Quoden: Prípad z Pezinka naučí politikov čo-to o tlaku verejnej mienky

Riaditeľ Pro Europe, Joachim Quoden, hovorí o systéme ZELENÝ BOD. Podľa neho Slovensko dobehne v recyklácii západoeurópske krajiny počas najbližších 5-6 rokov. Odpor verejnosti voči novej skládke v Pezinku naučí politikov čo-to o význame a sile verejnej mienky. Na okraj témy dodáva, že časy jednostranného rozhodovania vlády sú preč - je to možné v Rusku alebo v Číne, nie však v Európe.

Joachim Quoden
https://euractiv.sk
  • Pán Quoden, na úvod dovoľte, aby sme vám predstavili malú prípadovú štúdiu zo Slovenska. Jednou zo súčasných horúcich tém je otázka budovania novej skládky odpadu v Pezinku. Problém rezonuje už niekoľko rokov. Príslušné úrady vydali povolenie vybudovať v meste druhú skládku. Víťaz konkurzu sa pod vplyvom tlaku verejnosti a médií rozhodol od realizácie projektu odstúpiť. Problém však pokračuje, nakoľko ďalšia firma prejavila záujem uskutočniť projekt. Na základe tohto príkladu, je podľa vás tlak verejnosti odpoveďou na environmentálne výzvy v budúcnosti?

Jedná sa o bežný prístup. Poznám viacero miest, ktoré museli prijať rozhodnutie o postavení alebo nepostavení skládky odpadu. Občania musia o týchto problémoch rozprávať. V každom prípade, ak zvažujete postaviť skládku, spaľovňu alebo čokoľvek, musíte sa o tom porozprávať s občanmi, pretože takéto rozhodnutia sa dotýkajú ich životov. Časy, keď vláda mohla jednostranne rozhodnúť, čo sa spraví, sú preč. Takýto prístup je možný v Rusku alebo v Číne, ale nie v Európe. Hlas obyvateľov je silný.

Na druhej strane, ak dokážete presvedčiť obyvateľov, myslím, že vám dajú súhlas pre vaše plány. Jeden príklad, opäť z Nemecka. Pred asi 20 rokmi sa nemeckí obyvatelia postavili proti spaľovaniu odpadov ako takému. Nasledujúce roky však priniesli technologické riešenia, ktoré dokážu zachytiť škodlivé emisie zo spaľovní tak účinne, že vzduch vychádzajúci z nich je kvalitatívne lepší, než mestské ovzdušie znečistené smogom. Pracovníci miestnych úradov to dokázali tlmočiť obyvateľom. Tí zo spaľovní neboli samozrejme nadšení, ale dokázali ich akceptovať ako riešenie. Nemecko od tohto obdobia vybudovalo viacero spaľovní a vďaka nim mohlo pristúpiť k likvidácii mnohých skládok odpadu.

Som presvedčený, že porozumenie a komunikácia prídu aj na Slovensko. Opakujem, že časy jednostranného prijímania rozhodnutí vládou sú preč. Na druhej strane príklad Pezinku naučí úrady niečo o sile a význame verejnej mienky. Rozmýšľanie politikov sa musí zmeniť.

    • Prejdime však teraz k systému ZELENÝ BOD. Aká je jeho história a akú myšlienku možno nájsť za jeho logom? Čo symbolizuje?

    ZELENÝ BOD bol vynájdený na začiatku 90-tych rokov, v období 1990 – 1991 v Nemecku. Vtedajší minister životného prostredia, p. Tőpfer, dostal nápad, že zodpovednosť za nakladanie s obalmi tovarov prenesie z domácností a miestnej samosprávy na priemysel. Drvivá väčšina súkromných firiem súhlasila a vytvorila akciovú spoločnosť Grűne Punkt, ktorá sa stala zodpovednou za zber a separovanie obalov svojich akcionárov. Nakoľko sa k projektu nepripojili všetky firmy, Grűne Punkt si povedal, že na obaloch potrebuje umiestniť niečo, čo by vypovedalo o ich príslušnosti k novému systému. Tak vznikol ZELENÝ BOD, ako ho poznáme dnes. Zákazníkovi, ktorý takto označený obal kupuje, má hovoriť o tom, že firma zaplatila za obal špeciálny príspevok a že je ho možné odovzdať do zberného systému ZELENÝ BOD v Nemecku. Toľko z histórie.

    Po tom, čo sa Nemecko rozhodlo vytvoriť ZELENÝ BOD, aj okolité krajiny začali rozmýšľať o podobnom systéme. Samozrejme, nechceli prebrať nemecké riešenie manažmentu odpadov z obalov, chceli ho rozdielne, no v istom zmysle podobné. Ďalšou krajinou sa stalo Francúzsko. Rozhodlo však, že miesta samospráva nebude úplne oslobodená od problematiky odpadmi, ale súčasne chcelo, aby aj priemysel zdieľal časť zodpovednosti za svoje produkty. Francúzski podnikatelia sa vydali nemeckou cestou a založili akciovú spoločnosť ECO EMBALLAGES. Podobne ako v Nemecku, ani vo Francúzsku sa nepripojili k novému systémy všetky firmy. Tie zapojené si preto tiež povedali, že potrebujú špeciálny symbol na označovanie obalov. Vyvstala otázka, či použiť nový alebo rovnaký znak ako v Nemecku. Niekedy v rokoch 1993 – 1994 dospeli Grűne Punkt a ECO EMBALLAGES k dohode o používaní spoločného loga. Obdobný proces nasledoval v Belgicku, Rakúsku a podobne. Rovnaký symbol začala používať krajina za krajinou. Rozhodnutie sa pre rovnaké logo bolo aj vecou praktickosti. Firmy si museli odpovedať na otázku, či chcú umiestňovať na medzinárodné obaly jedno spoločné logo alebo niekoľko rôznych.

    Jedného dňa, myslím, že to bolo pred 5 rokmi, sa spoločnosť ENVI-PAK zo Slovenska rozhodla pripojiť sa k Pro Europe a používať symbol ZELENÝ BOD.

    • Aký je ale podstatný rozdiel medzi logom ZELENÝ BOD a inými symbolmi na obaloch, ktoré sa tiež dotýkajú buď recyklácie alebo správy odpadov?

    ZELENÝ BOD symbolizuje dve skutočnosti: vyjadruje finančný príspevok priemyslu na recykláciu a súčasne hovorí o zodpovednosti firiem za životný cyklus obalov. Je to niečo iné, než iba podpísať kontrakt o zlikvidovaní odpadu. ZELENÝ BOD hovorí o tom, že producenti financujú svoj vlastný systém a metódu správy obalov. Priemysel je v tomto prípade naozaj zaangažovaný. Nie je to len o zaplatení dane a zbavení sa zodpovednosti. Zodpovednosť firiem pretrváva. Toto je podstatný rozdiel medzi logom ZELENÝ BOD a inými symbolmi, ktoré hovoria o recyklácii.

    • Ak si predstavíte krajiny zapojené do systému ZELENÝ BOD, ktorú z nich pokladáte za lídra? Je to Nemecko ako autor myšlienky alebo iná krajina vyvinula efektívnejší systém?

    Na začiatku si musíme vyjasniť, čo to znamená, byť „najúspešnejší.“ Znamená to, že krajina dosahuje najvyššie recyklačné kvóty alebo že recykluje za najnižšie náklady? Práve pre túto nejasnosť je ťažké posudzovať a vyberať medzi rôznymi systémami. Napríklad Nemecko, Francúzsko či Belgicko sú aktívne viac než 15 rokov. Pochopiteľne, staršie systémy dosahujú inú úroveň ako tie novšie, napríklad ako ten na Cypre. Ak sa chcete inšpirovať skúsenosťou, dobrý model môžete nájsť napríklad v Rakúsku alebo v Belgicku. Tamojšie systémy sú dobre integrované, spotrebujú iba opodstatnené množstvo finančných prostriedkov a v konečnom dôsledku odvádzajú dobrý kus práce. Na druhej strane som si istý, že aj ENVI-PAK na Slovensku dosiahne čoskoro porovnateľnú úroveň. So Zeleným bodom ste vo vašej krajine začali o 10 rokov neskôr, predpokladám teda, že ostatných dobehnete za ďalších 5-6 rokov. Nepochybujem tiež o tom, že aj ostatné krajiny budú čoskoro odvádzať podobne kvalitnú prácu. Práve preto nechcem posudzovať a vyberať jedného konkrétneho lídra.

    • Ako vnímajú ZELENÝ BOD bežní obyvatelia? Je jeho prítomnosť na obale tovaru kritériom, na základe ktorého by sa spotrebitelia rozhodovali, či si daný produkt zakúpia alebo nie?

    Povedal by som, že rozhodnutie sa pre produkt s logom ZELENÝ BOD je lokálne rozhodnutie. Zoberme si za príklad Nemecko, kde žijem. Ak vám vyhovuje zbieranie a separovanie odpadov v prostredí domácnosti, ak to pre vás nepredstavuje dodatočné jarmo, ste so systémom ZELENÝ BOD ako takým spokojný. Ak však čelíte problému ako napríklad odmietnutie prevziať zbierané obaly v obchodoch, resp. nutnosť dlho kráčať za špeciálnymi zbernými zariadeniami alebo nádobami, už nie ste tak veľmi nadšení zo systému.

    Problém sa dobre skúma na postojoch európskych poslancov. Ich vnímanie Zeleného bodu formuje domáca skúsenosť z krajiny, v ktorej žijú. Ak je ZELENÝ BOD v ich krajine prepracovaný, sú oduševnení, ale ak nie je, dokážu byť naozaj skeptickí. Vždy ide o lokálne špecifikum. Postoj obyvateľov sa dokáže líšiť od regiónu k regiónu, dokonca niekedy aj v rámci jednej krajiny.

    Vo všeobecnosti je však ZELENÝ BOD pomerne známy. Povedal by som, že ho pozná nielen väčšina obyvateľov v EÚ, ale je známy aj v USA a Kanade.

    • Ako príklady ste spomenuli slovenský ENVI-PAK a francúzsky ECO EMBALLAGES. Máte k niektorým členom Pro Europe bližšie, resp. zaujímate sa o dianie v niektorých krajinách viac, než v iných?

    V Pro Europe koordinujeme všetky svoje aktivity. Máme niekoľko pracovných skupín, spoločne sa stretávame a snažíme sa navzájom sa informovať o aktuálnom dianí v jednotlivých krajinách. Usilujeme sa pomáhať si navzájom v prípade, ak čelíme podobnému problému. Na druhej strane, vedieť o všetkom, čo sa deje v 31 štátoch, je náročné a nemožné. Naša znalosť problémov a aktivít konkrétnej krajiny sa líši od prípadu k prípadu. Niektorí z členov komunikujú veľmi intenzívne, ostatní sú trochu v pozadí. Slovensko a Francúzsko patria skôr k prvej skupine, som s nimi spokojný.

    • Akému environmentálnemu problému čelí podľa vás Európa v súčasnosti? Čo pokladáte za najväčšiu výzvu?

    Dobrá otázka. Vo všeobecnosti by som za najväčší problém označil rýchle presadanie politikov z jedného vlaku na druhý. V tomto okamihu sú horúcou témou bioplasty – každý o nich hovorí ako o riešení všetkých problémov. Politici dokážu veľmi rýchlo podporiť používanie bioplastov v obaloch, ale v krátkom čase podľa mňa zmenia názor a povedia, že takáto myšlienka nie je dobrá. V skutočnosti žiadny z materiálov nedokáže vyriešiť všetky problémy súčasne. Iným príkladom je systém depozitov. Politici v mnohých krajinách majú tendenciu hľadať odpovede na všetky problémy práve v nich, no veľmi rýchlo zistia, že s depozitmi sú spojené isté technické a praktické problémy. Toto je hlavný problém v európskych a iných krajinách – politici prijímajú rozhodnutia bez zamyslenia sa nad dôsledkami. Pre priemysel je náročné udržať tempo s politikmi, rýchlo zmeniť používané systémy alebo vyhovieť množstvu meniacich sa nariadení.

    Inteligentnejší prístup je najskôr o nápadoch diskutovať, hovoriť o dopadoch a až potom, čo diskusia skončí, prijať konkrétne kroky. Ak sa pozriete napríklad do Bruselu, nájdete veľa rozpracovaných projektov súčasne – udržateľnosť, klimatické zmeny a mnohé ďalšie. V rámci Európskej komisie pôsobia oddelenia, z ktorých jedno nevie o tom, čo robí druhé. Skutočnou výzvou je rozmýšľať o dopadoch, diskutovať a koordinovať svoje aktivity.


    Rozhovor bol pripravený počas Kongresu Pro Europe v Prahe (15.-16. máj 2008).

    REKLAMA

    REKLAMA