Rusko a stredná a východná Európa: Moskva stráca vplyv a krajinám má málo čo ponúknuť

Ruský prezident Vladimír Putin. [EPA-EFE/Alexei Druzhinin]

Česko má s Ruskom najlepšiu obchodnú bilanciu spomedzi všetkých krajín Únie. Bulhari sú voči Kremľu najpozitívnejšie naladení. Poliaci naopak považujú Rusko za najzávažnejšiu hrozbu. Ako si v krajinách strednej a východnej Európy udržiava Rusko legitimitu?

Moskva má stále menej možností, ktoré by krajinám v strednej a východnej Európe (SVE), ponúkla a dokázala si tak priazeň nielen udržať, ale aj nanovo získať, tvrdia analytici. Imidž Ruska aj tu najvýraznejšie poškodila anexia Krymu.

Vláda Vladimíra Putina už dávnejšie nadobudla formu konsolidovanej autokracie, kde sa prvky oligarchie a kleptokracie miešajú s výrazným vplyvom bývalých predstaviteľov informačnej služby. Napriek tomuto obrazu sú krajiny SVE stále voči Rusku pomerne pozitívne naladené, najmä v porovnaní so zvyškom Európy. Putinovmu režimu sa v regióne podarilo šíriť idey o dominantných hodnotách „tradičnej rodiny“, slovanského prepojenia, skazenosti Západu, či „žiarivej“ socialistickej minulosti.

Aj medzi šesticou mladých členov Európskej únie (štáty V4, Bulharsko a Rumunsko) však existujú značné rozdiely.

Autoritárske režimy majú v čase pandémie najväčšie problémy, ten Putinov nie je výnimkou

Koronakríza mení plány reformovať krajinu aj u ruského prezidenta. Či Vladimír Putin ostane na jej čele sa podľa expertov ešte nerozhodol ani on sám. V jeho rukách má byť aj rozhodnutie o tom, akým smerom sa poberú vzťahy s EÚ.

Kým väčšina obyvateľov na Slovensku (60 percent) a Bulharsku (73 percent) vníma podľa štúdie z jari 2020 Rusko priaznivo, väčšina v Poľsku aj Českej republike to vidí naopak. Navyše, štúdia Pew Research Centre, ktorá postoje voči Rusku monitorovala medzi 33 krajinami, konštatuje, že výsledok zo Slovenska a Bulharska je najvyšší zo všetkých skúmaných štátov na svete. Vysoká je tu aj podpora prezidenta Putina, celosvetovo najviac v Bulharsku, a to s 68 percentami podpory medzi obyvateľstvom.

Experti hovoria v tomto prípade o skreslenej až bájnej predstave „silného Ruska“, ktoré sa napríklad v Maďarsku aj na Slovensku premieta do predstavy o obrovskej ruskej ekonomike a potenciáloch pre obchod. „Stredoeurópske krajiny vo všeobecnosti stratili v posledných rokoch skutočné hospodárske prepojenie s Ruskom,“ pripomína Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Pozitívne naladení Slováci vzhliadajú k „neexistujúcemu obrazu“ Ruska

Slováci vnímajú Rusko najpozitívnejšie, no s príchodom novej vlády a pomerne jasného odkazu, že na vzťahy s Ruskom sa bude omnoho intenzívnejšie nazerať cez prizmu členstva v EÚ a najmä NATO, sa môže tento pohľad čoskoro zmeniť.

Hoci sa Rusko nespomína v programovom vyhlásení novej vlády, dá sa očakávať, že časy priateľstiev slovenských predstaviteľov s Rusmi zo sankčného zoznamu EÚ sú minulosťou. Rovnako je pravdepodobné, že bude Rusko, podobne ako v okolitých krajinách, označené slovenskými bezpečnostnými zložkami za strategickú hrozbu.

Slovensko-ruské vzťahy v podstate od vzniku Slovenskej republiky výrazne ovplyvňuje politika a prepojenia jednotlivých vládnych aj opozičných strán, od HZDS, čiastočne cez Smer-SD, až po SNS a Kotlebovu ĽSNS. K Rusku „plne pridružená“ Slovenská národná strana, ktorá napriek proruskej agende z pozície vládnej strany tesne prekročila trojpercentný podiel hlasov v posledných parlamentných voľbách,  podľa slov Alexandra Dulebu ilustruje špecifickosť vzťahov Slovenska a Ruska.

