Expert Sme rodina vidí budúcnosť v novej generácii reaktorov: Jadrová energia nie je drahá

Štefan Holý. [EURACTIV/Štefan Bako]

VOĽBY 2020 | Atómová energia je vysoko výkonná, uhlíkovo neutrálna a cenovo stabilná, tvrdí ŠTEFAN HOLÝ. Tieňový minister Sme rodina sa obáva, že nová európska legislatíva oberie štáty o právomoci v určovaní energetického mixu aj cien.

Štefan Holý je členom predsedníctva Sme rodina a jeho tieňovým ministrom financií. Písal veľkú časť programu hnutia. Vo februárových parlamentných voľbách sa uchádza o hlasy voličov z 9. miesta na kandidátke. Doteraz pôsobil ako právnik v advokátskej kancelárii v Rakúsku. V rozhovore sa dozviete,

  • v čom považuje európsku energetickú legislatívu za rizikovú pre štáty,
  • aký má zmysel investovať do nových jadrových technológií,
  • prečo má podľa neho Slovensko obmedzený potenciál obnoviteľných zdrojov,
  • ako si predstavuje obnovu budov a boj proti energetickej chudobe.

V našom rozhovore pred týmto interview ste nazvali zimný energeticko-klimatický balíček EÚ z roku 2016 „absolútnym prúserom“. Prečo si to myslíte?

Nie som energetik, ale ak tomu správne rozumiem, zimný energetický balíček vytvára spoločný trh s elektrickou energiou. V čase prebytku energie núti štáty ako Slovensko alebo Poľsko kupovať energiu z nestabilnej siete, aká je napríklad v Nemecku. Zároveň ich núti, aby v im čase výkyvov energiu dodávali. Je to výsledok alibistickej politiky Nemecka, ktoré sa rozhodlo postaviť veľa obnoviteľných zdrojov energie – veterných a solárnych elektrární. To samo osebe nie je problém, tie zdroje však nie sú stabilné. Keď nesvieti slnko, napríklad v zimných mesiacoch, solárne panely nevyrobia toľko elektriny, koľko treba. Najvyššia spotreba je primárne v zimných mesiacoch. Nemci prijali politické rozhodnutie zastaviť atómové aj uhoľné elektrárne, a tým spôsobujú nedostatok elektriny. Váhu nie príliš dobrých politických rozhodnutí potom presunuli na Poliakov, ktorí majú stále „smradľavé“ uhoľné elektrárne. Poliaci však de facto zachraňujú nemecké hospodárstvo, keď nesvieti slnko. Toto celé je nemecko-francúzsky vynález. Nemci a Francúzi nadiktujú Poliakom ešte aj to, za koľko od nich kúpia prebytkovú energiu.

Kruhové toky, o ktorých hovoríte, existovali aj pred tým, ako Európska komisia navrhla tento energetický balíček, ktorý je dnes už v podstate celý schválený. Práve on prichádza s lepšou koordináciou prenosových sietí či budovaním prepojení. Považujete európsku legislatívu skôr za riešenie alebo problém?

Považujem ju skôr za problém. Je nastavená v prospech niektorých krajín. Prebytok zelenej energie, ktorú produkujú, musí niekto vyvažovať. Vedia, že solárna a veterná energia im neutiahnu Volkswagen, BWM, Mercedes, Siemens, Bosch. Vysoko výkonné elektrárne, ktoré dokážu zásobovať ťažký priemysel, teda obrovských spotrebiteľov energie, sú dnes tepelné a atómové. Tak to je. Vodíková fúzia nie je dotiahnutá, to je hudba budúcnosti.

Každá krajina musí mať vzhľadom na svoje geografické podmienky nastavený optimálny energetický mix. Ten je iný vo Švédsku, Grécku, Španielsku a na Slovensku. Nemci pod vplyvom klimatickej politiky odstraňujú energetický mix, ktorý je vhodný pre ich krajinu a na ktorom desaťročia fungovali. A teraz zisťujú, ako by zodpovednosť preniesli na celú Európu.

Európa nám bude diktovať aj ceny

Problém nestabilných obnoviteľných zdrojov si riešia do veľkej miery samotní Nemci – cez uhoľné a plynové elektrárne. Možno to označiť za kontroverzné. Vy však tvrdíte, že problémy to spôsobuje celej Európe?

Podľa mojich informácií je to tak. Je tu vysoké riziko zneužiteľnosti a straty autonómie v rozhodovaní pre národné štáty. Niekto nám bude diktovať nielen čo a kam máme dodávať, ale aj za koľko. Definovanie vhodného energetického mixu by malo zostať v kompetencii národných orgánov.

To zostáva. Slovensko na rozdiel od Rakúska či Nemecka presadzuje jadrovú energiu a nijako ho v tom neohrozuje nová európska legislatíva. 

Ja tomu rozumiem tak, že štáty, ktoré si zvolili nestabilný energetický mix, sa vzdali vlastných energetický kapacít. Rakúsko je typickým príkladom. Vrtule, ktoré sú za slovenskými hranicami, utiahnu dedinu, nie však fabriku. Rakúšania sú veľkým dovozcom elektriny. Po novom Európa nadiktuje, koľko elektriny a za akú cenu majú štáty s prebytkom energie, Rakúšanom predať.

Minister Žiga: Rozhodnutie o možnosti zavážať palivo do Mochoviec príde do dvoch mesiacov

VOĽBY 2020 | V najbližších týždňoch očakáva PETER ŽIGA dôležité rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR aj prvú aukciu na nové obnoviteľné zdroje. Minister hospodárstva v rozsiahlom rozhovore žiada posilnenie kompetencií svojho rezortu o emisie a odpady.

Nie som si istý, či bude EÚ diktovať cenu.

Nová cenová regulácia zbavuje kompetencií národné regulačné orgány. A je to hlavný dôvod, prečo mám so zimným balíčkom problém. Zároveň sa niektoré krajiny zbavia zodpovednosti za vlastný energetický mix a stanú sa energeticky závislými. Francúzsky prezident Emmanuel Macron odporučil štrajkovať za klímu v Poľsku, kde sú uhoľné elektrárne. Keby však Poliaci vypli uhoľné elektrárne, Európa bude mať sakramentský prúser.

V programe hovoríte o „nulovej uhlíkovej stope do roku 2050“. Rozumiem tomu správne, že sa hlásite k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050?

Určite áno.

Potrebujeme verejnú odbornú diskusiu

Ako vo všeobecnosti hodnotíte Európsky ekologický dohovor, ktorý navrhla Európska komisia?

Jeho presné znenie nepoznám. V zásade však slovenský energetický mix nie je zlý. K uhlíkovej neutralite máme omnoho bližšie ako väčšina štátov Európy. Je to najmä vďaka jadru a tento trend sa ešte posilní spustením tretieho bloku v Mochovciach. Bol by som nerád, keby nás (Sme rodina) niekto označoval za jadrovú lobby. Ale je technicko-ekonomický fakt, že jadrová energia je uhlíkovo neutrálna a stabilná, a nie je drahá. Na Slovensku chýba odborná diskusia – nie politická – o ideálnom energetickom mixe v budúcnosti, z toho vyplývajúca stratégia plánovania a výstavba nových zdrojov a sietí. Tie dnes predstavujú bariéru. Keby sme dnes chceli rozvíjať elektromobilitu, neunesú to rozvodové sústavy. Z dostupných štúdií a informácií vyplýva, že keby sa potenciál priemyslu 4.0 využil naplno – keby sa chcela každá fabrika naplno automatizovať – dokáže to iba 40 percent z nich, pretože to neunesú rozvodové sústavy.

Podpredseda SaS: Mochovce sú najväčšou nášľapnou mínou pre ďalšiu vládu

VOĽBY 2020 | Hovoriť o dosiahnutí uhlíkovej neutrality v roku 2050 bez konkrétnych opatrení je populistické, tvrdí KAROL GALEK zo SaS, hoci sám si myslí, že Slovensko sa k nej dostane aj skôr.

