Turizmus je efektívny tam, kde pôsobia profesionáli a nezasahujú politici, hovorí odborníčka

Destinačný manažment v našich podmienkach je personálne aj finančne poddimenzovaný, hovorí jeho priekopníčka na Slovensku. Ako sa to dá zmeniť?

IVETA NIŇAJOVÁ je priekopníčkou zavádzania moderného destinačného manažmentu na Slovensku. Facilitovala a riadila ste úspešné projekty v Košiciach i Liptove. Venuje sa poradenstvu v oblasti destinačného manažmentu, destinačného marketingu a projektom, zameraným na tvorbu značky cieľového miesta cestovného ruchu. Je členkou expertnej skupiny Úradu vlády SR u splnomocnenca pre rozvoj najmenej rozvinutých okresov Slovenska.

 

Kam siahajú základy rozvoja úspešných turistických projektov na Slovensku?

Základom je odpolitizované a profesionálne líderstvo prepojené s dostatkom znalostí o tom, ako môže turistická destinácia fungovať. Nemenej dôležité je pochopenie lokálnych väzieb, vzťahov a najmä limitov, ktoré destinácia má.

Na úspechu v destinácii sa podieľa aj spolupracujúca sieť subjektov, ktoré sú ochotné angažovať sa pre spoločný prospech, nielen pre prospech svojej prevádzky.

Veľmi dôležitá je aj správna „dávka“ invencie a otvorenosti pre zmeny. V tomto sú podľa mňa Košičania pomerne ďaleko, v porovnaní s inými destináciami Slovenska. Spoločne nám nechýbalo odhodlanie vydať sa aj tam, kde nikto pred nami nebol.

Aké sú najväčšie výzvy destinačného manažmentu na Slovensku a kto by mal urobiť prvý krok k zlepšeniu?

Prvou je bezpochyby udržanie existujúceho systému riadenia destinácií na princípe zdola nahor a s tým spojeného financovania prostredníctvom štátnej dotácie pre organizácie cestovného ruchu (tzv. destinačné organizácie).

Destinačný manažment v slovenských podmienkach je personálne aj finančne poddimenzovaný.

Bez destinačných tímov, ktoré poznajú zákonitostí a princípy destinačného manažmentu a profesionalizovaného marketingu to ďalej nepôjde. Destinačný manažment je v slovenských podmienkach navyše personálne aj finančne poddimenzovaný.

Viaceré destinačné organizácie nie sú schopné uživiť ani minimum dvoch, či troch ľudí v centre tímu. A dnes máme len málo takých organizácií, ktoré pochopili, že práve investíciou do ľudí budú dlhodobo schopní využívať príležitosti, ktoré zo spolupráce subjektov v destináciách dennodenne vznikajú.

Norbert Kurilla: Turizmus môže pomôcť najchudobnejším regiónom

Turizmus na Slovensku mnohokrát závisí na nadšencoch a odhodlaných dobrovoľníkoch. Ale aj tí niekedy narážajú na prekážky zo strany smospráv, či štátu vo forme zdĺhavých byrokratických procedúr, či nedostatočného financovania. 

Ako je možné kľúčových hráčov v turizme ako obce, mestá, správcov, majiteľov hotelov a reštaurácií, ako aj dobrovoľníkov a štátu nás prepojiť tak, aby sme videli posun v rozvoji turizmu?

Efektívne prepojenie sa deje tam, kde je minimálna miera zásahu politikov do rozvojových procesov. Komunálni politici nemusia mať nevyhnutne všetko pod vlastnou kontrolou.

Stačí, ak sú pri tom, podporujú a stimulujú rozvoj a obklopia sa nadšenými odborníkmi, ktorí si získajú dôveru podnikateľského prostredia. „Byť pri tom“ v zmysle ochrannej brzdy alebo zabezpečenia istej miery kontroly nad správnym využívaním verejných zdrojov.

