Koncept „smart cities“ je hlavne o ľuďoch

O inteligentných mestách, autách, aj o novom systéme verejnej dopravy hovorí česká europoslankyňa Dita Charanzová.

Dita Charanzová je podpredsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa.  

 

Môže politika EÚ naozaj spraviť európske mestá inteligentnejšie?

Určite áno. Myslím si, že v tomto smere toho môžeme spoločne urobiť veľmi veľa. V prvom rade si musíme medzi sebou vymieňať skúsenosti a osvedčené postupy, pretože vidíme, že niektoré mestá sú vyspelejšie ako ostatné. Rozdiely sú medzi členskými štátmi ale aj v vo vnútri štátov. Musíme sa pozrieť na to, ako by Európa mohla viac podporiť investície do inteligentných miest.

Čítajte aj: Inteligentné mestá a regióny ako príklad pre „inteligentnú Európu“

Pre mňa, ako poslankyňu, je samozrejme kľúčové to, ako môžeme vytvoriť rovnaké podmienky pre firmy naprieč celou EÚ. Dnes je jasné, že normy v EÚ musia byť harmonizované ak chceme aby autonómne autá mohli bez problémov prechádzať hranicami. Toto je určite prípad, kedy musíme spolupracovať.

Myslíte si, že mestské magistráty budú naozaj chcieť počúvať rady od európskych inštitúcií o tom, ako by mali modernizovať svoju infraštruktúru a dopravný systém?

Koniec koncov, je to v ich záujme. Zatiaľ vidím len dobré príklady, kedy si ľudia uvedomujú technologický pokrok a aj to, že je to žiadané.

Všetci sme súčasťou digitálnej revolúcie. Každý vidí ľudí s ich smartfónmi. Takže ak je tu možnosť  mať aj „smart“ vozidlá a „smart“ mestá, nevidím žiaden dôvod na to, aby to politici odmietli. Zmení to spôsob akým žijeme, no myslím si, že všetci by mali privítať digitálnu revolúciu ako aj všetky výhody, ktoré sú k dispozícií.

Čo sa týka napríklad autonómnych áut, som si istá, že na koniec dospejeme k riešeniu ktoré bude bezpečnejšie, lacnejšie a šetrnejšie k životnému prostrediu. Nevidím dôvod stavať sa chrbtom k takémuto pokroku.

Ste z Prahy. Čo je podľa vás potrebné zmeniť, aby sa z Prahy stalo „smart city“ (inteligentné mesto)?

Praha v súčasnosti pracuje na tom, aby sa stala inteligentným mestom. Nestane sa to zo dňa na deň, no snažíme sa poučiť z úspechov miest v zahraničí, najmä čo sa týka systému parkovania a riadenia dopravy, čo je pre mestá vždy kľúčová otázka. V súčasnosti o tom prebieha diskusia v rámci politických strán, no je tu všeobecný záujem zmeniť Prahu na „smart city“.

Čítajte aj: Čo znamená “smart cities” alebo aké mestá sú inteligentné?

Praha je historické mesto s mnohými veľmi starými budovami a ulicami. Je teda zapojenie senzorov a inteligentných technológií väčšia a nákladnejšia výzva?

Myslím si, že je to skôr o ľuďoch, ktorí v meste žijú. Samozrejme, že je to krásne historické mesto, no žije v ňom nová, mladá generácia ľudí.

Čo sa týka digitalizácie, Česká republika má mnoho úspešných digitálnych firiem, takže by som povedala, že Česi „myslia digitálne“. Pomaly ale isto sa to odráža aj v politike miest.

Myslím si, že je možné oboje, zapojiť nové technológie aj zachovať historický ráz mesta. Podľa mňa si to vzájomne neprotirečí.

Z Európskej komisie počúvame, že je potrebné zabezpečiť, aby nás mestá v Indii a v iných krajinách mimo EÚ nepredbehli vo vývoji technológii inteligentných miest. Je teda myšlienka „smart cities“ viac o praktických veciach, úspore peňazí na energiu a bezpečnejšej doprave, alebo skôr o zaistení toho, aby si európske technologické firmy a mestá udržali náskok?

Je to predovšetkým o tom, urobiť život ľudí lepší a jednoduchší. To je celý koncept „smart cities“. Je to o nás, ľuďoch žijúcich v mestách.