Národný energetický a klimatický plán existuje, schválila ho vláda. Počíta s rozvojom jadrovej energie. K tej sa dlhodobo hlási Smer-SD, ktorý má pod kontrolou ministerstvo hospodárstva zodpovedné za energetiku. Zdieľate túto víziu?

Tento plán nejde až do roku 2050. Neviem ani o tom, že by na tomto dokumente bola celospoločenská zhoda.

Schválila ho vláda a pred tým prešiel pripomienkovaním.

To je štandardný proces. My tvrdíme, že by tu mala byť verejná odborná diskusia o tom, čo je pre Slovensko dobré a aká je prognóza rozvoja priemyslu na najbližších 30 rokov. Potom bude treba zadefinovať potreby či už rozvoja prenosových sústav alebo výstavby zdrojov.

Aby však nedošlo k omylu: každý zdroj, či už obnoviteľný alebo jadrový, má svoje „pre“ a „proti“. Každý je vhodný na iný typ použitia. Obnoviteľné zdroje sú veľmi dobré, dnes však majú problém so skladovaním energie. Keď batérie horia, je to veľký zdravotný problém. Chýba mi napríklad diskusia, kde by mala byť taká batéria umiestnená, ak si povieme, že v budúcnosti postavíme veľa solárnych a veterných elektrární. Negatívum atómových elektrární je nedoriešená otázka vyhoretého jadrového paliva, pozitívami sú stabilita, cena a výkon.

Nevylučujete rozvoj ani jedného typu zdroja?

Nevylučujeme, chceme len celospoločenskú diskusiu o pozitívach a negatívach. Môj subjektívny názor je, že spejeme ku kombinácii riešení. Slovensko je priemyselná krajina a solárna energia mu nestačí. Pri obnoviteľnej a jadrovej energii by sme sa však mali zaoberať najlepšími dostupnými technológiami.

Ste za dostavbu tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach?

Áno. Je to ekonomicky zodpovedné.

Atómová energia znamená cenovú stabilitu

V programe píšete, že „treba brať do úvahy aj nové, zatiaľ, neodskúšané zdroje s veľkým potenciálom, ako sú fúzne reaktory na báze vodíka, ktoré budú mať pri implementácií významný vplyv na pokles uhlíkovej stopy.“ Fúzny reaktor je nová technológia, ktorá sa roky vyvíja a stále nebola komerčne implementovaná. Na juhu Francúzska funguje veľký európsky projekt, do ktorého prúdia miliardy eur. Už bolo kritizované viacnásobné navyšovanie rozpočtu a predlžovanie lehôt pre dosiahnutie prvých výsledkov. Fúzny reaktor nie je niečo, čo bude funkčné zajtra a už vôbec nie niečo, čo bude na Slovensku. Nemáte priveľkú ambíciu?

V akejkoľvek oblasti by sme mali využívať najlepšiu dostupnú technológiu. Cutting edge, ako hovoria Angličania. Keď budeme robiť víziu na 30 rokov dopredu, nemala by byť spiatočnícka. Toto chceme naším programom povedať. Nemali by sme abstrahovať od nových technológií. To neznamená, že ich máme zajtra nakúpiť. Hovoríme aj o ďalších technológiách…

… napríklad o reaktoroch IV. generácie.

Ide o reaktory, na ktorých stavajú koncepciu rozvoja svojej energetiky Veľká Británia, Spojené štáty, Japonsko, Kanada, Austrália, teda v zásade angloamerický svet. Výhoda reaktorov IV. generácie je, že dokážu spaľovať vyhoreté jadrové palivo.

EURACTIV Podcast | Erik Baláž: Jadrová energia nám kupuje čas, budúcnosť je v solárnej

VOĽBY 2020 | V tomto štádiu dáva najväčší zmysel dva bloky v Mochovciach dostavať, hovorí ERIK BALÁŽ. Kandidát koalície PS/Spolu na ministra životného prostredia a energetiky však vidí najväčšiu nádej v solárnej energii.

