EÚ bude pokračovať v znižovaní emisií aj bez ostatných

V októbri 2014 sa Európska rada zaviazala bezpodmienečne znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Ak chceme byť lídri, musíme pokračovať v nastavenej ceste.

Mary-Veronica Tovšak-Pleterski
Zdroj: SFPA

Novozvolený poľský prezident pred pár týždňami naznačil, že jeho krajina sa nechce ďalej podieľať na znižovaní emisií, pretože to „zraňuje poľský uhoľný priemysel“. Myslíte si, že nové poľské vedenie môže nejakým spôsobom narušiť integritu klimatickej politiky EÚ?

V prvom rade by som chcela zdôrazniť, že klimatická politika EÚ je dobre zavedenou prioritou. Je súčasťou programu 2020 a v minulom roku Európska rada prijala rozhodnutie začleniť ju aj do programu do roku 2030. Európska politika v oblasti klímy existuje viac ako 10 rokov a má jasnú trajektóriu. Po druhé, ako Európska komisia uviedla v poslednej správe o Stave Energetickej únie, EÚ si chce zachovať svoju vedúcu úlohu v klimatických politikách. Zaviazali sme sa dokonca svoje líderstvo zachovať aj v celosvetovom meradle. Okrem toho je táto politika aj súčasťou desiatich priorít Junckerovej Komisie a neoddeliteľnou súčasťou Energetickej únie.

Existuje vôbec spôsob, akým by sa členský štát mohol „vyviazať“ z povinnosti znižovať emisie?

Nerada by som špekulovala. Formálna pozícia poľskej vlády ešte stále nie je istá. Rada by som taktiež zdôraznila príležitosti, ktoré Poľsku klimatická politika  a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo prináša. Treba si uvedomiť, že ide o globálny trend a som si istá, že Poľsko chce na ňom participovať.  Pozrite sa na záväzky krajín ako IndiaČína v rámci COP21, ktoré chcú do roku 2050 strojnásobiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Je pravda, že Európa chce byť na čele tohto procesu ale ako bolo zdôraznené v správe o Energetickej únii, tento prechod musí byť sociálne spravodlivý. Všetky záväzky v oblasti klímy sú podporené finančnými mechanizmami. Napríklad balíček 2030 ponúka výraznú podporu krajinám s nízkymi príjmami, ktoré musia vynaložiť väčšie úsilie v porovnaní s ostatnými. Je tam tzv. Modernizačný fond, ktorý podporí modernizáciu a opatrenia v oblasti energetickej účinnosti v týchto členských štátoch. Je tu taktiež možnosť naďalej prideľovať bezplatné emisné povolenky pre energetický sektor výmenou za modernizáciu a to v Poľsku, Českej republike a v 8 ďalších krajinách.

Biznis sektor sa do značnej miery obáva, čo sa stane, ak klimatické rokovania v Paríži COP21 neprinesú žiadnu globálnu dohodu, ktorá by vytvorila rovnaké podmienky pre všetkých hráčov na trhu. Čo sa stane ak Paríž zlyhá? Je EÚ pripravená prijať ochranné opatrenia?

V prvom rade všetci chceme, aby parížska konferencia uspela a pokiaľ ide o mieru ambície chceme právne záväznú a transparentnú dohodu, ktorá dostane na palubu vyšší počet hráčov, ako to bolo v prípade Kjóta. Dnes hovoríme o 160 krajinách, ktoré predstavili svoje vnútroštátne opatrenia na boj proti zmene klímy. Je to naozaj niečo nevídané, pretože hovoríme o 90 % celosvetových emisií. Samozrejme musíme byť realistickí, pretože tieto záväzky musia krajiny najprv premietnuť do národných politík a opatrení.  Podľa analýz agentúr OSN a iných organizácií ešte stále nie sme na ceste k dosiahnutiu 2 stupňového cieľa.

Z pohľadu EÚ sa samozrejme ešte pozrieme na výslednú parížsku dohodu. Na druhej strane je dôležité si uvedomiť, že v októbri 2014 sa Európska rada zaviazala bezpodmienečne znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Ak chceme byť lídri, musíme pokračovať v nastavenej ceste.

Takže budeme pokračovať v znižovaní emisií bez ohľadu na výsledok konferencie OSN v Paríži?

Dalo by sa to tak povedať. Ak sa pozriete na návrh o reforme Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), ktorý sme predložili v júli, je jasné, že Komisia sa riadi strategickým usmernením Európskej rady. Návrh samotný hovorí o pokračovaní bezplatného prideľovania povoleniek, ako poistke na zachovanie konkurencieschopnosti tých odvetví, ktoré sú vystavené medzinárodnej konkurencii. To ale za predpokladu, že žiadne hlavné svetové hospodárstvo neprijme porovnateľné opatrenia. Návrh reformy ETS nebol pripravený v kontexte „dokonalej“ parížskej dohody. Samozrejme, že chceme vidieť ambicióznu zmluvu, ale to je len začiatok. Čo bude naozaj dôležité budú konkrétne opatrenia a politiky prijaté krajinami po Paríži.

Vráťme sa k reforme ETS. Vyšehradské krajiny prišli s vlastným návrhom tzv. „odstupňovaného“ prideľovania bezplatných emisných kvót pre zraniteľné odvetvia. Ako vnímate tento návrh?

Myslím, že je veľmi dobré, že Vyšehradské krajiny našli spoločnú pozíciu tak skoro v rokovacom procese. Rada ministrov mala prvú výmenu názorov len v októbri a Európsky parlament sa týmto návrhom ešte ani nezačal zaoberať. Čo sa týka samotného dokumentu ešte nenavrhli ako konkrétne bude „odstupňovaný mechanizmus“ fungovať a sú viac menej otvorení rôznym názorom. Musia však ešte stanoviť kritériá na to, ako vytvoriť jednotlivé skupiny a ako budú bezplatné povolenky pre tieto rôzne skupiny rozdelené. Môže sa stať, že keď to bude na papieri ukáže sa, že je to pomerne zložitý systém, najmä ak sa pokúsite rozvinúť aj všetky technické parametre potrebné pre právne predpisy. Z pohľadu Komisie sa samozrejme tešíme na diskusiu o tomto elemente ETS.

Urobili sme sériu hodnotení vplyvov revízie ETS, ako to napokon robíme pri všetkých našich hlavných návrhoch, a analyzovali sme niekoľko možností, vrátane tohto prístupu. Konečné rozhodnutie však bolo skôr evolučné ako revolučné. V návrhu sme v oblasti zoznamu najohrozenejších odvetví pristúpili k zmenám vo viacerých skupinách, ale nešli sme až tak ďaleko, ako navrhuje „odstupňovaný“ systém. Kolégium komisárov sa zhodlo, že by tento prístup viedol k prílišnej komplexnosti a administratívnej záťaži.

Energeticky náročné odvetvia často upozorňujú, že „platia“ dvojnásobnú cenu znižovania emisií, pretože nakupujú potrebné povolenky z ETS ale zároveň  aj nepriamo cez zvýšené ceny energie, pretože energetický sektor sa na ETS podieľa rovnako. Plánuje Komisia riešiť túto situáciu?

Musíme si náklady na „uhlík“ dať do kontextu, pretože pri počúvaní diskusie o presune výroby do krajín s nižšími environmentálnymi štandardmi (carbon leakage) a vplyvu ceny povoleniek na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu to znie alarmujúco. Neexistuje však žiaden dôkaz, že tomu tak je. Analýzy Európskej komisie, ale aj analýzy samotného priemyslu, nepriniesli žiaden dôkaz o tom, že dochádza k tzv. carbon leakagu.

Áno, ale napríklad vo Veľkej Británii zatvárajú oceliarske spoločnosti. Oni tvrdia, že hlavným dôvodom sú ceny uhlíka a konkurencia z Číny.

To je pravda, ale to je presne to, čo chcem povedať. Ceny povoleniek nie sú jediným výdavkom, ktorý ovplyvňuje konkurencieschopnosť priemyslu. V tejto rovnici máte ďalšie náklady ako suroviny, pracovná sila, ale aj faktory ako nadprodukcia na trhu. Konkurencieschopnosť je oveľa širším problémom, než náklady na uhlík a energie. Ale tu treba povedať, že máme k dispozícii aj ochranné opatrenia pod názvom bezplatné prideľovanie povoleniek. Je ich ale nutné použiť múdro a optimálnym spôsobom, aby sa naozaj pomohlo tým, ktorí sú vystavení carbon leakagu najviac. To bude predstavovať aj najväčšiu výzvu v rámci diskusií o reforme ETS.

Čo sa týka nepriamych nákladov pre priemysel z energetického sektora, návrh ETS predpokladá možnosť, že členské štáty budú poskytovať štátnu pomoc. Členské štáty ju budú môcť zafinancovať z výnosov z aukcií ETS kvót. Pokiaľ ide o ceny energií, myslím, že európsky priemysel nebol nikdy konkurencieschopný na celosvetovej úrovni vďaka nízkym cenám energií. Boli to skôr riešenia energetickej účinnosti či pokročilá technológia, ktorá hrá najvýznamnejšiu úlohu pri udržaní konkurencieschopnosti európskeho energeticky náročného priemyslu.

Radi by sme ich k tomu motivovali aj prostredníctvom reformy ETS a preto sme do nej zakomponovali aj návrh na tzv. Inovačný fond, v ktorom bude 450 miliónov kvót v hodnote asi 10 miliárd eur. Financie z tohto fondu budú k dispozícii pre obnoviteľné zdroje energie (OZE), technológie na  zachytávanie a uskladňovanie uhlíka (CCS) ale aj pre priemysel. V minulosti sa tento fond volal NER 300 a bol určený len pre OZE alebo CCS. Revidovaný návrh kladie na prvé miesto príjemcov práve priemysel a dúfam, že túto podporu aj významne využijú.

Pozadie

Mary Veronica Tovšak-Pleterski je riaditeľka Odboru európskeho a medzinárodného trhu s uhlíkom Generálneho riaditeľstva Európskej komisie zodpovedného za klimatické politiky.

Rozhovor vznikol na 9. ročníku Stredoeurópskej energetickej konferencie, ktorú pripravila Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s partnermi.

REKLAMA

REKLAMA