V portfóliu životného prostredia sú veľké legislatívne právomoci a menej peňazí

Z pohľadu komisára pre životné prostredie je najväčším problémom Slovenska vysoká miera skládkovania odpadu, kvalita ovzdušia a implementácia predpisov o ochrane prírody. V tomto exkluzívnom rozhovore tiež hovoril o tom, ako sa snaží v rozpočte EÚ dôslednejšie zohľadňovať problematiku životného prostredia a o svojich pracovných plánoch na rok 2012.

Janez Potočnik, Zdroj: Európska komisia
https://euractiv.sk

Mohli by ste, prosím, po stretnutiach s ministrami, národnými orgánmi i mimovládnymi organizáciami počas vašej návštevy na Slovensku poukázať na niektoré skutočnosti, ktorých ste si ako predstaviteľ Európskej komisie neboli pred touto návštevou vedomý?

Určite si veľmi dobre zapamätám návštevu skládky gudrónov, ktorá je pozostatkom minulosti. Zapôsobilo na mňa nasadenie,  s akým ministerstvo a vláda k sanácii tejto skládky pristupujú. To nevidíte  v mnohých krajinách.

Rovnako na mňa zapôsobila úroveň diskusie, ktorú som mal s mimovládnymi organizáciami, a ich znalosti. Ani taký veľký záujem médií o túto problematiku nie je v každej krajine bežný. Dovolím si tvrdiť, že koncept efektívneho využívania zdrojov, ktorý od istého času v Európskej komisii presadzujeme, sa tu stretáva s pochopením a podporou. Svojím spôsobom prepája environmentálne zretele na jednej strane a záujmy podnikov a spoločnosti na strane druhej.

V ktorých otázkach by Komisia privítala väčší pokrok Slovenska?

Podľa mňa je to určite oblasť odpadov, a to najmä problematika skládkovania.  Na skládkach končí na Slovensku stále 82 % odpadu. Myslím, že v tejto oblasti tkvie veľká príležitosť. Nemali by sme sa na to pozerať len ako na otázku požiadaviek, ktoré sa musia plniť. Ak sa na to pozriete inak, lepšie nakladanie s odpadmi je skutočnou príležitosťou aj pre  tvorbu nových pracovných miest na Slovensku.

Jedným z veľkých problémov je tiež kvalita ovzdušia. To však nie je len slovenský problém. Je to problém mnohých mestských oblastí v určitých regiónoch členských štátov EÚ. Určite sa na to bude treba v budúcnosti zamerať aj so ohľadom na vývoj v oblastiach, ktoré sú z hľadiska kvality ovzdušia kľúčové. Patrí k nim napríklad doprava.

Napokon by som ešte spomenul uplatňovanie niektorých predpisov na ochranu prírody, ktoré sa týkajú biotopov, posudzovania vplyvov na životné prostredie a strategického posudzovania vplyvov.

Existujú teda oblasti, na ktoré sa v budúcnosti bude treba zamerať viac. Slovensko však nepovažujem za krajinu, ktorá by v environmentálnej oblasti nejakým spôsobom zaostávala alebo by sa v nej dochádzalo k porušovaniu predpisov vo väčšej miere, než k tomu dochádza v iných členských štátoch EÚ.

Je potrebné si uvedomiť, že Slovensko má nádhernú prírodu a že je  dôležité chrániť to, čo je hodnotné. Ak to raz zničíte, je ťažké vrátiť sa späť. Vo všetkých nedávnych diskusiách som mal možnosť počuť o konflikte hodnôt a záujmov. Myslím, že prírodné a kultúrne dedičstvo je niečo, na čo by ste mali byť hrdí a hlavne naň nehľadieť ako na prekážku hospodárskeho rozvoja. A práve toto by som rád slovenským občanom pripomenul.

Predtým ako ste sa stali komisárom pre životné prostredie, v Komisii ste zodpovedali za vedu a výskum. Premieta sa táto predchádzajúca skúsenosť do vášho súčasného portfólia?

Samozrejme, pôsobenie v oblasti výskumu sa líši od pôsobenia v životnom prostredí. Ale predchádzajúce skúsenosti je možné v mnohých ohľadoch zúročiť. A napokon aj vtedy sa odo mňa očakávalo nielen to, že sa vyznám v samotnej politike v oblasti vedy, rovnako sa predpokladalo, že budem poznať aj hlavné otázky vývoja v rôznych vedných disciplínach vrátane environmentálnej.