Ani reaktor IV. generácie ešte nebol komerčne sprevádzkovaný. Spomenuli ste viacero krajín, ale napríklad Francúzsko projekt vývoja reaktora IV. generácie nateraz zanechalo s tým, že sa k nemu vráti v druhej polovici storočia. Chápem, že chcete byť inovatívni. Majú však takéto nápady miesto vo volebnom programe na štyri roky alebo skôr vo verejnej diskusii, o ktorej ste hovorili?

Program by mal vystihovať zmýšľanie politickej strany. Veci v ňom obsiahnuté sa nemusia dať postaviť za štyri roky. Chybou politického myslenia na Slovensku je, že sme abstrahovali od dlhodobejšieho strategického uvažovania. Chýba nám 300 tisíc nájomných bytov, ktoré tiež nepostavíme za štyri roky.

Ak uvažujete tak dlho do budúcnosti, ako je možné vyhodnotiť, či ste sľuby splnili alebo nie?

Ak sa nám podarí dosiahnuť celospoločenskú dohodu na optimálnom energetickom mixe, vytvoriť investičný mechanizmus, ktorý zabezpečí základy pre jeho rozvoj, a urobiť prvé investície do rozvodových sústav, vytvoríme dobrý základ pre pokračovanie rozvoja. Zvyšok programu hovorí o tom, čo by sa dalo budovať na tomto základe.

Inovatívne jadrové technológie spájate v programe s priaznivými cenami energií: „Takýto spôsob rozostavania elektrární na území SR by výrazne dopomohol k zlacneniu cien energií aj pri relatívne vysokom investičnom nároku na ich vybudovanie.“ Spájate si jadro s nízkymi cenami energií?

Tak zatiaľ vychádzajú výpočty. S atómovou energiou je spojená stabilita výkonu a z toho vyplývajúca cenová stabilita. Obnoviteľné zdroje sú v tomto komplikovanejšie. Výzvou pre slovenskú vládu je zabezpečiť, aby ceny energií pre priemysel neexplodovali.

Je to tak napriek vyhoretému jadrovému palivu aj napriek slovenskej skúsenosti s dostavbou Mochoviec?

Náklady na dostavbu Mochoviec by som nespájal s medzinárodným štandardom. V Mochovciach treba spraviť hĺbkový audit a zistiť, prečo sa dokončujú pomaly 30 rokov a prečo náklady rastú geometricky. Na Slovensku by sme aj diaľničné obchvaty dokázali postaviť za šesťnásobok nemeckej ceny.

Aj v iných krajinách – vo Fínsku či Francúzsku – má výstavba jadrových elektrární veľký časový a finančný problém.

Jadrová energia môže mať rôzne podoby. Angloamerický koncept malých modulárnych reaktorov, ktoré v podstate poháňajú atómové ponorky, je odskúšanou technológiou. Zároveň nie je spojený s masívnymi chladiacimi vežami, dá sa implementovať v podobe kontajnerových riešení. Budúcnosť si určite nepredstavujeme tak, že päťkrát nakopírujeme Mochovce.

Obnoviteľné zdroje nemajú veľký ekonomický zmysel

Slovensko je v rámci európskej legislatívy povinné dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe na úrovni 14 percent v roku 2020. Národný energetický a klimatický plán udáva 19 percent pre rok 2030. Dnes je to menej ako 12 percent. Kde vidíte potenciál obnoviteľných energií?

To je veľmi špecifická a technická otázka. Všade, kde to bude mať ekonomický zmysel, si viem predstaviť výstavbu či už solárnych alebo veterných elektrární. Veterné zatiaľ nie sú na Slovensku rozšírené. Ak na to sú podmienky a miestne obyvateľstvo s tým je stotožnené, poďme sa o tom rozprávať. Vôbec sa tomu nebránim, naopak. Nevnímam však, že by bola doriešená otázka skladovania energie. Ide o obrovské investície, ktoré nesmú byť vyhodenými peniazmi. Budeme sa veľmi detailne dívať aj na potrebu dotácií a dôsledkov na ceny pre domácnosti.