„Očakávania obyvateľstva, založené na historickej blízkosti, vytvára na Slovensku trochu odlišný prístup k Moskve,“ vysvetľuje. Podľa neho si Slováci „vytvorili vlastnú predstavu o Rusku, ktoré nikdy neexistovalo, pričom a priori očakávajú pozitívne vzťahy“.

EURACTIV Podcast | Duleba: Bilaterálna agenda Ruska a krajín Vyšehradu sa z roka na rok zužuje

Putin podľa slovenského experta na Rusko už nechce byť hromozvodom zodpovednosti za všetko, čo sa deje v Rusku. Reforma ústavy, ktorú pripravuje, však môže „zabrániť budúcej dohode s Kyjevom”, a preto ohroziť aj dialóg s EÚ.

„Ekonomická agenda bola úplne zredukovaná,“ pripomína Alexander Duleba. Ťažký priemysel, ktorý bol pred rokom 1989 na Slovensku orientovaný z veľkej časti na vojenskú techniku a bol úzko spätý so záujmami Moskvy sa výrazne zmenil a preorientoval najmä na výrobu automobilov. Dnes preto o seba oba trhy strácajú výraznejší záujem.

Podľa Eurostatu percentuálny podiel ruských tovarov, ktoré sa dovážajú z krajín mimo EÚ, bol v prípade Slovenska najväčší zo všetkých šiestich SVE krajín. Minulý rok predstavoval až 19,6 percenta, čo je piaty najväčší podiel v celej Únii. Slovensko do Ruska minulý rok vyviezlo tovar v hodnote viac ako 1,45 miliardy eur. Podiel exportu do Ruska (deväť percent) preto pre Slovensko znamená opäť vysokú priečku v porovnaní s inými členskými krajinami EÚ.

Vysoké percentuálne podiely mimoeurópskeho obchodu však neznamenajú, že je Rusko v centre slovenského hospodárskeho záujmu. Skôr je faktom, že sa slovenský vývoz sústreďuje najmä na trh EÚ (po Luxembursku najviac z celej Únie) a zo svojej európskej integrácie aj náležite profituje.

Vzájomný obchod medzi Slovenskom a Ruskom sa ešte v období medzi rokmi 2013 až 2016 prepadol o 53 percent, no v rokoch 2017 a 2018 opäť rástol. „V záujme zintenzívnenia dvojstrannej hospodárskej spolupráce považujeme za vhodný nástroj zakladanie spoločných podnikov na území oboch krajín,“ odporúčalo v minuloročnej ekonomickej správe o krajine Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rusku.

Kauza okolo sochy Koneva má potenciál vzťahy s Prahou ešte oslabiť

Napäté vzťahy sú v ostatnom období najviditeľnejšie najmä v prípade Česka. Odstránenie sochy maršala Koneva v Prahe a odmietanie českej strany vydať ju späť Rusom sa nezaobišlo bez medzinárodného škandálu. Moskva začala vo veci vyšetrovanie, no Praha jej jurisdikciu nad českým územím odmieta. Situácia navyše eskalovala do rozmerov, ktoré mohli pripomínať anglické Salisboury pred vyše dvomi rokmi. Moskva mala do Prahy poslať agentov, ktorí sa mali „postarať“ o strojcov iniciatívy, vrátane pražského primátora.

Za kyberútokmi na český rezort diplomacie boli ruskí hackeri

Za minuloročným kybernetickým útokom na české ministerstvo zahraničných vecí boli podľa českej spravodajskej služby ruskí spravodajcovia. Okrem ruských a čínskych aktivít iné štáty aktivity tohto charakteru v Čechách neuskutočňovali.

Tak viditeľná a v médiách výrazne diskutovaná téma má potenciál ovplyvniť aj pohľad domáceho obyvateľstva na Rusko. V krajine avizuje jeho pozitívne vnímanie približne tretina obyvateľstva.

Aj v Čechách, podobne ako na Slovensku, možno nájsť konkrétne strany a predstaviteľov, ktoré pozitívne vnímanie Ruska priam symbolizujú. Jednoznačným favoritom je prezident Miloš Zeman a silná podpora prichádza aj od komunistickej KSČ a Okamurovej SPD. V krajine teda podporuje Moskvu krajná ľavica aj krajná pravica.

Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám, ktoré zriadilo české ministerstvo vnútra, už viackrát indikovalo, že za kybernetickými útokmi, či dezinformačnými kampaňami v Čechách stojí práve Rusko. K podobným záverom dospela aj Česká bezpečnostná informačná služba (BIS), proti ktorým razantne vystupoval najmä prezident Zeman. Minuloročná správa BIS varovala, že Rusko naďalej využíva služby nedeklarovaných spravodajských agentov, ktorí pôsobia v diplomatických zboroch, čo je súčasťou všeobecnej hybridnej stratégie proti členom EÚ a NATO.

Rovnaké politické skupiny, vrátane prezidenta, považujú európske sankcie voči Moskve za nevhodný politický nástroj, keďže ich forma „poškodzuje český priemysel a poľnohospodárstvo“. Vývoz do Ruska skutočne klesá a po anexii Krymu a zavedení sankcií predstavoval v roku 2016 necelé dve percentá českého exportu.

Napriek tomu má Česko v porovnaní s inými členmi EÚ s Ruskom najpozitívnejšiu obchodnú bilanciu. Za minulý rok predstavovala 863 miliónov eur. Žiadna iná SEV krajina pritom plusové čísla nedosiahla a obchodný prebytok s Ruskom má v Únii celkovo iba šesť krajín.

V4 sa v názore na Rusko nikdy nezhodne

Sotva by sme našli tému, ktorá Vyšehradskú skupinu rozdeľuje viac ako vzťahy s Ruskom. Vypuknutie ukrajinskej krízy a anexia Krymu rozdiely medzi štvoricou krajín len zvýraznili.

Rusko je podľa Poliakov „najvážnejšia hrozba“

Poliaci z historického hľadiska neočakávajú od Ruska veľa, potvrdzujú analytici. „Rusko-poľské historické vzťahy sa výrazne neodzrkadľujú v súčasných bilaterálnych vzťahoch. Zdroj napätia je omnoho autonómnejší,“ hovorí Maria Domanska z varšavského Centra pre východné štúdiá.

Podľa nej sú poľská blízkosť Washingtonu, podpora a úzke zapojenie do aktivít východného krídla NATO, obhajoba Ukrajiny, ale aj „pozícia Poľska ako obete ruského totalitného režimu v 20. storočí“ hlavnými elementami, ktoré vzťah Varšavy a Moskvy formujú v súčasnosti. Poliaci sú voči Rusku najnegatívnejšie naladení zo všetkých šiestich krajín SVE. Vladimíra Putina negatívne vníma takmer 80 percent obyvateľov Poľska.

Poľsko vo svojej najnovšej bezpečnostnej stratégií, ktorá vyšla v máji, charakterizuje Rusko ako „najzávažnejšiu hrozbu“. „Neo-imperialistická“ politika Moskvy bude podľa Varšavy „pokračovať v politike oslabovania súčasného medzinárodného poriadku (…), s cieľom obnoviť svoju moc a sféry vplyvu“. Naďalej chce preto udržiavať voči Rusku dvojstrannú politiku. Tá spočíva jednak v podmienenom dialógu, a jednak v pokračovaní odstrašovania, ktoré má mať podobu posilňovania obranných aktivít.

Druhou oblasťou, kde Varšava tlačí na väčší odstup od Moskvy je energetika. Kým dovoz plynu z Ruska do Poľska bol najväčší z krajín Vyšehradu, takmer desať miliárd kubických metrov (čo je takmer dvakrát toľko, ako v prípade Slovenska), jeho závislosť na ruských dodávkach ostáva porovnateľná s V4. Podľa štatistiky z roku 2018 ruský plyn pokrýva približne polovicu poľskej spotreby.

Poľsko sa podľa bezpečnostnej stratégie chce závislosti na Rusku v tejto oblasti zbavovať ešte ráznejšie. Plánuje preto „pokračovať v diplomatickom, právnom a administratívnom úsilí o zastavenie výstavby prepravnej infraštruktúry, ktorá zvyšuje závislosť strednej Európy od dodávok plynu z Ruskej federácie a posilniť odolnosť regiónu voči riziku využívania dodávok plynu ako nástroja politického tlaku“.

Poľsko je naďalej 12. naj dôležitejším obchodným partnerom Ruska, no vývoz i dovoz každoročne klesá. Obchodná bilancia s Ruskom bola minulý rok druhá najhoršia zo všetkých členov EÚ, hneď po Holandsku.

Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe ovplyvnila anexia Krymu.

Poľsko už o necelé dva mesiace (1. júla) preberie od Česka predsednícky post vo Vyšehrade. Kým Praha vo svojom predsedníckom programe Rusko opomínala úplne, dá sa predpokladať, že Poľsko tento trend zachová.

Maďarský premiér by sám chcel byť Putinom

Maďarsko považuje Alexander Duleba za „paradox“, keďže „z historického pohľadu by od Rusov Maďari nemali veľa očakávať“. Vzťahy oboch krajín boli za prvej Orbánovej vlády (1998 až 2002) poznačené viacerými konfliktami, pričom samotný Orbán bol považovaný za jedného z najnegatívnejšie naladených politikov voči Rusku v Európe. Celkovo sa však prístup otočil najmä po roku 2009. Obsah pamätného stretnutia Putin – Orbán však nikdy nebol úplne odtajnený a dodnes nie je jasné, čo Putin za podporu sľúbil a Orbán chcel, či dostal. Maďarský prezident sa so šéfom Kremľa odvtedy stretáva najčastejšie zo všetkých európskych lídrov.

Viktor Orbán sa podľa Dulebu výrazne autoritárskymi praktikami Putinovho režimu inšpiruje a sám sa chce stať akýmsi „maďarským Putinom“.

Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“

Výstavba Paks II sa môže začať v januári 2018, oznámil v Budapešti ruský prezident.

Spoločným a často diskutovaným elementom medzi Budapešťou a Moskvou je v ostatnom období najmä otázka používania jazyka národnostných menšín na Ukrajine. S odkazom na nerešpektovanie práv tejto skupiny obyvateľstva blokovala Budapešť mnohé z integračných aktivít Kyjeva nielen s Európskou úniou, ale aj s NATO. Táto politika samozrejme najviac vyhovovala Moskve.

Hlasná bola aj Orbánova opozícia voči rozširovaniu sankcií EÚ voči Rusku, hoci ich implementáciu a pokračovanie v Rade doteraz Budapešť vždy potvrdila.

Maďari v minulom roku podľa Eurostatu vyviezli do Ruska tovar v hodnote 1,8 miliardy eur a doviezli tovary za viac ako 4,5 miliardy. Najväčší objem z dovozných surovín predstavoval plyn, na ktorý je naviazaných 56,8 percenta maďarskej spotreby. Gazprom podľa posledných štatistík doručil do Maďarka 7,4 miliardy kubických metrov zemného plynu.

Podľa prieskumu inštitútu Political Capital Maďari vnímajú Rusko ako omnoho dôležitejšieho obchodného partnera krajiny, než ním v skutočnosti je. Rovnako preceňujú veľkosť ruského trhu. Takmer 40 percent Maďarov si totiž myslí, že ruské hospodárstvo je väčšie ako hospodárstvo Nemecka či Spojeného kráľovstva.

Dôležitým faktorom v tejto súvislosti je, že na rozdiel od iných krajín SVE je ruská dezinformačná kampaň, aktívna aj v Maďarsku, zameraná na podporu vládnej politiky. Zdieľa s ňou totiž naratív o „skazenom Západe“, či zneužívaní Maďarska západnými krajinami v NATO aj v EÚ.

Rusko a V4: Takmer polovica Slovákov verí Putinovi, najskeptickejší ostávajú Poliaci (INFOGRAFIKA)

Kým Slováci vnímajú Rusko najpriaznivejšie, takmer 80 percent Poliakov nedôveruje jeho prezidentovi, Vladimírovi Putinovi. Najživší obchod však má Moskva práve s Varšavou.

Ruský plyn v centre pozornosti Bulharska

Pozitívne naladenie Bulharov voči Rusku a jeho lídrovi patrí podľa posledného prieskumu Pew Research Centre k najvyšším na svete a jednoznačne vedie aj v SVE. Podobne, ako v Čechách alebo na Slovensku, aj tu je najväčšia podpora zaznamenávaná najmä medzi obyvateľmi staršími ako 50 rokov.

Aj stav rusko-bulharských vzťahov odkazuje na spoločnú históriu, pričom Bulhari uznávajú, že Sovietsky zväz krajinu po 2. svetovej vojne oslobodil, avšak priniesol aj „polstoročie represií“. Rovnako, momentum z času na čas získavajú aj rusofilní politici. Naposledy v septembri minulého roka zadržala polícia pre podozrenia zo špionáže pre Rusko podpredsedu najväčšej opozičnej Bulharskej socialistickej strany (BSP). Nikolai Malinov, ktorý je zároveň šéfom Bulharského národného hnutia rusofilov, však tvrdil, že ide o politickú kampaň premiéra Borisova.

Bulharský europoslanec: Eurofondy potrebujú takú ráznu zástankyňu, akou je komisárka Ferreira

Zásady právneho štátu by sa mali dodržiavať vždy a všade, nie len pri eurofondoch, hovorí pre EURACTIV.sk europoslanec ANDREY NOVAKOV. Každý štát musí dodržiavať spoločné pravidlá a hodnoty EÚ, no bežní prijímatelia eurofondov nemôžu pykať za chyby svojich vlád. 

Skúsenosť má Sofia aj s aktivitami ruských diplomatov na svojom území. Začiatkom tohto roka vyhostila dvoch z nich. Obaja mali byť napojení na trojicu ruských občanov, ktorí boli v Bulharsku odsúdení za pokus o vraždu miestneho obchodníka so zbraňami. Prokuratúra v Sofii ešte v decembri potvrdila spoluúčasť Ruska na tomto incidente.

Bulharské vlády, vrátane tej súčasnej, udržovali pomerne dobré vzťahy s Moskvou, a to najmä medzi podnikateľskými elitami oboch krajín. Väzby, nielen obchodné, ale aj politické, sa zameriavajú najmä na odvetvie energetiky.

Ruský plyn prúdi do Bulharska podľa údajov Gazpromu v objeme približne 3,2 miliardy kubických metrov. Keďže závislosť na ruskom plyne je jednoznačná, Sofia sa už niekoľko rokov snaží hľadať alternatívy. Minulý rok v máji sa dohodla so susedným Gréckom a odštartovala výstavbu 182-kilometrového prepojovacieho vedenia s počiatočnou ročnou kapacitou 3 miliardy metrov kubických. Výstavba by mala končiť už koncom tohto roka. Do Bulharska by cez neho mal prúdiť plyn z Azerbajdžanu.

Pre udržanie rovnováhy a pravdepodobne aj priateľských vzťahov s Kremľom sa však vláda zaviazala vybudovať aj bulharskú odbočku na plynovode TurkStream, ktorým ruský plyn pritečie do Európy.

Rumuni na pobreží Čierneho mora prezbrojujú

Pozornosť Rumunska sa v súvislosti s Ruskom sústreďuje najmä na čiernomorský región. Najmä kvôli silnému loďstvu, ale aj blízkosť Krymu je „Rusko bezpečnostnou hrozbou pre všetky štáty na pobreží Čierneho mora,“ uviedol v nedávnom rozhovore rumunský europoslanec a bývalý prezident Traian Băsescu.

Vzťahy s Ruskom sa ale zhoršili dlho pred krymskou a ukrajinskou krízou. Problematická je najmä oblasť Podnesterska, kde separatistom už od 90-tych rokoch pomáha najmä Rusko. Hoci ide najmä o záležitosť susedného Moldavska, Bukurešť odmieta federalizáciu susedného štátu, bojuje proti zvyšovaniu ruského vplyvu na miestu politickú elitu a upozorňuje, že v neuznanej oblasti do roku 2018 vydali občanom 220 tisíc ruských pasov.

Po odstúpení od dohody o nukleárnych zbraniach s Ruskom už Washington testuje rakety

Testovanie pozemnej rakety americkou armádou, ktoré bolo doteraz podľa zmluvy o jadrových silách stredného dosahu zakázané, už dva týždne po oficiálnom ukončení tejto zmluvy, je očividným cynizmom, hovoria Rusi.

Dezinformačná scéna v Rumunsku podobne ako v ďalších krajinách SVE má veľmi blízko k ruským hackerom. Falošné správy výrazne rozširujú portály Russia Today a Sputnik.

Čo sa bezpečnostnej oblasti týka, Rusko už mnohokrát kritizovalo rozhodnutie Rumunska umiestniť protiraketový obranný systém Spojených štátov a NATO na vojenskej základni Deveselu. Dokonca varovalo, že by práve pre ne mohlo byť Rumunsko cieľom v prípade konfliktu medzi Alianciou a Ruskom. Podobne ako Bulharsko, aj Rumunsko v ostatných rokoch modernizuje svoju armádu a vymieňa sovietske stroje najmä za európske a americké.

V roku 2018 predstavovala hodnota obchodu medzi Ruskou federáciou a Rumunskom viac ako 4,5 miliardy eur, čo bolo o takmer 27 percent viac ako v roku 2017. V minulom roku klesol vzájomný obchod len minimálne. Až 42,5 percenta z tovarov predstavujú nerastné suroviny.