Jednou z hlavných vecí, o ktorú sme sa vtedy usilovali,  bolo, aby sa environmentálnym otázkam venoval náležitý čas a pozornosť.  V novom návrhu Komisie s názvom Horizont 2020 navrhujeme, aby existovala právne záväzná úprava, na základe ktorej by sa aspoň 60 % obsahu budúceho programu pre výskum a inovácie venovalo problémom životného prostredia a klímy.

Ale ak by som mal rozdiel vysvetliť jednou vetou, môžem to zhrnúť veľmi jednoducho – veda bola oblasťou s množstvom peňazí, ktorú však nebolo jednoduché s obmedzenou politickou legislatívnou mocou spravovať, zatiaľ čo v životnom prostredí disponujeme veľkou politickou a  legislatívnu mocou a súčasne obmedzenými finančnými zdrojmi. V zásade ide o rozdiel medzi súčasnými viac než 2 miliardami eur a 54 miliardami eur, ktoré boli určené na siedmy rámcový program pre vedu.

V roku 2012 môžeme očakávať zložité rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.  Akú rolu bude z pohľadu rozpočtových zdrojov zohrávať environmentálna agenda?

Hoci sme v časoch ekonomickej krízy, môžem s istotou povedať, že životnému prostrediu a klíme sa v porovnaní s minulosťou venuje v návrhu Komisie viac priestoru.

Vo všetkých sektoroch – spoločnej poľnohospodárskej politike, rybnom hospodárstve, kohézii, výskume, ako aj v mechanizmoch externého financovania – sme sa výrazne posunuli. Najviac to vidno pri spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP). Doteraz boli na environmentálne opatrenia v rámci SPP určené prostriedky z jej druhého piliera. Ide v priemere 23 % prostriedkov z tohto piliera, pričom sa počas siedmich rokov takto vynaloží približne 20 miliárd eur.

Pri novom finančnom rámci navrhujeme, aby sa jedna tretina prostriedkov prvého piliera SPP, ktorý je určenú na priamu podporu poľnohospodárom, vyplácala len pod podmienkou, že sa dosiahne určitý verejný prospech, pod čím rozumieme aj environmentálne opatrenia. Tiež navrhujeme, aby sa najmenej 25 % prostriedkov druhého piliera použilo na environmentálne a klimatické opatrenia. Hovorím len o minimálnych úrovniach. Možno očakávať, že toto číslo bude vyššie, keďže v niektorých krajinách sa už teraz na takéto opatrenia vynakladá takmer 60 % prostriedkov druhého piliera.

Uvedená jedna tretina a 25 % spolu tvoria viac ako 100 miliárd eur, čo je päťnásobné zvýšenie súčasnej sumy. Napríklad pri programe LIFE+  by došlo k 50 % zvýšeniu zo súčasných 2,2 miliardy eur v pevných cenách na 3,4 miliardy eur.

A čo zelené investície v ďalších oblastiach?

Pokiaľ ide o výskum, ktorý som už spomínal, 60 % financií by sa malo vyčleniť na environmentálnu oblasť. Zmeny sa očakávajú aj v zahraničnej politike, kde budú peniaze priamočiarejšie smerovať na ochranu životného prostredia. Nie vždy sa však takáto spojitosť dá vopred určiť.

V časoch veľkej ekonomickej krízy nie je jednoduché udržiavať povedomie o tom,  ako je dôležité chrániť životné prostredie, tak v bežnom živote, ako aj v ekonomike. Úprimne si želám, aby si túto dôležitosť členské štáty uvedomili, tak ako si ju uvedomujeme v Komisii. Dúfam, že náš návrh získa pri rokovaniach v Rade a Európskom parlamente potrebnú podporu.

Hovorili ste o portfóliu výskumu, ktoré disponovalo oveľa väčšími zdrojmi než životné prostredie. Pokiaľ ide zdroje, aj keď zvýšené, mali by sa v budúcnosti deliť medzi klimatické a environmentálne aktivity…

Čokoľvek urobí komisárka pre opatrenia na ochranu klímy, je to  prínosom pre životné prostredie. V tom nevidím žiadnu súťaž. Opak je pravdou. Úzko spolupracujeme a čokoľvek urobí jeden alebo druhý, prospeje obom. Ak sa ja napríklad usilujem o lepšiu ochranu pôdy, pomáha to pri znižovaní emisií CO2. Keď zas komisárka Hedegaard prispieva k ochrane lesov sanačnými  opatreniami, jednoznačne to pomáha mne pri ochrane biodiverzity. Je ťažké v tomto prípade stanoviť hranicu. Politika ochrany klímy vo veľkej miere podporuje filozofiu a logiku môjho portfólia.

Členské štáty v súčasnosti transponujú smernicu 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, ktorá by mohla pomôcť znížiť škody spôsobené znečisťovaním ovzdušia. Avšak mnohé firmy aj na Slovensku stále zápasia s ďalšími zelenými investíciami. S akou podporou zo zdrojov EÚ môžu teda počítať, a to aj vzhľadom na budúcu finančnú perspektívu?

Investície prispievajúce k implementácii smernice o priemyselných emisiách nebudú podľa súčasného návrhu Komisie oprávnené na financovanie v rámci budúceho regionálneho a kohézneho fondu. Ale investície do znižovania znečistenia ovzdušia v kontexte zlepšovania mestského prostredia sú podľa návrhu oprávnené pri oboch fondoch a privítali by sme, aby sa žiadatelia o podporu uchádzali.

Samozrejme, existujú tiež ďalšie investičné stimuly mimo regionálneho a kohézneho fondu. Napríklad ekoinovácie, energetickú účinnosť,  efektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi či recykláciu surovín je možné podporovať z prostriedkov určených na výskum.

Jedným z hlavných bodov iniciatívy Európa 2020 je plán efektívneho využívania zdrojov, ktorý EK predstavila v septembri 2011. Mnohokrát ste zdôraznili, že recyklácia a správne nakladanie s odpadmi môže byť kľúčom k zelenému hospodárskemu rastu. Aké sú teda finančné straty vyplývajúce z toho, že sa potenciál odpadu nevyužíva, a aké môžu byť zisky?

Podľa nedávnej štúdie, ktorú uverejnila Komisia, by sa plnou implementáciou odpadovej legislatívy EÚ ušetrilo ročne približne 72 miliárd eur. Ročný obrat v sektore odpadového hospodárstva a recyklácie by sa v EÚ zvýšil o 42 miliárd eur, čo znamená, že by sa do roku 2020 vytvorilo viac než 400 tisíc pracovných miest. Problémom je, že uplatňované ceny nie vždy odrážajú skutočné náklady na nakladanie s odpadom a jeho likvidáciu.  Ak by tomu tak bolo, určite by sa predchádzalo tomu, aby toľko odpadu vôbec vznikalo.

Okrem toho v mnohých členských štátoch chýba adekvátna infraštruktúra pre triedený zber, recykláciu a zhodnocovanie odpadov. K realizácii cieľov v tejto oblasti by sa mohlo prispieť lepším uplatňovaním zásady známej ako „znečisťovateľ platí“ a ekonomickými nástrojmi na základe vyšších úhrad za likvidáciu odpadu.  Tak by bolo možné získať finančné zdroje potrebné v odpadovom hospodárstve.

V prípade Slovenska je zaujímavé, že patríte ku krajinám s najnižšou produkciou odpadu na hlavu. Na druhej strane však podľa dostupných údajov skládkujete až 82 % komunálneho odpadu a recyklujete len 8 %. Kým prvá skutočnosť je veľkým pozitívom, pri druhej je ešte priestor na zlepšenie.

Slovensko si nesplnilo povinnosti vyplývajúce zo smernice 2009/98/EK o odpade, ktorá sa mala transponovať do decembra 2010. Ako bude Komisia v tejto veci postupovať aj so zreteľom na informácie, ktoré ste sa o súčasnom stave transpozície dozvedeli od ministra životného prostredia?

Ako iste viete, keď sa v niečom zaostáva, začíname konania vo veci porušenia predpisov s cieľom podnietiť členské štáty, aby konali rýchlejšie. Komisia najprv zašle formálnu výzvu, neskôr odôvodnené stanovisko. Ak sa ani potom veci nepohnú, nemáme inú možnosť, než sa obrátiť na súd.

V tomto prípade sme už voči Slovensku začali konanie. Dozvedel som sa, že zákon je viac-menej pripravený, ale z dôvodu marcových predčasných volieb dôjde k ďalšiemu malému oneskoreniu. Vyslovil som sa za to, aby sa po vytvorení novej vlády a parlamentu pristúpilo k prijatiu tohto zákona bez zbytočného odkladu.

A to nie preto, že by to pomohlo Európskej komisii. Pomohlo by to vám. Vytvorí sa tým stabilné a predvídateľný právny rámec pre slovenských podnikateľov. V tejto chvíli je ťažké povedať, aké budú nasledujúce kroky. Závisia od toho, ako sa vyvinie situácia. Pokiaľ ide o nás, budeme ďalej pripomínať, že transpozícia je súčasťou záväzkov, ktoré prevzali členské štáty, a že musíme dbať o to, aby sa plnili.

Aké priority by ste radi predstavili alebo presadzovali v priebehu roku 2012?

Na rok 2012 máme naplánovaných veľa nových dôležitých iniciatív. Veľká pozornosť bude venovaná vode.  Máme plán ochrany vodných zdrojov, ktorý chceme prijať do konca tohto roku. Bude to druh politickej odpovede na úrovni EÚ, ktorou sa chceme zamerať na otázky spojené s realizáciou v súčasnosti platných pravidiel v tejto oblasti.  Zameriame sa najmä na opatrenia na riešenie dostupnosti vody, problémov s jej množstvom, ako aj na efektívne hospodárenie s vodou v budovách.

Ďalším dôležitým návrhom je takzvaný siedmy environmentálny akčný program. Jeho cieľom je vyvolať zmeny potrebné na splnenie cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárstva do roku 2020 a ďalšie roky, a to so zreteľom na stále nové výzvy v environmentálnej oblasti, ktoré majú čoraz viac systémovú povahu. 

Na základe správy o životnom prostredí z roku 2010, ktorú pripravila Európska agentúra pre životné prostredie,  máme celkom dobrý obraz o tom, na čo je potrebné sa v budúcnosti viac zamerať.  Určite by som sa rád sústredil na otázky implementácie pravidiel. Budeme novelizovať smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a chemickú legislatívu REACH. Určite sa zameriame na implementáciu plánu účinného využívania zdrojov a národných reformných programov. Budeme sa venovať presunu daňového zaťaženia z práce na znečistenie a tiež otázke rušenia dotácií na činnosti so škodlivým vplyvom na životné prostredie. Tiež sa sústredíme na podporu zeleného vnútorného trhu.

Rok 2012 bude významný aj z pohľadu našej účasti na medzinárodnom fóre. Na stretnutí Rio+20 sa v júni budú riešiť skutočne dôležité otázky zeleného hospodárstva a globálneho prístupu k problémom životného prostredia. Na stretnutí v indickom Hyderabade sa zas sústredíme na dohovor o biologickej rôznorodosti.

Očakávate väčšiu podporu zo strany súčasného dánskeho predsedníctva v porovnaní s predchádzajúcim poľským či maďarským predsedníctvom?

Rád by som zdôraznil, že tak poľské, ako aj maďarské predsedníctvo vykonali dobrú prácu a s oboma sa nám dobre spolupracovalo.  Ale faktom je, že dánske predsedníctvo má zelený rast medzi svojimi štyrmi prioritami, čo veľmi oceňujem a myslím si, že je to znak chápania toho, na čo sa musíme zameriavať. Dúfam, že s ich pomocou budem schopný v prvej polovici roka posunúť zelenú agendu Komisie ďalej.

Veľmi sa teším aj na našu spoluprácu v kontexte medzinárodných záväzkov pri Rio+20 a v Hyderabade. Hoci toto stretnutie sa uskutoční až počas cyperského predsedníctva, dohodnúť sa musíme už v prvej polovici roka. Bude to teda naozaj rušný rok s predsedníctvom, ktoré je ambiciózne a do budúcnosti hľadí s optimizm


Dr. Janez Potočnik sa stal členom Európskej komisie 1. mája 2004. V rámci prvého mandátu (2004-2009) bol zodpovedný za portfólio vedy a výskumu. Od 1. februára 2010 je komisárom pre životné prostredie. Rozhovor poskytol po návšteve Slovenska v dňoch 19.-20.1.2012.

REKLAMA

REKLAMA