V programe píšete, že „SR nemá vhodné lokality na vybudovanie veterných parkov ani vhodné podmienky na fotovoltiku.“ Neuzatvárate už týmto diskusiu?

To je výstup expertnej diskusie, ktorá u nás prebehla. Viem, že pokusy s vetrom boli urobené na Záhorí. Ale pre masívny rozvoj veternej energie na spôsob Rakúska je potenciál obmedzený.

EURACTIV Podcast | Peter Žiga: Emisie a odpady by mal riešiť rezort hospodárstva

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla.

Platí to aj pre fotovoltaiku?

To je otázka na ďalšie posúdenie. Počet slnečných hodín je však na Slovensku rádovo nižší ako napríklad v Taliansku či v Grécku. Narážame na to, že to nemá až taký veľký ekonomický zmysel. Nebudeme podporovať stavbu elektrárne len preto, aby bola postavená a na druhý deň poslaná do konkurzu. Vôbec sa však nebránime diskusii.

V programe to je sformulované dosť kategoricky.

Nie je to náš výmysel. Ide o výstup, ktorý dnes bežne rezonuje medzi energetikmi na rôznych úrovniach.

Ide o prevládajúci konvenčný názor na Slovensku, takže ho asi akceptujete.

Berieme ho ako fakt. Ak je to inak, poďme sa o tom baviť. Hlavným posolstvom programu však je, že výsledný energetický mix by mal byť rozumný, energeticky udržateľný a akceptovateľný pre obyvateľov krajiny. Na základe neho treba naplánovať investičnú stratégiu.

V európskej politike považujete za prioritu pre Slovensko priemysel. V Európe sa veľa hovorí o uhlíkovom cle, ktoré by sa vzťahovalo na výrobky z ekonomík s nižšími environmentálnymi štandardmi. Cieľom je poskytnúť podobné podmienky na európskom trhu pre európske a mimoeurópske výrobky. Súhlasíte s touto myšlienkou?

Európa sa bude musieť vymedzovať voči dumpingu. Američania to začali tvrdo robiť prostredníctvom obchodnej vojny s Čínou, či sa to niekomu páči alebo nie. Dokopali ju do kúta a tam jej nadiktovali podmienky, za ktorých môže s Amerikou obchodovať. Európa bude musieť absolvovať niečo podobné. Či to bude vo forme uhlíkového alebo sociálneho cla, je na diskusiu. Avšak štáty, ktoré nedodržiavajú environmentálne alebo sociálne štandardy, by buď nemali mať prístup na európsky trh alebo by mali byť zásadným spôsobom sankcionované. Tak, ako sme my museli prejsť na istý medzinárodný štandard, to bude musieť spraviť aj zvyšok sveta. Tu nebudeme mať žiadne zľutovanie. Budeme motorom slovenského tlaku na tieto štáty.

Ako vnímate zemný plyn? Mala byť plynárenská infraštruktúra podporovaná z verejných financií, či už formou dotácií alebo pôžičiek?

Kľúčová infraštruktúra, či už energetická alebo dopravná, by mala byť v rukách štátu. Určite by sme mali problém s dotáciami do infraštruktúry, na ktorej zarobí napríklad EPH (49-percentný vlastník Eustreamu, slovenského prepravcu plynu, pričom štát má 51 percent – pozn. red.). Na priame subvencie súkromným podnikom sa pozeráme zle. Vieme si však predstaviť iný typ spolupráce. Náš program je postavený na masívnom rozvoji všetkých typov infraštruktúry. Nerobíme rozdiel, či ide o plynárenskú infraštruktúru, rozvodové sústavy, alebo dopravu.

Program uvádza, že ste za „zmenu palivovej základne z tuhých palív na zemný plyn, respektíve nízkosírne palivá.“ Znamená to, že vidíte budúcnosť v zemnom plyne na Slovensku?

Áno, ide o názor odbornej skupiny.

Navrhujeme masívny program obnovy bytov

Súčasťou energetického balíčka, ktorý ste kritizovali, je aj nový cieľ pre energetickú efektívnosť. Hodnotíte aj ten negatívne?

Pre dosiahnutie energetickej efektívnosti nepotrebujeme balíček. Čo sa týka energetickej neefektívnosti budov, na Slovensku je spojená hlavne s panelákmi a zle postavenými stavbami z obdobia socializmu. My navrhujeme masívny program výstavby bytov a obnovy bytovej infraštruktúry ako takej. A tak prispejeme k energetickej efektívnosti.

Problémom je ešte súčasný fond bytov a domov.

Tomu končí životnosť. Potrebujeme spoločenskú debatu o tom, čo s tým. Paneláky sa stavali so životnosťou 50 rokov, čo nás dostáva do dneška. Všetky bývalé socialistické štáty budú konfrontované s otázkou, čo s ľuďmi, ktorí tam bývajú. Konštrukcie panelákov budú natoľko narušené, že budú mať problémy so statikou. Ich štruktúru nevylepší, ak ich oblepíme polystyrénom a vymeníme okná za plastové.

Erik Baláž: Ľudia sú pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia

VOĽBY 2020 | Prioritou je pre neho reforma národných parkov, v energetike či odpadoch sa chce ERIK BALÁŽ spoľahnúť na pomoc odborníkov. Slováci sú podľa neho pripravení priplatiť si za ochranu životného prostredia, nemalo by sa to však dotknúť chudobných.

Európska komisia hovorí o potrebe zdvojnásobenia tempa obnovy budov. Hlásite sa k tomuto cieľu?

Určite áno.

Ako bude možné to financovať?

Každý realitný projekt má svoj ekonomický cyklus. V komerčnom sektore sa plánuje obnova budov každých desať rokov. Vo verejnom sektore treba v každom jednom prípade posúdiť, či by budova uniesla štandardný ekonomický cyklus. Ak áno, treba ju repasovať. Ak nie, potom sa treba pýtať, čo s ňou.

A súkromné obydlia ako činžiaky?

Pre tie už dnes existujú podporné schémy – cez spoločenstvo vlastníkov bytov, Štátny fond rozvoja bývania. Zdroje zo štátneho rozpočtu sú však len na úrovni pár desiatok miliónov eur ročne. Náš program výstavby nájomných bytov počíta s investíciami v hodnote dve miliardy eur ročne. Navrhujeme, aby bol Štátny fond rozvoja bývania vyňatý z rozpočtu verejnej správy, aby sa z neho stal normálny infraštruktúrny štátny podnik ako napríklad železnice, ktorý spravuje bytovú infraštruktúru a ktorý prechádza normálnym ekonomickým cyklom. Takto nastavený podnik môže generovať dotácie pre obnovu a zatepľovanie jestvujúceho bytového fondu.

Akými opatreniami plánujete bojovať proti energetickej chudobe?

Sú vypísané v celej jednej stati v programe.

Viete priblížiť „vytvorenie stropu pre platbu za energie pre zraniteľné domácnosti, rodiny s deťmi a dôchodcov“?

Na Slovensku sú ľudia, ktorí sa rozhodujú či si zapnú televíziu, kúrenie alebo varič. Inak ich finančne zruinuje účet za elektrinu. Takýto stav by na Slovensku v 21. storočí nemal existovať. Spoločnosť musí mať záujem na tom, aby si ľudia nemuseli hovoriť, že môžu svietiť len tri hodiny, lebo inak nezaplatia účet za elektrinu.

Ak oni nedokážu účet zaplatiť, kto by mal niesť to bremeno namiesto nich?

Môže to byť sociálny program. Alebo to môže mať formu dohody s energetickými firmami, ktoré majú istú mieru dotácií zo strany štátu a mohli by urobiť podporné programy pre ohrozené skupiny obyvateľstva.