Prečo nevyužiť súčasnú krízu?

Komisárka pre klímu hovorila o tom, ako EK neodporúča členským štátom robiť zmeny v podpore obnoviteľných zdrojov energie do roku 2020 a prečo je už teraz potrebné stanoviť ciele pre rok 2030. Zdôraznila opatrnosť pri podpore biopalív. Vysvetlila, prečo odmieta zavedenie prahovej ceny v schéme EÚ ETS a ako dôležité je premyslieť model udržateľného rastu.

Connie Hedegaard, Zdroj: EK
https://euractiv.sk

Boli ste členkou panelu OSN, ktorý predstavil správu o globálnej udržateľnosti. V dokumente sa uvádza,, že pokiaľ sa nebude viac pozornosti venovať udržateľnému rozvoju ľudstva, bude to mať vážne dôsledky na ľudí aj klímu. Ako zmena klímy ovplyvňuje rozvojové výzvy a čo robí EÚ na ich riešenie?

Klíma je multiplikačnou hrozbou v mnohých rozvojových krajinách. Keď si napríklad vezmete Roh Afriky, kríza tam nie je spôsobená len klimatickou zmenou, ale tá ju ešte zhoršuje. Keď si vezmete situáciu v Jemene, nedostatok vody je kvôli zmene klímy horší. V Číne teraz pracujú na ročnej kalkulácii toho, akú časť HDP ich klimatická zmena stojí, pretože môžu vidieť, že zhoršuje ostatné druhy výziev, mení počasie, vzorce zrážok a podobne.

V Thajsku, ktoré je najväčším svetovým producentom ryže, z dôvodu povodní zhnila jedna pätina úrody. Tento druh prepojenia existuje. Keď si uvedomíte, že počet ľudí sa stále zvyšuje, chcú stále viac komodít, požadujú stále viac potravín, viac energie, viac vody, a nad tým je ešte preklenujúca výzva v podobe klimatickej zmeny, potom skutočne máte recept na oveľa viac problémov ak budete pokračovať v bežnom postupe namiesto toho, aby sa znovu premyslel váš model rastu.

Ste spokojná s pokrokom, ktorý sa dosiahol v Durbane,  v otázke Zeleného klimatického fondu pre rozvojové krajiny?

Predvídalo sa, že by sme ho mali v Durbane uviesť do prevádzky a to sa stalo. A teraz krajiny začínajú vkladať peniaze…

Ale ste spokojná s prísľubmi, ktoré sa tam urobili?

Rozhodnutie mnohých rozvinutých krajín bolo nesľubovať nič pokiaľ sa presne nevie ako to funguje, na čo sa dajú peniaze a komu, kto to bude spravovať? Na tomto sa v Durbane dohodlo. Niektoré z našich členských štátov začali dávať sľuby už v Durbane – Nemecko, Dánsko, myslím, že aj Spojené kráľovstvo, a ostatní sú teraz na ceste povedať, čo do toho vložia.

Je to len otázka pomoci štátov?

Nie, pokiaľ ide o financovanie klímy, panel [OSN pre globálnu udržateľnosť] veľmi jasne hovorí, že neexistuje, aby sme to dokázali len prostredníctvom verejných rozpočtov. V rámci medzinárodných klimatických rokovaní sa o tom stále diskutuje. Pozícia Európy, ktorá sa teraz ozýva z celého panelu, znie, že nie je možné alokovať alebo presmerovať potrebné peniaze a potrebné druhy investícií, napríklad pre prístup k udržateľnej energii, len prostredníctvom verejných peňazí. Naozaj musíte pripraviť dobrý obchodný prípad, pre inštitucionálnych investorov, penzijné fondy, pre množstvo súkromného kapitálu.

Vo vašich prehláseniach k správe OSN ste vyzvali k väčším dotáciám pre obnoviteľnú energiu a nižším pre fosílne palivá…

Myslím, že sme to formulovali trochu odlišným spôsobom. Povedali sme, že by sme mali postupne zrušiť dotácie pre fosílne palivá, potom by sme mali uvážiť postupné odstránenie tých najviac škodlivých a popri ich odstraňovaní dbať o záujmy najchudobnejších ľudí. Uviedli sme len fakt od Medzinárodnej energetickej agentúry, že v roku 2010 svet dotoval fosílne zdroje viac než 400 miliardami eur, zatiaľ čo dotácie pre obnoviteľné zdroje boli len medzi 60 až 70 miliardami dolárov. To znamená šesť až sedem násobne viac subvencií pre fosílne palivá, čo by sme chceli znížiť v prospech obnoviteľných zdrojov, ktorých chceme viac.

V Európe stále existujú politiky dotujúce fosílne palivá. Komisia sa rozlúčila s pokračujúcou štátnou pomocou pre neproduktívne uhoľné bane a mnohé krajiny znížili dotácie pre obnoviteľné zdroje…

Trochu to prekrúcate, keď poviete, že Komisia podporovala neziskové uhoľné bane, pretože Komisia v skutočnosti stanovila konečný termín, keď členské štáty chceli pokračovať v neziskových uhoľných baniach. Stanovili sme termín, dokedy sa to teraz musí odstrániť a dohodli sa na tom.

Ale ako zladíte rétoriku o podpore obnoviteľnej energie s realitou v mnohých európskych krajinách…

Je pravdou, že napríklad Španielsko obmedzilo svoje výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje, Taliansko urobilo to isté. V oboch prípadoch Komisia napísala príslušným vládam, že vždy môžu zmeniť výkupné ceny, ale nemali by to robiť retroaktívne, aby nepoškodili existujúce projekty.

Myslím si, že preto potrebujeme míľniky, ďalšie ciele pre obnoviteľné zdroje podobne ako máme pre rok 2020. Potrebujeme teraz definovať aj míľniky pre rok 2030. Keď ste povedzme penzijným fondom a dnes sa potrebujete rozhodnúť, či chcete vložiť svoje peniaze do novej veternej farmy na pobreží, potrebujete vedieť podmienky, potrebujete vedieť či existuje predvídateľnosť – chcú to krajiny naozaj uskutočniť?

Odporúčania Komisie pre členské štáty boli veľmi jasné: nerobte v tejto oblasti v krátkej dobe neporiadok. Samozrejme, ak chcete zmeny po roku 2020, môžete ich spraviť. Ale keď máte svoje národné plány o tom, koľko toho chcete dosiahnuť v oblasti obnoviteľných energií do roku 2020, mali by ste veľmi dbať na to, aby sa neprijímala legislatíva retroaktívne alebo sa podmienky nemenili retroaktívne.

Nie je to len environmentálna alebo klimatická perspektíva, pretože čo sa stane, keď to urobíte? Potom sa investori radšej poobzerajú po iných regiónoch a dajú svoje peniaze tam.

Ako efektívne sú míľniky? EÚ má mnoho míľnikov, ktoré členské štáty ani nerozoznávajú.

Určite. Ale myslím si, že keď si vezmete cieľ pre obnoviteľné zdroje, existuje spojenie medzi týmto druhom politiky, ktorý tu máme, a tým, že aj napriek kríze členské štáty pokračovali v investovaní do viacerých obnoviteľných zdrojov. Myslím si, že je to dobrý príklad ako ciele v skutočnosti pomáhajú vládam, aby zostali zamerané na dôležité záležitosti, hoci ich pozornosť odvádzajú ďalšie veci.

Aj keď sa zdá, že vlády nie sú veľmi ochotné stanoviť ciele pre rok 2030, ktoré vy osobne presadzujete?

Podľa mňa by sme ich mali mať už teraz. Už čoskoro budeme na križovatke, kde sa Európa bude musieť rozhodnúť, či chceme vytvárať pracovné miesta v sektore obnoviteľných zdrojov alebo chceme svoju doterajšiu baštu odovzdať povedzme Číne alebo niekomu inému.

Máte na mysli prípad Vestas?

Nie, myslím si, že pri Vestas bolo mnoho iných dôvodov. Faktom je, že na trhu s energiou zo slnka, vetra, parkov na pobreží, má Európa stále jasnú trhovú výhodu.

V prípade fotovoltiky ale vidíme, že veľká časť produkcie ide mimo našich hraníc. Vyzerá to tak, že naša výhoda na trhu sa rýchlo narúša…

Podobne by ste mohli povedať, že naši výrobcovia áut produkujú v Číne pre rastúci čínsky trh. Myslím, že je to o celkovej konkurencieschopnosti Európy. Hovorím len, že tu máme oblasť – obnoviteľné zdroje, ešte jasnejšie je to možno pri energetickej efektívnosti – kde stále môžeme v Európe vytvoriť veľa rastu a pracovných miest, a to zameraním sa na výzvy, ktoré by neboli dobré len pre klímu a energetickú bezpečnosť, ale prospeli by aj nášmu hospodárstvu.

Minulý rok bol účet za ropu pre Európu vo výške 315 miliárd eur, čo je takmer výška gréckeho dlhu. Suma 315 miliárd za dovoz ropy v minulom roku znamená nárast o 40 % v porovnaní s rokom predtým. A minulý týždeň Saudská Arábia oznámila, že chcú zostať na trojcifernej cene ropy aj keď sa svet vráti späť do normálu.

Preto v uvedenej správe panelu odporúčame mať viac celkový prístup. Ľudia bežne zvyknú veriť, že keď sa pokračuje v doterajšom postupe, nič to nestojí. Ale to je veľmi nesprávne vo svete, v ktorom žijeme. Ak budeme pokračovať v doterajšom postupe, náš účet za ropu bude rásť, budeme mať oveľa volatilnejšie ceny a stále prítomné riziko ropných šokov. Dôsledky pre životné prostredie, pre ľudí, pre chudobné populácie, ktoré chcú migrovať, stúpnu.

Zatiaľ čo keby sme si povedali, prečo nevyužiť súčasnú krízu na to, aby sme urobili niečo podstatné pre zníženie tohto účtu za ropu, pre zvýšenie energetickej efektívnosti, aby sme dali menej peňazí Saudským Arabom tohto sveta a investovali viac v Európe, veľkou výhodou by bol vznik pracovných miest.

Ako to spraviť v časoch úsporných opatrení, v časoch keď spoločnosti neinvestujú?

Ako príklad si vezmem Dánsko. Minulý rok sa veľký penzijný fond rozhodol naliať značné peniaze do veternej farmy na pobreží. Analýza rizík preukázala, že to nie je viac rizikové, naopak, je to menej rizikové než iné oblasti, kde by mohli vložiť svoje peniaze. A teraz sa táto veľká veterná farma, ktorá má zásobovať elektrinou 400 tisíc dánskych domácností, buduje a vytvára hŕbu pracovných miest v určitých odľahlých oblastiach, kde sa ich už dlhšiu dobu veľa nevytvorilo.

Keď sa pýtate týchto inštitucionálnych investorov, hovoria, že keď dostanú signál, ciele, ak existuje predvídateľnosť prostredníctvom míľnikov a ukážete, že to v Európe naozaj chcete robiť, potom tam ten kapitál existuje.

Vráťme sa k otázke energetickej bezpečnosti a Vašej poznámke o rope. Množia sa vedecké štúdie, ktoré ukazujú, že biopalivá nie sú tak klimaticky šetrné ako sa o nich hovorilo. Ako reagujete na potrebu nájsť alternatívne palivo a zároveň vyriešiť tieto obavy?

Pokračovaním v robení toho, čo sme robili. Bola som ministerkou pre životné prostredie keď sme z rovnakého strachu stanovili kritéria udržateľnosti. Ale znalosť vedy v tej dobe nebola tak pokročilá, takže sme bojovali s tým ako do toho zadefinovať faktor nepriamej zmeny pôdy. V priebehu niekoľkých týždňov, Komisia predstaví cestu pre postup vpred.

Osobne som vždy bola voči biopalivám opatrná. Je skvelé vidieť potenciál nových technológií, ale mali by sme si v Európe dávať pozor, aby sme nezakladali nový veľký priemysel a po určitom čase sa zarazili, že to nebol tak dobrý krok.

Myslím si, že k tomu napríklad došlo v USA v prípade etanolu z kukurice. Začínajú si uvedomovať, že to nemusela byť najmúdrejšia cesta vpred a my by sme sa mali uistiť, že to urobíme tak správne ako sa len dá.

Bola by Komisia pripravená premyslieť svoju podporu a ustúpiť?

Sú udržateľné biopalivá a nie-tak-udržateľné biopalivá. Ani Komisia, ani ja vôbec nemáme problém s udržateľnými biopalivami, ktoré existujú. Ale sú tiež také, u ktorých možno povedať, že neznižujú CO2 o nič viac než fosílne palivá. Samozrejme, nie je to chytrá stratégia žiadať členské štáty, aby nahradili fosílne palivá niečím, čo od nich nie je lepšie.

Preto potrebujeme získať správne kritéria udržateľnosti, správnu metodológiu. Vo vtedajších diskusiách s Radou sme hovorili, že ide o novú technológiu a od nej nemôžete vždy očakávať úplne perfektný svet. Preto sme vytvorili dynamické percento, aby sa počas rokov zvyšovalo, aby sa do legislatívy zaviedlo, že priemysel sa musí inovovať a zlepšovať a určitým spôsobom k tomu tiež pripojíme aj návrhy o ILUC.

Mohlo by to viesť k pravidlám, ktoré vylúčia niektoré biopalivá?

Nebudem prezentovať to, na čom stále pracujeme, pretože v tejto veci mám len polovičné portfólio. Druhú polovicu má komisár Oettinger a nebolo by fér, keby som hovorila o tom, čo spravíme pred tým než to preberieme v Komisii.

V Európskom parlamente sa nedávno veľa diskutovalo o efektívnom vyvolaní prahovej ceny uhlíka, vzhľadom na jej výrazný pokles, a o odložení časti povoleniek v schéme pre obchodovanie s emisiami. Podporujete túto iniciatívu?

V rôznych dokumentoch Komisie sme uviedli, ako by mohlo k odkladu dôjsť. Príliš nízka cena uhlíka, ktorú momentálne máme, ma tiež znepokojuje. Ale nemôžem ísť do detailov kvôli trhovej citlivosti ETS. V mojej pozícii nemôžem špekulovať o tom, čo spraviť a čo nie.

V diskusii o stanovení prahových cien a podobne, možno ľahko vidieť aká logika za tým stojí. Ak sa s touto myšlienkou začnete pohrávať, potom môže vzniknúť aj strop a veľmi rýchlo stratíte systém založený na trhu. A podľa nás je trhový systém veľmi dôležitý.

Nemali by sme byť prekvapení tým, že keď je v Európe veľká kríza a výroba klesá, v trhovom systéme klesá dopyt, a teda aj cena. Takto trh funguje. Boli by sme v oveľa väčších problémoch, ak by sme systém stále politicky regulovali.

Zastavme sa ešte u emisií z leteckej dopravy. Európska komisia uviedla, že čínske či americké aerolínie môžu získať výnimku z obchodovania s emisiami, ak prijmú „ekvivalentné opatrenia“. Môžete uviesť príklady, aké opatrenia by to mohli byť?

Naše právo hovorí o „ekvivalentných opatreniach“. A to nie je žiadna náhoda, že v čase prípravy tejto legislatívy, pred tým ako som bola na tomto poste, sa nešpecifikovalo, čo presne to či ono znamená. Preto v súčasnosti vedieme dialóg s rôznymi partnermi.

Minulú jeseň či v lete, dokonca aj predtým, čínske úrady hovorili: Možno zavedieme redukčné ciele pre náš letecký sektor. Akonáhle som sa o tom dozvedela, napísala som čínskym úradom, aby sme to prediskutovali. Prišli s určitým číslom a my s nimi momentálne diskutujeme, čo to znamená.

Pozadie

Connie Hedegaard sa vo februári 2010 stala prvou komisárkou EÚ pre opatrenia na ochranu klímy. V minulosti pôsobila ako dánska ministerka životného prostredia, v roku 2007 mala na starosti založenie dánskeho ministerstva pre klímu a energetiku. Okrem politiky sa dlhé roky venovala žurnalistike.

REKLAMA

REKLAMA