Samozrejme, systém inteligentných miest nezlepší len životnú úroveň v mestách ale aj samotné prostredie, ktoré spraví čistejším a bezpečnejším. Ide teda o viac.

Nemyslím si, že je to o súťaži medzi Európou a zvyškom sveta, ale samozrejme, nechceme zaostávať. Z priemyslu vieme, že technológia je pripravená. Ide len o to uskutočniť to, vytvoriť správnu infraštruktúru, správne regulačné prostredie a motivovať priemysel investovať ešte viac do nových technológií.

Toto je spôsob, akým môžeme konkurovať. Nie je to ale hlavný cieľ. Hlavným cieľom je vytvoriť lepšie podmienky na život pre ľudí v mestách.

Ako zmenia inteligentné autá spôsob, akým funguje systém verejnej dopravy?

Najväčším problémom veľkých miest je doprava, znečistenie a fakt, že naše autá používame len istú časť dňa. Je to o tom, ako môžeme využívať naše autá účinnejšie.

Všetko sú to relevantné otázky, na ktoré sa snažíme nájsť odpoveď a riešiť ich, napríklad prostredníctvom zdieľanej ekonomiky. Osobne si myslím, že práve toto bude jedna z možností, ktoré budeme nasledovať: vo verejnej doprave budeme zdieľať viac a viac.

Čítajte aj: Autonónmne vozidlá predbehli legislatívu

Druhá otázka je: ako dosiahneme inteligentnú mobilitu v mestách? Jednou z odpovedí je koncept zdieľania, ďalšou sú inteligentné a autonómne vozidlá. Tie môžu byť prepojené práve princípom zdieľania. Toto všetko podľa mňa povedie k novému systému mobility.

Keď už hovoríme o inteligentných autách, mestách a zdieľanej ekonomike, myslíte si, že by v konečnom dôsledku malo byť cieľom znížiť počet áut a povzbudiť ľudí aby efektívnejšie využívali ich terajšie autá, alebo mať v mestách viac inteligentných áut?

Nikomu nechcem nič vnucovať, ale už teraz vidíme trend, podľa ktorého v budúcnosti nebudú môcť mať autá všetci. Nie je to otázka toho, či si ľudia budú môcť autá dovoliť.

Otázka je: bude pre mňa výhodnejšie zdieľať auto alebo používať iný druh dopravy? Trend pozerať sa na auto ako na akýsi šperk už v blízkej budúcnosti platiť nemusí. Auto už teraz vidíme ako spôsob, akým sa dostať z bodu A do bodu B. Ak si uvedomíme, že auto môžeme s niekým zdieľať alebo prepojiť s inými možnosťami inteligentných miest, bude to pre ľudí výhodnejšie. Chceme riešiť problémy, ktorými sa ľudia dnes zaoberajú.

Myslíte si, že s príchodom nových technológií na verejné miesta v mestách sa otvorí aj diskusia o novom rozmere ochrany údajov?

S konceptom inteligentných miest a prepojenosťou je spojených veľa kľúčových otázok aj čo sa týka ochrany dát a bezpečnosti osobných údajov. Pre Európu je to stále veľmi citlivá téma. Sme v tejto súvislosti iní od ostatných krajín. Musíme sa teda uistiť, že sa to bude odrážať aj v prípadnej novej legislatíve.

Pravidlá na ochranu údajov a kybernetickú bezpečnosť už máme. Musíme zistiť, či ich treba posilniť práve kvôli väčšej prepojenosti a tzv. internetu vecí. Od ľudí čoraz viac počujeme: „Čo sa deje s mojimi údajmi? Nechcem mať neustále za chrbtom veľkého brata“. Musíme zaistiť to, aby ľudia systému dôverovali a aby mali aj možnosť sa z neho odpojiť.

Čítajte aj: Internet vecí: Stane sa nálepka ochranou pred kybernetickým útokom?

Posilnenie ochrany údajov môže znamenať aj novú legislatívu pre nové prepojenia „smart“ zariadení?

Uvidíme. V súčasnosti sme prijali nové opatrenia na ochranu údajov, ale čím viac hovoríme o internete vecí, robotoch a prepojených autách, tým viac otázok budeme musieť zohľadniť v legislatíve.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA