Nórsky expert: Aj za stavbou spaľovne musí byť komerčné zmýšľanie

Recyklačné ciele sa možno nepodarí dosiahnuť ani Nórsku, hovorí pre EurActiv.sk HENRIK LYSTAD. Podpredseda Nórskeho združenia pre odpadový manažment a šéf Európskej siete pre kompost prišiel do Bratislavy na konferenciu Lepší odpadový manažment.

Aká je úroveň recyklácie, spaľovania a skládkovania komunálneho odpadu v Nórsku?

Úroveň recyklácie komunálneho odpadu je okolo 42 percent. Len veľmi málo smeruje na skládku, asi štyri percentá. Zvyšok ide do prevádzok, ktoré odpad premieňajú na energiu.

Platí v Nórsku zákaz skládkovania?

Áno. Zákaz skládkovania platí pre biodegradovateľný materiál. Je meraný ako odpad obsahujúci aspoň 10 percent organických látok. Je to hraničná hodnota. Je to trochu viac ako v susedných krajinách – vo Fínsku, Švédsku, Dánsku a Nemecku. Ale funguje to podobne, pretože celkový podiel organických látok na odpade – od piatich do desiatich percent – je veľmi nízky

Podarí sa Nórsku dosiahnuť ciele pre rok 2020 zakotvené v európskej legislatíve?

V skutočnosti to nie je isté. Čísla za recykláciu nie sú také vysoké, aj keď neexistuje skládkovanie. Musíme ešte uraziť kus cesty.

V niektorých samosprávach bioodpad stále smeruje do spaľovní.

Čo je problém?

Jeden problém je zachytávanie bioodpadu. Nie je dosť vysoké. Stále nemáme povinnosť zdrojovo triediť bioodpad. V niektorých samosprávach bioodpad stále smeruje do spaľovní.

Ďalším problémom je zmiešaný odpad. V Nórsku máme recyklačné centrá, kam môžete priviesť zmiešaný odpad. A v niektorých samosprávach dokonca viac odpadu pochádza z týchto centier ako zo zberu od dverí k dverám. Množstvo odpadu, ktorý do centier prichádza, sa zvyšuje. Vytriediť vhodne tieto prúdy odpadov pre recykláciu môže byť zložité. Ide o zmiešaný odpad – nábytok, stavebný odpad a tak ďalej. Nóri radi prerábajú kuchyne, kúpeľne a podobne, v posledných rokoch si to mohli dovoliť. Lenže pre tento prúd odpadu je zložitejšie dosiahnuť vyššiu úroveň recyklácie.

Nórsko má relatívne vysoký podiel spaľovania. Je to preto, že spaľovne sa postavili a teraz ich treba používať?

V podstate nie. V Nórsku nie sú prebytočné kapacity. Kapacity pre premenu odpadu na energiu tam predstavujú len tretinu z vyprodukovaného odpadu.

Jedna tretina vyprodukovaného odpadu sa vyváža do Švédska.

Nadbytočný odpad sa v Nórsku hromadí?

Nie. Jedna tretina vyprodukovaného odpadu sa vyváža do Švédska.

Samosprávy nerozhodujú o svojich recyklačných schémach samé – ani keď ide o spaľovňu na ich území. Mnoho samospráv si však samo určuje ciele, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov, a služba občanom je dôležitý faktor.

Henrik Lystad

Oslo má napríklad väčšie spaľovacie kapacity, ako samo potrebuje. Využíva preto odpad zo susedných samospráv a z komerčného sektora. A napriek tomu sprevádzkovalo veľmi ambiciózny recyklačný systém.

Čo sa týka komerčného odpadu, je to iné. Komerční aktéri idú tam, kde sú peniaze

Ďalšie faktory recyklácie ako povinné triedenie pri zdroji a národné ciele nie sú dostatočne využívané.

Ale tiež platí, že v posledných rokoch sme videli nižšie ceny v prípade spaľovní (premena odpadu na energiu) ako napríklad v prípade prevádzok spracúvajúcich rovnaký bioodpad. Ak máte obchod alebo reštauráciu, ktorá vyrába odpad, z európskej perspektívy ide stále o komunálny odpad. Ale z nórskej perspektívy je to komerčný odpad. A vlastník komerčného odpadu má dve alternatívy: buď triediť pri zdroji a poslať odpad do prevádzky na bioplyn alebo kompostovanie; alebo netriediť pri zdroji a poslať odpad do spaľovne. Zdrojové triedenie môže byť drahšie. A v závislosti od kvality materiálu môže byť drahšie poslať odpad do prevádzky na spracovanie biologického odpadu. V tomto zmysle je cena za spaľovanie dôležitá. A súvisí s problémom kapacít.

Aký má Nórsko vzťah k európskemu právu v odpadoch?

Musíme ho dodržiavať a uplatňovať vzhľadom na dohodu medzi Európskym hospodárskym priestorom, ktorú uzatvorili Nórsko a Európska únia.

Je nový európsky odpadový balíček príliš ambiciózny aj pre Nórsko? Pôvodný návrh dáva za cieľ 65 percent recyklovaného komunálneho odpadu.

Európsky cieľ 65 percent je ambiciózny, ale dosiahnuteľný. Je dôležité vidieť veci v perspektíve. Rok 2030 je ďaleko. V roku 2009 sme po zákaze skládkovania zažili v Nórsku drastické zmeny v prúdoch odpadu.

Máte veľa skládok. A myslíte si, že to musí tak pokračovať. Nemusí.

Keď počujem o výzvach, ktorým čelia vyšehradské krajiny, je to otázka perspektívy. Kde sa nachádzate dnes? Máte veľa skládok. A myslíte si, že to musí tak pokračovať. Nemusí. Je to len o zmene odpadových prúdov a stavbe nových kapacít. Ak postavíte nové kapacity a schválite reguláciu, pokrok príde.

To platí aj pre Nórsko. Pravdepodobne budeme mať novú legislatívu o triedení bioodpadu pri zdroji tak, aby sa to bolo povinné pri komunálnom aj komerčnom odpade. A zavedieme do praxe nové technológie pre triedenie, ktoré vytriedia suchý odpad pred spaľovaním. S touto kombináciou a ďalšími opatreniami je možné dosiahnuť vysoké ciele ako 65 percent.

Problémy v Nórsku sú iné ako vo vyšehradských krajinách. Napriek tomu – aké ponaučenie si môžu od vás zobrať Slovensko, Maďarsko, Česko a Poľsko?

Vyšehradské krajiny zvolili veľmi dobrý legislatívny prístup. Väčšina z nich zaviedla zdrojové triedenie bioodpadu. To je základ pre dosiahnutie vysokých cieľov a kvalitnej recyklácie.

Čo sa týka ponaučení, sú tu dva nástroje. Prvým je rozšírená zodpovednosť výrobcov. Slovensko v tejto oblasti schválilo dobrú legislatívu. Zodpovednosť výrobcov je veľmi účinný spôsob realizovať zmeny bez toho, aby odpadové účty platili samosprávy a občania. Aj keď napokon ich zaplatia občania cez nákup produktov.

Druhým nástrojom je vyvážené budovanie kapacít. Poľsko a ďalšie krajiny sa pokúšajú stimulovať stavbu kapacít. Nie príliš veľa, ale dostatočne. To je dobrý prístup.

Mali by ste dávať pozor na to, aby spaľovacia kapacita bola udržateľná aj z dlhodobého podnikateľského hľadiska.

Mám však obavy, či to bude stačiť dnes, ale aj o 10, 15 rokov. Vtedy bude situácia určite iná. Nórske ponaučenie je, že keď už bol platil zákaz skládkovania, boli sme už členom severoeurópskeho trhu pre premenu odpadu na energiu. Švédske prevádzky nám chceli veľmi pomôcť s odpadom. To isté sa môže stať aj v strednej Európe. Vznikne súťaž a regulácie nemusia byť účinným nástrojom pre ochranu relatívne malých trhov pre premenu odpadu na energiu v každej krajine. Mali by ste dávať pozor na to, aby spaľovacia kapacita bola udržateľná aj z dlhodobého podnikateľského hľadiska.

Naznačujete, že vlády by mali spolupracovať a navzájom sa informovať o svojich národných opatreniach?

Som presvedčený o tom, že je dôležité mať miestne spracovateľské prevádzky. Ale tiež dôležité, aby boli nové kapacity udržateľné z hľadiska životného prostredia aj biznisu.

Hovoríte o tom, že by nemali existovať nadbytočné kapacity.

Jednoznačne. Ale aj komerčné zdôvodnenie musí byť silné. Prevádzka na premenu odpadu na energiu musí byť súčasťou miestnej teplárenskej štruktúry. Ak postavíte kapacity len preto, že ich potrebujte postaviť, o desať rokov to zlyhá. Budete mať neefektívnu prevádzku, ktorá nebude schopná súťažiť, ak sa trochu zmení legislatíva. Prevádzky, ktoré štát príliš reguluje a ochraňuje, nemusia prežiť dlhodobom horizonte.

Nemecko v recyklácii európskym lídrom. A malo by určite prijať svoju rolu a nebrzdiť tento veľmi dôležitý proces.

V Bruseli zastupujete Európsku sieť pre kompost. Objavil sa návrh, ktorý podporuje aj Nemecko, zrušiť recyklačné ciele pre rok 2030. Je to dobrý nápad?

Určite nie. A tomuto návrhu naozaj nerozumiem. Bojím sa, že táto iniciatíva pramení zo strachu, že nové recyklačné kvóty nebudú tak vysoké v kombinácii s novými štatistickými metódami. Nemecko v recyklácii európskym lídrom. A malo by určite prijať svoju rolu a nebrzdiť tento veľmi dôležitý proces.

Obehové hospodárstvo bude realitou. Potrebujeme ho. Je dôležité pre Európu. A Nemecko musí byť lídrom.

Konferencia Lepší odpadový manažment – integrálna súčasť prechodu k obehovému hospodárstvu sa konala 29. novembra 2016 v Bratislave. Zorganizovali ju Ministerstvo životného prostredia SR a Veľvyslanectvo Nórskeho kráľovstva na Slovensku. Portál EurActiv.sk bol mediálnym partnerom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA