Karol Galek: Slovensko nevie, ako bude plniť klimatickú dohodu

Keby sme zatvorili uhoľnú elektráreň v Novákoch, okamžite by sme výrazne pokročili v napĺňaní cieľov Parížskej dohody, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk KAROL GALEK, poslanec za SaS a člen hospodárskeho výboru NR SR.

V Národnej rade SR došlo k vzácnej zhode na Parížskej dohode. Hlasovala za ňu koalícia aj opozícia. Považujete to za úspech slovenského predsedníctva v Rade EÚ?

Nie, Parížska dohoda nemá nič spoločné so slovenským predsedníctvom. Proces jej ratifikácie beží nezávisle od nás, a hlasovanie v parlamente s predsedníctvom nebolo a ani nemohlo byť nijako spájané. Tvrdiť opak by bolo priživovaním sa na téme.

Dovolím si tiež kritizovať postup, akým bola predložená do parlamentu. Reálne sa o jej zaradení do programu formou mimoriadneho bodu poslanci dozvedeli iba deň pred hlasovaním. A keď sám minister životného prostredia (László Sólymos z Mostu-Híd) prezentoval dohodu, nehovoril o žiadnych konkrétnych číslach, žiadnych víziách. Nič o tom, čo bude pre Slovenskú republiku táto dohoda znamenať.

Ale dohoda bola známa a zverejnená.

Áno, ale my sme nevedeli, kedy sa o nej bude rokovať a hlasovať. Takže bol naozaj veľmi krátky čas, aby sa jednotlivé kluby vedeli zjednotiť a dohodnúť, ako k nej budú pristupovať. Z tohto dôvodu sa strana SaS zdržala. Ja som bol jediný, kto zahlasoval za, a aj to iba kvôli tomu, že je to pre mňa principiálna záležitosť. Od tímlíderky SaS pre životné prostredie Anky Zemanovej prišlo veľa pripomienok a otvorených otázok, ktoré mali byť zodpovedané ešte pred tým, ako vyslovíme súhlas s touto dohodou.

Na Slovensku veľmi radi a veľmi ľahko pristupujeme k takýmto dohodám, a potom máme problém s ich napĺňaním.

Nebude nutné tieto otázky zodpovedať na európskej úrovni, teda uplatniť dohodu prostredníctvom legislatívy pre Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) a pre sektory mimo ETS? Môže Slovensko mať vlastné čísla?

Problém je hlavne v tom, že na Slovensku veľmi radi a veľmi ľahko pristupujeme k takýmto dohodám, a potom máme problém s ich napĺňaním. Následne žiadame o rôzne ústupky a úľavy, ako napríklad v prípade emisných povoleniek. Najprv čihí a potom hota. Pristúpením k dohode sme sa zaviazali plniť čísla, ktoré nám urči smernica. Problém je že Slovensko nemá akčný plán na plnenie takýchto úloh a hodnotenie dopadov na ekonomiku. Toto bola aj hlavná výčitka Anky Zemanovej.

Je v poriadku, že Slovensko stále dotuje uhoľné elektrárne a predsedníctvo sa hlási k Parížskej dohode?

V žiadnom prípade to nie je v poriadku. V spojení s Parížskou dohodou, je to však pre Slovensko veľká príležitosť. Keby sme zatvorili uhoľnú elektráreň v Novákoch, okamžite by sme výrazne pokročili v napĺňaní cieľov, ktoré budú pre nás z Parížskej dohody vyplývať.

Aké ciele máte na mysli?

Zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 percent. (Ide o záväzok celej EÚ v rámci Parížskej dohody o znížení emisií medzi rokmi 1990 a 2030 – pozn. red.)

Ak budeme mať osempercentnú nadprodukciu voči domácej spotrebe, načo je nám 1 350 GWh, ktoré každoročne vyrábame z hnedého uhlia?

Ja sám som v súvislosti s podporou výroby elektriny z domáceho uhlia na poslednej schôdzi parlamentu predložil zákon, ktorý mal riešiť vydávanie nariadení vo všeobecnom hospodárskom záujme. Chceli sme ich oklieštiť tak, aby boli vydávané maximálne na tri roky, aby boli podmienené analýzou a každoročne prehodnocované. Tie v súčasnosti platné totiž majú trvať až do roku 2030. Súčasne sme navrhovali, že keď už máme dotovanú a regulovanú cenu, aby bola regulovaná aj samotná komodita. Toto je niečo, čo chýba. Konečnú cenu elektriny vyrobenej z domáceho uhlia máme regulovanú, ale do nej preberáme celú cenu komodity, ktorá je podmienená iba výsledkom dohody medzi Slovenskými elektrárňami (SE) a Hornonitrianskymi baňami Prievidza (HNB). Analýzy mali vyhodnotiť, či naozaj hnedé uhlie potrebujeme. Ja tvrdím, že nepotrebujeme. V horizonte dvoch, troch rokov budeme mať spustené dva nové jadrové bloky a budeme čistým exportérom elektriny. Ak budeme mať osempercentnú nadprodukciu voči domácej spotrebe, načo je nám 1 350 GWh, ktoré každoročne vyrábame z hnedého uhlia?

