to, že na ňom budú predsedníctvo aj Európska komisia pracovať. Očakávame, že Európsky parlament nepozastaví toto rozhodnutie a dúfame, že bude prijaté. V Európskom parlamente máme priateľov, ale sú tam aj niektorí predstavitelia, ktorí sú k nám kritickejší. Som si ale istý, že v kľúčovom momente i členovia Európskeho parlamentu podporia tento dôležitý krok vo vzájomných vzťahoch. 

  • Ako môže výsledok volieb a možné scenáre budúcej vládnej koalície ovplyvniť vzťahy s Európskou úniou? (rozhovor bol nahrávaný 18. 2. pred tým, než izarelský prezident poveril Benjamina Natanjahua zostavením vlády – pozn. red.)

Aj odo mňa by bolo nezodpovedné špekulovať o zložení novej izraelskej vlády. Myslím si ale, že obaja lídri, Netanjahu a Livniová cítia predovšetkým povinnosť napredovať s mierovým procesom. Možno sú tam niektoré rozdiely v dôraze a nuansách. Obaja sú presvedčení o dôležitosti pokračovania mierového procesu, ale aj o potrebe čeliť hrozbám, s ktorými sa musíme vysporiadať. Poslednou ukážkou boli teroristické útoky Hamasu z oblasti Pásma Gazy a pred dvoma rokmi Hizballáh. Stále čelíme hrozbe zo strany Hizballáhu na severe. Hlavným aktérom v pozadí oboch teroristických organizácií je Irán. Angažovanie sa Iránu v podpore týchto teroristických organizácií a snaha Iránu získať jadrovú bombu tak rýchlo, ako je to možné, je spoločnou hrozbou pre Európsku úniu a Izrael. Domnievam sa, že Európska únia berie tento problém veľmi vážne a kladie ho vo svojej agende veľmi vysoko. Skúška vypustenia prvého satelitu do vesmíru veľmi jasne ukázala, aké sú schopnosti Iránu, pokiaľ ide o balistické rakety, čo je tiež dôležité ohnivko v ich jadrovom programe. Vieme, že EÚ berie problém jadrových ambícií Iránu veľmi vážne a je to otázka, v ktorej nie je vo vnímaní hrozby medzi Izraelom a EÚ žiadny rozdiel.

  • České predsedníctvo tlačí na to, aby sa konal summitu EÚ-Izrael. Myslíte si, že táto iniciatíva bude úspešná, pretože niektorí v EÚ sú skôr skeptickí…

Možno je ešte príliš skoro na to, aby sme to vedeli povedať. Neformuloval by som to tak, že predsedníctvo na to „tlačí“. Možno sú pozície českého predsedníctva vo všeobecnosti niekedy viac empatické k záujmom Izraela a viac ich chápu, ale ako predsedníctvo je každá krajina zodpovedná predovšetkým za to, aby prezentovala spoločnú pozíciu EÚ. Necharakterizoval by som to ani ako českú iniciatívu, bolo to v princípe dohodnuté počas francúzskeho predsedníctva. Česi a Francúzi v tomto nemali odlišné názory.

Je tu tiež veľmi zásadná otázka, v ktorej očakávame, že Európska únia bude aktívne podporovať našu pozíciu – a to je osud nášho zadržiavaného vojaka Gilada Šalita. Ako viete, Hamas je zodpovedný za jeho únos spred troch rokov. V tomto kontexte sú veľmi dôležité tri podmienky, ktoré Hamas dostal: po prvé je to uznanie Izraela, po druhé zastavenie terorizmu a po tretie uznanie všetkých doterajších dohôd, ktoré boli podpísané medzi nami a Palestínčanmi. Dúfame, že EÚ ako člen medzinárodného Kvarteta nezmení v tomto svoju jasnú pozíciu.

Až dovtedy, kým ich Hamas neakceptuje, je jasné, že ide o teroristickú organizáciu a očakávame, že EÚ bude podľa toho konať, a že humanitárna pomoc, ktorú koordinuje najmä EÚ spolu s ostatnými donormi a za účasti Egypta, bude urýchlená a nebude prúdiť cez Hamas.

Jednou z dôležitých implikácii operácie je problém pašovania zbraní do Gazy. Vidíme, že EÚ to berie veľmi vážne. Bola to jedna z hlavných tém, o ktorej sa rokovalo počas návštevy šiestich európskych lídrov v Šarm el-Šejchu a tiež počas ich návštevy Izraela.

  • Ako hodnotíte počínanie si českého predsedníctva EÚ počas vojny v Gaze a misiu, ktorú na Blízkom východe viedol minister zahraničia Karel Schwarzenberg?

Česi sú jedným z dobrých priateľov Izraela v EÚ. Ale ako predsedníctvo musíte reprezentovať 27 krajín. Z toho pohľadu bola pozícia, ktorú prezentovala EÚ počas vojenskej operácie, zodpovedná. Prejavili porozumenie, že pre Izrael bolo nevyhnutné pristúpiť k poslednej možnosti, a že sme sa snažili mnohokrát predtým nájsť inú cestu, ako primäť teroristickú organizáciu neostreľovať našich občanov. Ale keď sme sa rozhodli pre vojenskú operáciu, myslím si, že sme mali podporu EÚ, ktorú viedlo české predsedníctvo.

  • Súhlasíte, že politický vplyv EÚ v regióne Blízkeho východu nie je adekvátny finančným prostriedkom, ktoré Únia v tomto regióne míňa?

Myslím si, že EÚ chápe, že na to, aby bola efektívna a spoľahlivá v pomoci palestínskej populácii po poslednej operácii v Gaze, musí mať veľmi jasné parametre, kam idú peniaze, kto ich využíva a kto ich kontroluje. Myslím, že v tomto máme s Európanmi rovnaký názor.

Možno niekedy zaznieva sťažnosť, že „sme platcovia, ale nie hráči“ [we are payers but we are not the players“] – je to dôležitá otázka, ale nemyslím si, že je najpodstatnejšia.

  • Ako vplyvné sú v Izraeli hlasy, ktoré podporujú členstvo Izraela v NATO?

Nemyslím si, že by to zatiaľ bola veľká téma. Bola to otázka, o ktorej sa diskutovalo neformálne. Určite sa nájdu niektorí politici, ktorí sa na to dívajú pozitívnejšie ako iní. Medzi izraelskými politickými lídrami existuje konsenzus o dôležitosti vzťahov medzi Izraelom a NATO. Tieto vzťahy sa počas posledných rokov do veľkej miery prehĺbili. Je to zrejmé z konkrétnej spolupráce, vojenskej spolupráce a z výmeny návštev. Generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer bol v Izraeli viackrát, viacerí vysokopostavení zástupcovia NATO tiež navštívili Izrael. Izrael je vojensky prítomný a má štatút pozorovateľa na jednej z vojenských základní NATO v Stredomorí.

Členstvo je možno otázka vzdialenej budúcnosti. Niet ale žiadnych pochýb o tom, že ako Izrael tak aj NATO hodnotia dôležitosť vzájomných vzťahov veľmi vysoko a chcú ich posilňovať. Sme tiež vďační za kontaktný bod s NATO, ktorý máme v Izraeli prostredníctvom českého veľvyslanectva.

  • Ako veľvyslanec na Slovensku, ako vnímate fakt, že téma Blízkeho východu nie je v slovenskej verejnej debate veľmi prítomná?

Myslím si, že je pomerne pokrývaná, najmä posledné týždne vojenskej operácie a jej dôsledky boli relatívne široko reportované medzi prominentnými zahraničnopolitickými témami. Viete lepšie než ja, že slovenská verejnosť aj slovenské médiá sa sústreďujú najmä na domáce témy a menej na tie zahraničnopolitické a bezpečnostné. Ak ale ide o zahraničnopolitické témy, myslím si, že situácia na Blízkom východe je relatívne zmapovaná, nie extenzívne, ale relatívne. Máte dvoch novinárov slovenského pôvodu v Izraeli, ktorí sú súčasťou informovania o tejto téme a tu sú tiež niektorí novinári, ktorí relatívne dobre poznajú situáciu.

  • Ako by ste zhodnotili pozíciu slovenskej diplomacie k blízkovýchodnému konfliktu v rámci Európskej únie?

Slovensko ako jeden z nových členských štátov EÚ veľmi podrobne sleduje situáciu na Blízkom východe. Vykazuje značný záujem a je pripravené prijímať aktuálne informácie o vývoji na Blízkom východe, nie len o dimenzii izraelsko-palestínskeho konfliktu ale aj iných rozmeroch vrátane Iránu, Libanonu a Sýrie. Slovensko ako člen EÚ a ako súčasť svojho regiónu samozrejme má svoje priority. Balkán je jednou z nich, energetická bezpečnosť tiež a mnohé iné. Slovensko možno nie je kľúčovým hráčom na Blízkom východe, ale v porovnaní so susedmi vo Višegráde si myslím, že má v zásade dobré a aktuálne informácie, zapája sa a prejavuje záujem zapájať sa.

  • A pokiaľ ide o jeho pozíciu, zaradili by ste ho skôr medzi pro-izraelské krajiny EÚ alebo..?

Od roku 2004, kedy do EÚ vstúpilo 10 nových členských štátov, boli tu očakávania, minimálne z izraelskej strany, že noví členovia budú na základe niekoľkých faktorov viac vnímaví k obavám Izraela. Myslím si, že vo všeobecnosti tieto krajiny, medzi ktorými je aj Slovensko, možno o niečo lepšie chápu situáciu na Blízkom východe. Slovensko ako člen EÚ prezentuje, alebo sa snaží prezentovať, vyváženú pozíciu. Izrael ale očakáva, že uvidí Slovensko, ako to bolo občas v minulosti, v niektorých kľúčových rozhodovacích momentoch medzi hlasnejšími podporovateľmi Izraela.  

  • Aký je stav ekonomickej spolupráce medzi Izraelom a Slovenskom?

Jednou z najlepších ukážok dobrého stavu slovensko-izraelských vzťahov je výmena návštev medzi Izraelom a Slovenskom, možno nie úplne vyvážená. Za posledné dva roky navštívilo Izrael mnoho slovenských ministrov. Mali sme aj návštevu izraelského ministra pred tromi týždňami pri príležitosti ceremónie „Spravodliví medzi národmi“ a mal veľmi dobré stretnutia so slovenskými predstaviteľmi. Takže celkový obraz bilaterálnych politických a kultúrnych vzťahov je veľmi dobrý.

Obe strany si ale uvedomujú, že je toho ešte veľa potrebné urobiť v oblasti ekonomiky, pretože potenciál hospodárskych vzťahov je väčší, než je realita, a je väčší aj v porovnaní so susedmi Slovenska; s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. V štatistikách za posledné dva roky vidíme, že percentuálne sme sa veľmi zlepšili. S celkovými číslami ale ešte nie sme spokojní a pracujeme na tom, aby to bolo lepšie.

  • V ktorých sektoroch vidíte najväčší potenciál?

Jednou z oblastí je high-tech, kde má Izrael veľa čo ponúknuť, keďže má relatívnu výhodu. Tiež v oblasti poľnohospodárstva. Na začiatku mája máme v Izraeli veľkú poľnohospodársku výstavu, je tu potenciál spolupráce so zavlažovacími systémami.

Na Slovensku je už niekoľko izraelských spoločností. Napríklad môžem spomenúť dve z nich: Teva s takmer 100 zamestnancami a tiež Ness, softvérová spoločnosť, ktorá má pobočku so 100 zamestnancami v Košiciach. Izraelskí podnikatelia sú na Slovensku prítomní aj v stavebnom priemysle. Izrael sa pred pár týždňami po prvýkrát zúčastnil na veľtrhu o turistickom ruchu v Inchebe. Len pre ilustráciu, mali sme medziročne 74-percentný nárast počtu slovenských turistov, ktorí v uplynulom roku navštívili Izrael.

  • Turecko je dôležitý spojenec Izraela. Ako sa Izrael díva na to, že premiér Erdogan získava politické body na anti–izraelských náladách v spoločnosti? Narážam na nedávny incident so Šimonom Peresom na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, po ktorom ho doma vítali jasajúce davy.

Počas poslednej vojenskej operácie sme nemali len pozitívne reakcie a hodnotenia zo strany niektorých svetových lídrov. Jedným z nich bol turecký premiér. Niektoré z jeho vyjadrení boli k Izraelu mimoriadne kritické. Celkové hodnotenie je, že vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sú strategickými vzťahmi a takými aj zostanú – veľmi silnými. Spolupráca medzi Izraelom a Tureckom existuje v mnohých oblastiach; v ekonomike ale aj v obrane. Samozrejme, že nie sme šťastní z tých vyhlásení a dali sme to najavo diplomatickými kanálmi, ale celkové hodnotenie z nášho pohľadu znie, že vzťahy sú silné a také aj zostanú.

  • Medzi EÚ a Izraelom existuje spolupráca v oblasti bezpečnosti v niekoľkých podobách – napríklad misia EUBAM na hraničnom priechode Rafah, je tu európska prítomnosť v misii OSN UNIFIL atď. Do akej miery však spolupracujú a zdieľajú informácie európske bezpečnostné a spravodajské agentúry s izraelskými agentúrami?

Ako diplomat tu nemôžem rozvádzať otázku spolupráce v oblasti spravodajských služieb. Určite je tu ale celý rad hrozieb prichádzajúcich z krajín ako je Irán a určite s našimi priateľmi v EÚ zdieľame spoločný záujem a podobne analyzujeme hrozby a potrebu vysporiadať sa s týmito hrozbami. Nie je na mne, aby som povedal, či takáto spolupráca existuje alebo nie. Určite ale vnímame, že EÚ reprezentovaná Solanom, Británia, NemeckoFrancúzsko majú väčšinu času podobné hodnotenie hrozby, ktorú predstavuje Irán, a musia ju riešiť najlepším možným spôsobom.

REKLAMA

REKLAMA