Rast začína vytvorením energetického spoločenstva v EÚ

Európska únia sa začala energetikou ako únia pre uhlie a oceľ. Päťdesiat rokov na to je potrebné, aby sa vytvorila spoločná energetická politika ako predpoklad na rast, uvádza v interview pre EurActiv dánska ministerka pre energetiku a klimatické zmeny Lykke Friis.

Lykke Friis
foto: dánska ministerka pre klimatické zmeny a energetiku Lykke Friis, zdroj: flickr, autor: Claus Boesen

dánskou ministerkou sa rozprávala Daniela Vincenti- Mitchener.

  • Európska únia práve zverejnila návrh, ktorý predpokladá pohyb smerom k jednostrannému zníženiu emisií skleníkových plynov v EÚ o 30 percent do roku 2020. Eurokomisárka pre klimatické zmeny Connie Hedegaard, tiež Dánka, ale po protestoch niektorých členských štátoch už až tak veľmi na svojom pôvodnom cieli netrvá. Teraz hovorí, že ďalším krokom bude analyzovanie dôsledkom zmeny tohto cieľa v jednotlivých štátoch. Tento cieľ by ale na druhej strane mohol niektoré krajiny podnietiť k tomu, aby investovali viac do zelenej ekonomiky a tým podporili konkurencieschopnosť. Myslíte si, že vedieme správnu diskusiu?

Myslím, že musíme túto diskusiu rozdeliť na dve. Diskusia, ktorú vedieme práve teraz je tá o pozícii EÚ v rámci prípravy na Kankún, a druhá diskusia je o celkovej zmene európskeho hospodárstva viac do zelena, čím by sme sa premenili v nízkouhlíkovú spoločnosť . To sú dva druhy diskusií, musím povedať. Prvá debata prebieha práve teraz, druhá je spojená s otázkou celkovej stratégie s ohľadom na plán transformácie EÚ 2050.

V súčasnosti plne podporujem komuniké Komisie, ktoré hovorí, že by sme teraz nemali diskutovať o tom, či sa pohneme smerom k 30- tim percentám. Namiesto toho by sme mali spraviť viac analýz a poriadne sa pozrieť na to, ako ste spomenuli, aké to bude mať implikácie pre jednotlivé krajiny- a to podporujeme na sto percent.

Tomuto bude venovaná diskusia v októbri, ak som to dobre pochopila. Najprv prebehne debata na nasledujúcom stretnutí rady 11. júna, a potom o tom budeme diskutovať znova v októbri.

Myslím, že je veľmi dôležité povedať, že sme v strede veľmi dôležitých medzinárodných rokovaní a EÚ by si mala zachovať schopnosť pohnúť sa smerom k 30- tim percentám ako veľmi dôležitý prvok na vyjednávanie v týchto rokovaniach. To je ale úplne v súlade so všeobecnou politikou Komisie. Nevyrieši to problém klimatických zmien vo svete- všeobecnou stratégiou Európy je ale ostatných presvedčiť, aby sa pridali k ich hre.

Nemali by sme touto kartou preto hrať už teraz. Mali by sme ju použiť až keď sa v Kankúne dostaneme na koniec hry.

  • Áno, ale nevyzerá, že by táto karta účinkovala v predošlých vyjednávaniach…

Súhlasím, ale to nie je dôvod na to povedať, že to nebude fungovať ani tentoraz.

  • Možno by sa to malo doplniť. Nie je na to, aby si Európa udržala vodcovstvo, potrebné, aby zmenila svoju stratégiu?

Nie nevyhnutne. Je tu mnoho ďalších záležitostí na ktoré sa treba zamerať v rámci Európskej únie, napríklad ako si zabezpečíme, že budeme hovoriť jedným hlasom- to je tiež súčasťou celkovej stratégie ako zvýšiť vplyv Európskej únie.

Čo si ja osobne myslím, že je veľmi, veľmi dôležité v rokovaniach, je to, že dostojíme rôznym svojim sľubom týkajúcim sa „klimatického“ financovania. To bude hlavným nástrojom budovania si dôvery s ohľadom na celkovú kredibilitu Európskej únie a našou možnosťou presvedčiť rozvojové krajiny, že čo hovoríme, to aj myslíme.

Domnievam sa, že to je kľúčový prvok prebiehajúcich rokovaní, ale ak predpokladáme,  že to, že sa uprostred ničoho pohneme k 30- tim percentám bude mať dopad na vyjednávania- S Čínou, či Spojenými štátmi-  tak to jednoducho nevnímam ako realistický scenár. Že toto by malo byť presvedčivým argumentom na to, aby sme sa vo vyjednávaniach pohli iným smerom. Naopak, mali by sme naďalej vyvíjať tlak na zvyšok sveta tým, že budeme mať kartu, s ktorou môžeme hrať keď pôjdeme do Kankúnu.

  • Čo môžeme reálne očakávať od Kankúnu? V súčasnosti prebiehajú rozhovory v Bonne. Povedzte nám o pocitoch dánskej vlády, ktorá bola vo významnej miere zapojená do minulých rokovaní a je stále silne zaangažovaná. Existuje ešte dostatok vôle na skutočné vytvorenie medzinárodnej, právne záväznej dohody?

Je jasné, že do Kodane sa vkladalo veľa nádeje- bola to Hopenhagen, ak by sme použili ten výraz (hope = nádej, pozn.). A mnoho vyjednávačov a ministrov po Kodani dostalo „klimatickú depresiu“, o tom niet pochýb.

Domnievam sa ale, že teraz sme sa pohli vpred. Najmä sa nám podarilo sa dohodnúť na kalendári rokovaní, dvoch dodatočných stretnutiach, novom šéfovi OSN pre rámcový dohovor o zmene klímy (UNFCCC), Christiane Figueres Olsen. Počas minulotýždňového stretnutia sa zároveň obaja predsedovia dokázali dohodnúť na návrhu textov rokovania, ktoré nadväzujú na Kodanskú dohodu.

Takže teraz by sa dalo povedať, že sme späť v hre, čo sa aktuálnych klimatických rozhovorov týka. Podľa mňa je ale stále skoro o tom hovoriť, ešte neexistuje spoločné stanovisko ohľadne Kankúnu. Dánsko ako predseda Konferencie strán Dohody (COP) sa snaží vytvoriť si s Mexikom GPS systém, takže budeme mať do Kankúnu všetko načas. Na nich bude vo veľkej miere záležať, čo bude cieľom pre Kankún.

Našou nádejou je stále to, že budeme schopní sa dohodnúť na právne záväznom dokumente, ale ak sa pozrieme na celkovú situáciu v mnohých krajinách, tak môžeme vidieť, že to bude ťažké. Nie je ale možné sa zhodnúť na najlepšom možnom scenári, mali by sme sa preto ubezpečiť, že v Kankúne sa dohodneme aspoň na množstve dôležitých uskutočniteľných cieľov, ktoré potom môžeme použiť ako dôležitý krok na ceste do Južnej Afriky.

Takým cieľom by mohlo byť odlesňovanie, adaptácia: mohol by to byť aj technologický transfer- hoci to nie je pravdepodobné- ale mali by sme sa rozhodne sústrediť, aby sme mali tieto uskutočniteľné ciele pekne na poriadku a mohli sme spraviť ďalší krok.

  • Dlhý čas sa myslelo, že keď Spojené štáty prijmú klimatickú dohodu tak to vydláždi cestu pre medzinárodný právne záväzný dokument. Zdá sa však, že aj keď sa krajine podarí schváliť zelenú legislatívu tak v prípade medzinárodných dohôd potrebuje súhlas Kongresu- čo možný úspech ešte sťažuje. To je jedna z prekážok. Druhou je, že finančná kríza urýchlila rozhovory o reštrukturalizácii medzinárodného spravovania, ku ktorej sa vyzývalo už v kontexte neúspechu v Kodani. Existuje podľa Vás nejaká cesta z týchto neustálych tlakov na vytvorenie medzinárodnej dohody? Mali by sme uvažovať o bilaterálnych alebo sektorálnych dohodách?

Nuž, povedala by som, že práve v tomto okamihu sme „vo vzduchu“ na ceste do Kankúnu a v kokpite sedíme spolu s Mexičanmi. A kým ste vo vzduchu tak nie je správny čas sa pozerať na motory.

Takže pre dánske predsedníctvo v COP v súčasnosti nie je čas na debatu o tom, či by sme sa nemali pozrieť na iné možnosti, bilaterálne dohody, sektorálne dohody, alebo hocičo. Sústredíme sa na sto percent na to, aby sme sa dostali do Kankúnu a dosiahli najlepšie možné výsledky. Čo sa stane potom je úplne iná diskusia. V súčasnom stave túto diskusiu nemôžeme začať.

Osobne som na sto percent presvedčená, že potrebujeme celosvetovo záväznú dohodu. Potrebujeme určiť cenu uhlíka, a v tomto štádiu nie je potrebné sa vzdať a povedať, že je to nemožné. Videli sme činnosť po Kodani, dokázali sme sa zhodnúť na Kodanskej dohode a viac ako 120 krajín ju podpísalo.

Takže nie je čas povedať, že sa na ničom nedohodneme, lebo ak bude takýto prístup tak sa samozrejme na ničom nedohodneme. Musíte vytvoriť tlak na ceste do Kankúnu.

  • Myslíte si, že v snahe vyhnúť sa opätovnej „klimatickej depresii“, ako ste to vy nazvali, bude stačiť dosiahnutie dohody o odlesňovaní? Čo by ste považovali za úspech v Kankúne?

To je to, o čom teraz diskutujeme s Mexikom. Myslím si, že ak je jedna vec, čo sme sa v Kodani naučili, tak je to fakt, že manažment očakávaní je dôležitý. Je na Mexiku aby zadefinovalo aké ambície to budú a my im v plnej miere pomôžeme. Samozrejme neprídeme a nepovieme im aká úroveň cieľov by to mala byť- to je na Mexiku.

  • Predpokladám, že je to tiež na rozvojových krajinách…

Úplne. Ale je jasné, že v určitom hľadisku je Mexiko ako nadchádzajúci predseda Konferencie strán dohody (COP) tá krajina, ktorá musí určiť herný plán pre Kankún.

  • Ak sa vrátime späť do Európy a k tomu ako chceme reštrukturalizovať naše trhy ponúkajúce energiu, nedávno (31. mája) sa uskutočnilo stretnutie ministrov pre energetiku, na ktorom diskutovali o „energetickom akčnom pláne“ na rok 2020. Na čo si myslíte, že sa tento plán zameria, aby tak podporil rast?

Máte absolútnu pravdu, tento akčný plán a energetickú a klimatickú politiku treba vnímať ako cestu von z krízy. To je výzva. Mali by sme vyhrať debatu o premene našej spoločnosti a posunu smerom k nízkouhlíkovej ére, keďže to je cesta ako zlepšiť našu rozsiahlu ekonomiku.

Dánsko zverejnilo konkrétny návrh- svoju pozíciu- s ohľadom na nadchádzajúci akčný plán. V ňom kladieme dôraz napríklad na zdvojnásobenie investícií do výskumu a vývoja a demo projektov, sústredenie sa viac na energetickú efektívnosť a zavádzanie systému smart grid.

Osobne som presvedčená- a to ešte viac po diskusii, ktorú sme mali v pondelok (31. mája)- že sme uzavreli kruh: EÚ sa začala ako únia pre uhlie a oceľ, a teraz sme späť pri základoch- opäť je to o energetickej stratégii.

Myslím, že je veľmi na zamyslenie, že keď cestujete naprieč Európou tak cesty sa nekončia na národných hraniciach, ani telekomunikačné systémy, ale energetické systémy obyčajne áno. Takže to je jednou z kľúčových výziev pre Európsku úniu, vybudovanie systému „supergrid“.

To by mohlo byť aj predpokladom pre našu transformáciu na viac nízkouhlíkovú ekonomiku, kde by mohlo byť aj rozdelenie práce pri obnoviteľnej energii: na severe by sme mohli mať veľa veternej energie a na juhu zasa solárnej energie (Desertec a tak ďalej), ktoré by boli spojené do jedného grid systému. To je jeden z nápadov, ktorý sa, dúfam, objaví aj v akčnom pláne.

  • Podporujú túto víziu všetky členské štáty?

Nuž, mali sme prvú diskusiu a z tej to podľa mňa nemôžeme posúdiť, ale povedala by som, že eurokomisár pre energetiku Oettinger veľmi tlačí na túto otázku infraštruktúry. Je jasné, že na konci tohto roka a na začiatku budúceho roka budeme musieť diskutovať o tom, ako tento grid systém financovať: či to necháme na podnikoch alebo verejno- súkromných partnerstvách, ako veľmi to bude závislé od rozpočtu EÚ, národných rozpočtov- vtedy sa pravdepodobne rozhodne.

  • Hovorili ste aj o financiách. Pokrok smerom k nízkouhlíkovej ekonomike si vyžaduje nesmierne investície. To je v súčasnej ekonomickej situácii určite výzva. Je nejaká možnosť ako túto prekážku prekonať?

Niet pochýb o tom, že táto transformácia si vyžiada počiatočné náklady. Jednoducho to musíte povedať, inak neposkytujeme úprimný obraz. Ale tiež musíme veľmi otvorene povedať, že status quo je ilúzia- pretože žiaden status quo nie je.

Lebo ak sa sami nepretransformujeme, skončíme tak, že budeme platiť veľa peňazí krajinám produkujúcim energiu. Oni majú viac fosílnych palív, takže my musíme investovať do budúcnosti v zmysle obnoviteľných zdrojov energie, systému supergrid a podobne.

Takže sme vytvorili plán v čase kedy sa dostávame z krízy, čo nie je jednoduché, ale je to výzvou keď hovoríme o klimatických zmenách a energetickom akčnom pláne.

  • Myslíte si, že potrebujeme lepšiu koordináciu rozpočtov, aby sme sa stali efektívnejšími pri alokovaní finančných zdrojov do tých správnych investícií na správnych miestach?

Rozhodne by sa to tak dalo povedať s ohľadom na obnoviteľné energiu. Veľmi dúfam, že sa budeme vedieť dohodnúť na podpore rozpočtu EÚ v prospech zelených technológií. Tiež dúfam, že sa eventuálne dohodneme na koordinácii, vrátane viacerých výskumných rád- to je jedna z oblastí, na ktorú by sme sa radi zamerali.

  • Posledná otázka… Predstavte si rok 2020. Akú Európu vidíte?

Vidím energetický systém, ktorý nekončí na národných hraniciach, takú Európu, v ktorej máme lacnejšiu energiu ako by sme inak mali. Bude to zelená energia v oveľa väčšom rozsahu ako máme teraz, ktorá nás stavia do situácie, kde si môžeme udržať našu pozíciu v „zelených pretekoch“ a zároveň budeme menej závislí od krajín, ktoré nie nevyhnutne nezdieľajú všetky naše hodnoty.

REKLAMA

REKLAMA