Je tu ešte jeden faktor – zamestnanosť. Stále sa argumentuje, že v hornonitrianskych baniach pracuje 3 500 zamestnancov, s pridruženou činnosťou to má byť v regióne do 10 000 pracovných miest. Títo však už dnes majú dostatok iných možností.

Čo budú títo ľudia robiť, keď sa bane zavrú?

Jednak tu je automobilka Jaguar. Osemdesiat kilometrov od Prievidze vzniká fabrika, ktorá je takisto dotovaná štátom, navyše priamo. V Prievidzi od budúceho roku spúšťa výrobu tiež firma Brose. K 1. januáru budúceho roku chce prijať 600 zamestnancov. Vo vízií do ďalších rokov majú predstavu o poskytnutí zamestnania až pre 3 000 ľudí.

Ale štát nemôže súkromnej firme prikázať, aby týchto ľudí zamestnala.

Prečo by mal? Ľudia sami pôjdu za lepšími podmienkami. Keby sa región otvoril investorom, keby sme dokončili napojenie na D1, záujem ďalších investorov bude iba otázkou času. Baníci sú veľmi šikovní a pracovití. Prečo im neumožniť zamestnať sa v zdravšom, čistejšom a technologicky vyspelejšom pracovnom prostredí?

Vidíte väčší priestor pre postupný koniec výroby elektriny z uhlia teraz, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal vyhlášku s nižšou výkupnou cenou?

Áno, ale musíme si súčasne povedať, kto na to doplatí ako prvý. SE už avizovali, že v tomto roku na základe novej výkupnej ceny v Novákoch vygenerujú 20-miliónovú stratu. HNB sa to však nijak významne nedotkne, keďže uhlie ako komodita regulované nie je. Ich hrubá marža v minulosti navyše dosahovala až 57 percent. Do SE na druhej strane vstúpil nový vlastník, skupina EPH, čo sú veľmi tvrdí biznismeni. Keď si pán Křetinský (Daniel Křetinský, väčšinový vlastník EPH) pozrie čísla, bude sa určite pýtať, prečo si majú držať takúto stratovú položku. Čo mu asi povie minister Žiga (minister hospodárstva Peter Žiga zo Smeru-SD)? Ako sa dohodnú?

To, čo by nám vypadlo v prípade Novák, určite vieme nehradiť veľmi ľahko inde.

Naznačujete teda, že to bude smerovať k zatvoreniu elektrární?

To hovorí zdravý rozum. Ich zatvorenie je nevyhnutnosťou z ekonomického pohľadu, s ohľadom na životné prostredie, ľudí, ktorí tam žijú, a samotnú využiteľnosť územia do budúcnosti. Robia sa tam nezmyselné investície, samotnú elektrinu z domáceho uhlia reálne nepotrebujeme. To, čo by nám vypadlo v prípade Novák, určite vieme nahradiť veľmi ľahko inde.

SE sa dohodli na pokračovaní prevádzky elektrárne Vojany aj v ďalšom roku a s výhľadom do roku 2021. Znamená to, že ťažba a spaľovanie uhlia bude na Slovensku pokračovať?

Žiaľ, vyzerá to tak, že asi áno. V prípade Vojan si však treba uvedomiť, že uhlie, ktoré sa tam spaľuje pochádza z Donbasko-Kuzneckej ťažobnej oblasti. Elektrina z elektrárne vo Vojanoch tak nie je podporená garantovanou výkupnou cenou v rámci podpory výroby elektriny z domáceho uhlia. Životné prostredie ale pôvod uhlia nezaujíma, znečistenie postihne ľudí najmä v regióne. Podľa poslednej správy Svetovej zdravotníckej organizácie, práve na následky chorôb vyvolaných v dôsledku znečisteného ovzdušia na Slovensku ročne zomrie viac ako 3 500 ľudí.

Nedávno ste dali podanie na Ústavný súd SR ohľadom tarify za prevádzkovanie systému (TPS). O čo presne ide?

TPS sú politické rozhodnutia: podpora obnoviteľných zdrojov, výroby elektriny z domáceho uhlia a kombinovanej výroby elektriny a tepla. TPS bola zavedená vyhláškou ÚRSO, jej posledná úprava bola v roku 2013. Ale ústava hovorí jasne: dane a poplatky možno zavádzať iba zákonom alebo na základe zákona. Musí to prejsť štandardným legislatívnym procesom vrátane schvaľovania v Národnej rade SR a podpisom prezidenta. Toto sa bohužiaľ nestalo, vyhlášku napísal pán Holjenčík (Jozef Holjenčík, šéf ÚRSO). Nechal ju síce prebehnúť medzirezortným pripomienkovým konaním, ale následne si ju aj sám podpísal.

Takže vaša výhrada je podobná ako v prípade G-komponentu (poplatok za prístup do distribučnej sústavy), kde už ústavný súd rozhodol?

Áno, aj. I keď v prípade G-komponentu bola otázka ústavnosti zavedenia poplatku iba druhotnou. Očakávame, že v prípade TPS ústavný súd jednoznačne povie, že táto právomoc ÚRSO neprináleží. Tým pádom sa TPS konečne dostane na stôl úradníkov z ministerstva hospodárstva a ministerstva financií, ktorí sa s tým budú musieť popasovať ako prví.

Osobne nevidím význam v jednorazových dotačných schémach.

Ministerstvo hospodárstva a Zväz automobilového priemyslu oznámili dotačnú schému pre elektromobily. Bude silným impulzom pre elektromobilitu na Slovensku?

Osobne nevidím význam v jednorazových dotačných schémach. Dotačnú schému ako prvý pritom otvoril už bývalý minister dopravy Roman Brecely. Až následne to prebralo ministerstvo hospodárstva. Na poslednej komisii pre energetiku (v NR SR) som sa jeho zástupcov otvorene pýtal, prečo začíname práve s takýmito nesystémovými opatreniami. Máme obrovské množstvo iných príležitostí, kde síce nefinančne, ale o to zaujímavejšie môžeme elektromobilitu priblížiť ľuďom.

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že nejde o štátne peniaze, lebo dotácie sú financované z recyklačného fondu. Ide vraj o prvú lastovičku a prostriedky v hodnote 5,2 milióna eur.

Prečo radšej nepovieme, že v mestách s vyhradenými jazdnými pruhmi pre autobusy a taxíky môžu jazdiť aj elektromobily? Alebo nech im je umožnené parkovať na vyhradených parkovacích miestach.

Nejde o opatrenia, ktoré závisia viac od miest ako od štátu?

Samozrejme. Ale aj štát môže vytvoriť rámec a vplývať na mestá.

A nestačia potom dokumenty, ktoré vláda schválila minulý týždeň?

Uvidíme, čo dotácia prinesie. Hovoríme o päťmiliónovej celkovej dotácii a približne piatich tisícoch na jeden kus. To je tisíc elektromobilov. V súčasnosti beží podpora pre malé domové inštalácie zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje. Azda sa aj z chýb a nedostatkov tohto projektu na ministerstve hospodárstva poučia. Sám som zvedavý. Ale nemyslím si, že práve táto podporná schéma bude to, čo rozbehne elektromobilitu na Slovensku.

Koncern Volkswagen nedávno oznámil, že prechod na výrobu elektromobilov si bude vyžadovať menej pracovných miest a z dlhodobého hľadiska bude prepúšťať. Je slovenský automobilový priemysel pripravený na prechod k zelenej ekonomike?

Otázka je, čo to napríklad pre Volkswagen znamená. Či bude útlm až taký výrazný. Či to bude jedno, päť alebo 20 percent.

Napokon ešte stále beží diskusia, či je elektromobilita jedinou cestou.

Volkswagen hovoril celosvetovo o desaťtisícoch pracovných miest.

Treba si uvedomiť, že ten nástup nebude v priebehu dvoch, troch, piatich rokov. Vieme sa na to pripraviť, nábeh bude pozvoľný. Napokon ešte stále beží diskusia, či je elektromobilita jedinou cestou. Stále sú tu aj ďalšie alternatívy.

Biopalivá, napríklad.

Biopalivá, vodík, stlačený vzduch. Nateraz je samozrejme najzaujímavejšou alternatívou elektromobilita. Stále však nemáme k plnej spokojnosti doriešený dojazd a s ním súvisiace batériové systémy.

V 19. storočí sa ľudia zamýšľali nad tým, čo bude, ak raz každý bude mať v meste vlastný koňmi ťahaný voz a pokiaľ bude v tom prípade siahať vrstva konského trusu na uliciach. Potom však prišiel pán Benz, vymyslel motor a konský trus je dnes v uliciach, iba ak príde do mesta cirkus. Rovnako aj elektromobilita prinesie so sebou veľkú zmenu, nové výzvy a ďalšie pridružené možnosti. Príležitosti prinesie aj v oblasti IT s dôrazom na systémy ovládania automobilov ale aj riadenia dopravy. Pribúdať autonómne autá. Inovatívne technológie prinesú požiadavku na vznik nových odborov a zamestnaní. My sa musíme zamyslieť, čo to bude znamenať, kedy to príde a pripraviť na to ľudí. Predovšetkým pôjde o oblasť vzdelávania, výskumu a vývoja.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA