Mathernová: Ukrajinu kritizujú za pomalé reformy, ale kde inde ich urobili v takom rozsahu a krátkom čase?

Katarína Mathernová počas 22. summitu EÚ a Ukrajiny v Bruseli. [Katarína Mathernová/Facebook]

Najvyššie postavená Slovenka v štruktúrach Európskej komisie sa obáva, že slovenské názory na Ukrajinu výrazne ovplyvňujú ruské dezinformačné kampane. Aktívni by podľa nej mali byť Slováci hlavne pri tvorbe a financovaní cezhraničných projektov s týmto „veľmi dobrým susedom“.

Katarína Mathernová je zástupkyňou generálneho riaditeľa DG NEAR (Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení) a od marca aj výkonná riaditeľka Podpornej skupiny pre Ukrajinu.

 

V poradí 22. summit EÚ a Ukrajiny bol zarámcovaný do troch oblastí. Prvou veľkou diskutovanou témou boli dopady pandémie. Únia v tejto súvislosti už krajine poskytla pomoc vo výške takmer 200 miliónov eur. Akú úlohu v týchto komplikovaných časoch Únia na Ukrajine zohráva?

Aj Ukrajina, podobne ako mnohé štáty v Európe, zaznamenávajú v posledných týždňoch nárast počtu prípadov. Nervozita z pandémie preto pretrváva. My sa snažíme pomôcť nielen pri socioekonomických dopadoch, ale aj v podobe dodávok potrebného zdravotníckeho materiálu, ako masiek, či pľúcnych ventilátorov. Rovnako, najmä inštitucionálne, podporujeme ich zdravotnícky systém. Až 40 z 80 miliónov z kontraktu WHO, ktoré Únia rovnako pretlačila, bolo nasmerovaných na Ukrajinu.

Samotný prezident Zelenskij a jeho manželka prekonali v prvej vlne Covid-19, a aj preto majú s ochorením aj osobnú empatiu.

Na západnom Balkáne sa najmä v začiatkoch epidémie veľa hovorilo o pomoci skôr zo strany Číny ako z Európy, čo sa však neskôr zmenilo. Nebolo to na Ukrajine obdobné?

Po počiatočnom zaváhaní sa to na Balkáne podarilo veľmi slušne otočiť. S prostriedkami z našej podpory sme totiž urobili niečo, čo nerobíme vždy, hoci by sme mali, a to nielen pomoc poskytovať, ale o nej aj viac komunikovať. V krajinách Východného partnerstva, vrátane Ukrajiny, sme na túto tému v máji zorganizovali aj prieskum, ktorý jednoznačne ukázal, že pomoc Únie prišla do regiónu vo veľmi viditeľnej forme, čo je pre nás dobré ponaučenie aj do budúcnosti.

Druhou témou summitu bola Asociačná dohoda, ktorá už vyše dvoch rokov beží. Hovorilo sa o pokroku v jej implementácii, no dokonca aj o vytvorení zóny voľného obchodu. Aké sú teda jej súčasné výzvy?

Požiadavka z Ukrajinskej strany je, aby sme dohodu modernizovali a aktualizovali najmä jej technické parametre. Okrem nich máme aktívnu komunikáciu v otázkach energetiky, transportu a ďalších iných technických sektorov.

Momentálne je z Ukrajiny záujem o bližšiu asociáciu v oblastiach ako Jednotný digitálny trh, či Európsky zelený dohovor. Výsledkom je napríklad návrh prvého stretnutia medzi ukrajinským premiérom Šmyhalom a podpredsedom Európskej komisie Timmermansom, ktorý Zelenú dohodu v Únii zastrešuje. Práve podporná skupina pre Ukrajinu, ktorú od marca vediem, má kapacitu na to, aby tieto jednotlivé dialógy sprostredkovávala.

Do tretice boli na stole aj ukrajinské reformy. Na poslednom summite pred rokom Kyjev prisľúbil ich dokončenie najmä na trhu s plynom a elektrinou, s cieľom postupne naskočiť na európsky energetický trh. Ukrajina vtedy získala 109 miliónov eur na ďalšie reformy. Kam sa v tejto oblasti Ukrajinci posunuli?

Za rok od posledného summitu sa na Ukrajine nastavil najprv akýsi „turbo režim“, kedy boli predstavované zákony jeden za druhým, dokonca tak, že mnohí vládu kritizovali za príliš rýchle reformy. V posledných mesiacoch prichádza kritika toho, že sa reformy dejú príliš pomaly. Z môjho pohľadu Ukrajinci reformujú, a to v omnoho väčšej miere, ako v niektorých iných štátoch. Zároveň si myslím, že časť kritiky je oprávnená, no časť aj neférová.

Počas pandémie sa napríklad konečne podarilo rozdeliť plynový monopol Naftogaz na jednotlivé časti (unbundling), do čoho ich samotná Únia roky tlačila. Druhou veľkou reformnou oblasťou bolo otvorenie trhu s pôdou.

Tu sa ale prezident stretol s veľkou domácou kritikou a možno aj oprávnenými obavami z predaja ukrajinskej pôdy zahraničným majiteľom. Ukrajina totiž podľa mimovládok registruje najviac medzinárodných zmlúv o prenájme pôdy na svete.

Vytvorenie trhu s pôdou je absolútne kľúčové pre budúci rozvoj Ukrajiny. Avšak túto pridanú hodnotu dosiahnu len s dostatočnými zárukami, ktoré zabezpečia adekvátnosť procesu, či dostatočné zapojenie napríklad malých podnikov. Práve na nich spoločne s Kyjevom pracujeme. Ide o najväčší politický krok, na ktorý si netrúfol ani Porošenko, a Zelennskyj ho už má za sebou, hoci ho kritizovala polovica Ukrajiny, vrátane celej opozície na čele s predstaviteľmi Tymošenkovej bloku.

Treťou veľkou reformou počas pandémie bol zákon o bankách, kde prezident išiel osobne proti oligarchom. Ak teda niekto kritizuje Ukrajincov za príliš pomalé reformy, ja sa pýtam, kde inde v takom krátkom čase vedia urobiť tak zásadné reformy?

Ukrajina otvára trh s pôdou výmenou za balík v hodnote 8 miliárd dolárov

Na Ukrajine odhlasovali zrušenie takmer dvadsaťročného zákazu predaja poľnohospodárskej pôdy. Odstránili tým jednu z prekážok potrebných na odomknutie úverového balíka od Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 8 miliárd dolárov.

Na septembrovej návšteve Ukrajiny dvíhal varovný prst nad reformou súdnictva šéf európskej diplomacie Josep Borrell. Problematické malo byť rozhodnutie súdu o Národnom protikorupčnom úrade, ktoré mohlo zvrátiť roky reforiem v protikorupčnej legislatíve, ale aj otázka nominácií kandidátov do špecializovanej prokuratúry, ktorá sa venuje boju s korupciou. Zmiernil Zelenskyj Borrellove obavy?

Reforma súdnictva a boj s korupciou v krajine je neustály boj, ktorý navyše neprebieha lineárne. Veľa sa síce podarilo, no veľa je ešte treba urobiť. V súčasnosti potrebujú Ukrajinci vymenovať nového šéfa prevenčnej protikorupčnej jednotky. Zároveň sa musia vysporiadať s tým, že Ústavný súd narušil právne istoty v súvislosti s investigatívnou agentúrou. O tom všetkom sme samozrejme diskutovali.

Celý summit sa niesol vo veľmi pozitívnej a priateľskej atmosfére, čo naznačovali aj vyhlásenia, či spoločná tlačová konferencia. Predstavitelia Únie prízvukovali, že dohoda, ktorú má EÚ s Ukrajinou, je najambicióznejšia zo všetkých uzatvorených dohôd s krajinami po celom svete. Je takáto atmosféra prítomná aj priamo počas rokovaní, za akousi oponou pri vyjednávaniach? Ide to ľahšie ako v minulosti, respektíve ľahšie ako s inými krajinami vo Východnom partnerstve?

Atmosféra bola na plenárnom zasadnutí naozaj veľmi pozitívna. Hovorilo sa aj o Donbase a Kryme, kde prezident Európskej rady prízvukoval, že Únia podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny. No do samotného summitu prebehlo množstvo vyjednávaní a urobilo sa množstvo prípravnej práce, najmä v otázkach sektorálneho prehlbovania integrácie EÚ. A aj vďaka tejto práci v pozadí, ktorú častokrát nie je vidno, bolo na summite možné rokovať v príjemnej a priateľskej atmosfére.

Ukrajina sa stala ešte bližším partnerom NATO. Dobrá správa pre Slovensko?

Kyjev partnerstvom získa lepší prístup k programom Aliancie, či spravodajským informáciám. Zlepšia sa možnosti pre ukrajinských vojakov, ktorí budú môcť dokonca zastávať pozície v medzinárodných veliteľských štruktúrach a štáboch Aliancie. Výhody ale získava aj NATO.

Počas summitu na sociálnych sieťach rezonovali najmä z Ukrajinskej strany popudy médií, ale aj občanov, posunúť sa v príjemnej atmosfére ešte o kus ďalej a začať sa zhovárať o statuse potenciálnej kandidátskej krajiny na vstup do EÚ. Predpokladám ale správne, že v rokovaniach sa táto téma vôbec neobjavuje?

Táto téma sa zatiaľ vôbec neotvára. Spomeňme si, ako bolo treba bojovať za tento status pre Albánsko a Severné Macedónsko. Keď bol pred viac ako dekádou koncipovaný program Východného partnerstva, niektorí dúfali, že sa tým vytvorí akési predsálie do EÚ. No dnes je situácia úplne iná.

Najmä Ukrajinci a Gruzínci sú často frustrovaní z toho, že integrácia s EÚ neprebieha dostatočne dynamicky, a to aj napriek tomu, že všetky podmienky z asociačných dohôd napĺňajú. No myslím si, že tento summit bol dôležitým impulzom na zmenu. Vzhľadom na súčasný dramatický vývoj v iných krajinách Východného partnerstva  si myslím, že vôľa spolupracovať na spoločných projektoch na Ukrajine a v Gruzínsku môže narásť. Dôležité budú nové nápady v sektorálnych oblastiach a iniciatívach, keďže veľké politické míľniky ako Asociačná dohoda, či liberalizácia vízového režimu sa už dosiahli. Nastupuje pomerne nudná, technická časť, ktorá je však pre ekonomiku veľmi dôležitá.

Pri našom poslednom rozhovore ste poukazovali na to, aká významná by bola hlbšia integrácia Ukrajiny v EÚ najmä pre východné Slovensko a jeho rozvoj. Čo teda môže slovenská diplomacia, alebo aj politici robiť, aby v tejto oblasti podporili Ukrajinu, a tým zaručili rozvoj aj Slovensku?

Slovenská diplomacia sa začala veľmi aktivizovať a z tohto pohľadu sa stav zlepšil. No myslím si, že by sa dalo stále robiť viac práve voči Ukrajine. Verím, že nedávna návšteva prezidenta Zelenského tomuto povedomiu veľmi pomohla.

Avšak nejde len o diplomaciu. Aktívni by sme mali byť najmä vo vymýšľaní a sponzorovaní cezhraničných projektov, aby sme konkrétne na fórach, ale aj v mysliach ľudí, Ukrajinu propagovali ako veľmi dobrého suseda. Som stále presvedčená o tom, že východnému Slovensku sa nestane nič lepšie, ako keď sa z Ukrajiny stane prosperujúca a dynamická krajina. Príkladom je rakúsky Burgenland, ktorý bola zaspatou oblasťou, no ktorá začala prekvitať práve po tom, čo sa otvorili hranice so Slovenskom. Na východné Slovensko by to malo rovnaký efekt.

Obávam sa, že slovenské názory na Ukrajinu sú však zásadne v područí ruskej dezinformačnej kampane.