Ako projektová manažérka sa I. Niňajová podieľala na vzniku prvej organizácie mestského destinačného manažmentu na Slovensku,„Košice – turizmus”. FOTO: Kosice.sk

Mnohokrát sa v súvislosti s turizmom spomína aj idea, že Slováci nemajú kultúrne zakorenený dar poskytovať správny servis na svetovej úrovni. Čo si o takýchto pohľadoch myslíte? Dá sa to vôbec zmeniť?

Ja osobne si nemyslím, že to nemáme zakorenené. Skôr sme k tomu neboli vedení.

Dobrým príkladom je, že ak je Slovák vedený a motivovaný ku kvalitnému servisu napríklad v zahraničí – v krajinách kde „služba v pokore“ je samozrejmosťou, ako v Rakúsku, Anglicku, Švajčiarsku, či Taliansku – vie veľmi rýchlo tieto princípy a štandardy nasať. Zo Slovákov sa často krát stávajú tí najlepší z najlepších.

V oblasti skvalitňovania servisu sú najmenej progresívne zariadenia vedené štátom alebo samosprávou, teda tie, kde trhový princíp nie je až takou samozrejmosťou.

Myslím, že aj hostia vychovávajú a s rastúcou návštevnosťou niektorých destinácií vidieť pozitívne zmeny v kvalite poskytovaného servisu. S rastúcou konkurenciou okrem toho vzniká tlak na zvyšovanie kvality v reštauračných a ubytovacích zariadeniach, čo sa zas dosahuje neustálym vzdelávaním personálu týchto prevádzok.

V oblasti skvalitňovania servisu sú najmenej progresívne zariadenia vedené štátom alebo samosprávou, teda tie, kde trhový princíp nie je až takou samozrejmosťou.

Domáci cestovný ruch a cestovanie Slovákov z bohatších regiónov do chudobnejších, vie byť ale najlepším stimulom pre zmenu k lepšiemu.

Značka UNESCO sama nestačí. Turizmus v strednej Európe treba premyslieť nanovo

O zaujímavom pohľade na destinačný manažment sme diskutovali aj počas konferencie v Bardejovských Kúpeľoch (Benefits Beyond Inscription. Leveraging the UNESCO Brand for Sustainable Tourism Development in Central European Regions). Niektorí odborníci zastávali názor, že nie je potrebné čakať, kým sa vytvorí vhodná infraštruktúra na to, aby sme zviditeľňovali krásne miesta na Slovensku.

Vychovávaní by mali byť aj návštevníci,  aby boli na podobný typ turizmu pripravení a neočakávali technológie, či absolútny servis na miestach, kde jednoducho nemá tradíciu a ani neexistuje, a radšej užívať si krásy krajiny aj bez neho. Aký je na túto problematiku Váš názor?

Podľa mňa je kľúčom kvalitná informovanosť. Ak návštevník dostane kvalitnú informáciu pred cestou, kde sa dozvie, aký štandard má byť v cieli jeho cesty pripravený, tak je na ňom, či tam vycestuje. V prípade, ak vycestuje, bola to jeho voľba, voľba daného štandardu.

Na to, aby mohla byť budovaná infraštruktúra a využívané moderné destinačné technológie, musí byť do danej destinácie zabezpečený kontinuálny príliv návštevníkov. Dôležité je, aby títo návštevníci mali kde minúť svoje peniaze. Nedostatok zážitkových programov, a tým aj možností míňať, je ešte stále brzdou generovania zdrojov práve v tých destináciách, ktoré nie sú náležite vybavené.

Pre domáceho návštevníka ešte nemáme dostatočne využitý potenciál.

Slovensko skutočne tak jedinečné možnosti na turizmus, ktoré môžu prilákať zahraničných turistov – čosi, čo sa nenájde inde na svete? Alebo by sa prevádzkovatelia turistických destinácii u nás mali skôr zamerať na domácich turistov, prípadne turistov z okolia?

Osobne si myslím, že ešte nemáme dostatočne využitý potenciál pre domáceho návštevníka. Ten sa nám  za ostatné roky síce po Slovensku rozcestoval, ale najmä do lokalít, ktoré sú navštevované tak či tak. Či už v súvislosti s ich silným marketingom alebo zo zvyku, pretože tam už chodíme roky, alebo trendovo, lebo tam chodia všetci.

Práve tam, kde Slovák zavíta častejšie, sa nám kvalita služieb za posledné roky zvýšila. Domáci cestovný ruch je tak pozitívnym stimulom k rozvoju.

FOTO: Klaster Liptov

Okolité krajiny je akési druhé cieľové územie pre každú krajinu. Tam smeruje štát aj svoj národný destinačný marketing.

Marketingovo útočiť na vzdialenejšie trhy chce premyslenú stratégiu, podporenú kvalitným trhovým výskumom a vzťahmi s kľúčovými partnermi na danom trhu, ktorých je potrebné na úplnom začiatku identifikovať, a potom získať.  Osobne by som sa zahraničným trhom nebránila, ale je potrebné prehodnotiť postupy, ako s nimi pracujeme.

Ako je podľa Vás možné zabezpečiť to, aby zahraniční návštevníci cestovali ďalej, ako len do Bratislavy? Hovoríte o zintenzívňovaní propagácie, no zdá sa, že brožúrky a webové stránky nie sú najefektívnejším spôsobom. Ak nakoniec turista do špecifického regiónu príde, chýbajú mu základné informácie. Na špecifické miesto sa napríklad ani nedostane, lebo je zamknuté a jediný človek v obci, ktorý má kľúče, nie je doma. Zmení sa to niekedy?

Toto je výborná otázka a mám na ňu dve odpovede. Prvou je, že keď sme si za môjho pôsobenia v Košiciach nechali urobiť marketingový výskum, týkajúci sa cestovania Slovákov na východ krajiny, tak nám vyšlo, že nikto zo západu nemal problém vycestovať na východ, ale vôbec nevedel, za čím tam má cestovať.

Nedostatok kvalitných  a náležite odkomunikovaných informácií je bariérou pre cestovanie. Systémovo by som videla cestu v tom, že by sme sa v marketingu turistických destinácií mali vrátiť k prirodzeným regiónom, ktoré sú Slovákovi viac-menej známe a pre ne, pod dohľadom odborníkov, budovať destinačné portály s kvalitným informačným obsahom.

Nedostatok kvalitných  a náležite odkomunikovaných informácií je bariérou pre cestovanie.

Druhá odpoveď súvisí s kľúčovou otázkou v cestovnom ruchu: Ako to zorganizovať, aby ten-ktorý kostolík bol naozaj otvorený vtedy, keď je záujem o jeho návštevu. Hľadanie kľúča po komorách miestnych tetušiek určite nie je správny prístup. Osobne si myslím, že v obidvoch rovinách – informovanosti aj organizácii – vedia zohrať hlavnú rolu územne príslušné organizácie cestovného ruchu, ktoré  budú vybavené náležitým odborným personálom.

Dá sa vôbec prepojiť turizmus s ochranou kultúrneho dedičstva? Môžu tieto dva koncepty efektívne koexistovať?

Táto koexistencia je z môjho pohľadu zásadná. Lebo návštevník chodí za hodnotou, a ak táto nebude náležite spravovaná, tak dané miesto stráca na atraktívnosti k návšteve.

To, že to u nás minimálne koexistuje je dané mnohými obmedzeniami a najmä nízkou mierou medzisektorovej spolupráce a komunikácie. Pracovníkom pamiatkovej ochrany by malo byť jasné, že kľúčom k trvalej udržateľnosti hodnoty pamiatky je udržateľný príjem, využívaný na následnú údržbu a zhodnocovanie kultúrnej pamiatky. A ten sa dá dosiahnuť predovšetkým z cestovného ruchu, od návštevníkov.

1 Comment

  • Veľmi správne je uvedené v úvode kľúčové slovo – “odpolitizované” . Tam tkvie alfa a omega akéhokoľvek rozvoja.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA