Západný Balkán

Pozadie

V dôsledku násilných konfliktov, ktoré poznačili nedávnu históriu regiónu Západného Balkánu, Európska únia pokladá za svoju prioritu podporovať rozvoj mieru, stability, prosperity a slobody v krajinách juhovýchodnej Európy Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM) v Albánsku aj v nezávislom Kosove, ktoré ale zatiaľ neuznali všetky členské krajiny Európskej únie.

Všetky krajiny západného Balkánu majú šancu stať sa budúcimi členmi Európskej únie, čo je cieľ schválený Európskou radou vo Feire v júni 2000, potvrdený Európskou radou v Solúne v júni 2003 a v decembri 2006 v Bruseli.

V roku 2006 Európska komisia schválila oznámenie „Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity”. V oznámení sa hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol od Solúnskeho summitu, a stanovujú sa konkrétne opatrenia na posilnenie politiky EÚ pre krajiny západného Balkánu a jeho nástroje.

Rámec pre prístup Európskej únie tvorí Stabilizačný a asociačný proces (SAP), ktorý bol vytvorený na povzbudenie a podporu domácich reformných procesov. Z dlhodobého hľadiska SAP týmto krajinám ponúka vyhliadku na úplnú integráciu do štruktúr EÚ, ak splnia určité politické a ekonomické kritériá.

Lisabonský summit Európskej rady v marci 2000 stanovil, že podpisu Stabilizačných a asociačných dohôd s krajinami západného Balkánu, ktoré zahŕňajú vytvorenie zón voľného obchodu, by mala predchádzať „asymetrická liberalizácia obchodu.“ Súčasťou Stabilizačného a asociačného procesu by podľa rozhodnutia Rady malo byť zlepšenie existujúcich autonómnych obchodných preferencií, a autonómna obchodná liberalizácia 95 percent celkového exportu všetkých zúčastnených krajín do EÚ.

EÚ v rámci svojich možností ako hlavný donor finančnej pomoci v regióne uznáva dosiahnutý pokrok prostredníctvom nadväzovania formálnych zmluvných vzťahov s kvalifikujúcimi sa štátmi. Do dnešného dátumu už podpísali Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s Európskou úniou všetky krajiny západného Balkánu.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker ešte na začiatku svojho pôsobenia potvrdil, že Únia sa nebude rozširovať minimálne do roku 2019. Hoci šestica krajín západného Balkánu má vo svojich integračných procesoch do Európskej únie pomerné rozdiely vo výsledkoch, ich ambícia dostať sa do bloku ostáva stále veľká.

Kandidátske krajiny

Albánsko

  • 1992: Podpis Dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Albánskom. Albánsko je oprávnené prijímať finančnú pomoc z programu PHARE.
  • 1999: EÚ navrhuje nový Stabilizačný a asociačný proces (SAP) pre päť krajín regiónu, vrátane Albánska.
  • 2000: SummitEurópskej rady v Santa Maria da Feira stanovuje, že všetky krajiny v rámci Stabilizačného a asociačného procesu sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.
  • 2003: 31. januára Komisia oficiálne otvára rokovania pre Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) medzi EÚ a Albánskom.
  • Počas obdobia rokov 1991 a 2004 EÚ oficiálne vyčlenila Albánsku finančnú podporu vo celkovej výške 1. 273 milióna euro, najmä prostredníctvom programov PHARE a CARDS.
  • 2004: v júni Rada dospela k rozhodnutiu o princípoch Európskeho partnerstva pre Albánsko
  • november 2005: Komisia vydala svoju výročnú správu o pokroku Albánska
  • jún 2006: Albánsko podpisuje s EÚ Stabilizačnú a asociačnú dohodu.
  • september 2007: Podpis dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii.
  • marec 2008: Začali rozhovory o liberalizácii vízového režimu.
  • máj 2008: Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso upozornili albánskeho premiéra Saliho Berishu, že jeho krajina musí robiť ráznejšie reformy, ak chce vstúpiť do EÚ.
  • 2009: Podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou
  • jún 2014: Albánsko sa oficiálne stáva kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie
  • 2014: Albánsko vstupuje do NATO
  • november 2016: Nemecký Bundestag vyslovuje odmietnutie začatia prístupových rokovaní s Albánskom do roku 2018

Hlavným cieľom EÚ je posilnenie verejnej správy a súdnictva v krajine; rozvoj polície a verejného poriadku; zlepšenie colných služieb; rozvoj verejných služieb a infraštruktúry; zlepšenie systému vzdelávania; a posilnenie demokracie a rešpektovania ľudských práv. Prieskumy verejnej mienky dlhodobo vykazujú veľmi vysokú podporu členstva v EÚ medzi albánskym obyvateľstvom, nad 80 percent. Albánci sa ale obávajú, že v EÚ prevládne rezervovaný postoj, keďže Albánsko je prevažne moslimskou krajinou, aj keď na verejný život v krajine tento fakt nemá žiadny vplyv.

Udelenie štatútu kandidátskej krajiny v júni 2014 bolo výsledkom reformného úsilia Albánska v posledných rokoch. Únia tak uznala vynaložené úsilie krajiny a dnes nabáda Albánsko pokračovanie v nevyhnutných nových reformách. Ako kandidátska krajina môže Albánsko profitovať z finančných prostriedkov EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a mnohých európskych programov. Do roku 2020 Únia z nástroja IPA získa 1,2 miliardy eur.

Otvorenie prístupového procesu, ktoré bolo plánované na koniec roka 2016 pozastavilo rozhodnutie nemeckého Bundestagu, ktorý oznámil, že bude až do roku 2018 vetovať akýkoľvek začiatok negociácií.

Komisia v poslednej správe o Albánsku zatiaľ za vhodne pripravenú považuje krajinu len v oblasti zahraničných vecí, bezpečnosti a obrannej politiky.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM)

  • 1996: FYROM môže prijímať prostriedky z programu PHARE
  • 2000: Rada schvaľuje nariadenia pre rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) v rámci Stabilizačného a asociačného procesu z roku 1999.
  • 2001: na jar vypukli ozbrojené konflikty medzi medzi macedónskymi bezpečnostnými zložkamia a albánkymi ozbrojencami. Nepokoje ukončila v auguste Ochridská rámcová dohoda medzi macedónskou vládou a albánskou menšinou. Dohodli sa ústavné zmeny, ktoré mali albánskej mešine zaistiť lepšie postavenie
  • 2001: FYROM sa stala prvou krajinou v regióne, ktorá podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla 2004.
  • 2003: Prvá vojenská misia „Concordia“ začína operovať so šesťmesačným mandátom.
  • marec 2004:FYROM podáva svoju žiadosť o členstvo v EÚ
  • Prostredníctvom programu CARDS EÚ venovala za obdobie rokov 2001-2004 FYROM finančné prostriedky vo výške 173 miliónov euro. Tieto prostriedky spravuje Európska agentúra pre rekonštrukciu.
  • 2004: Podpísanie Stabilizačnej a asociačnej dohody s Európskou úniou
  • apríli 2005 Komisia schválila balíček finančnej pomoci CARDS pre FYROM na rok 2005 vo výške 34,5 milióna eur
  • november 2005: Komisia odporučila udelenie kandidátskeho statusu Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko
  • decembra 2005 Rada rozhodla o udelení kandidátskeho statusu. Dodnes však nebol určený žiadny dátum začatia prístupových rokovaní.
  • február 2007: Olli Rehn, komisár pre rozširovanie vyhlásil, že situácie v krajiene je “alarmujúca a dáva dôvody na obavy”. Povedal to na margo konfliktu vládnucej konzervatívnej strany a strany macedónskych Albáncov.
  • apríl 2008: Grécko zablokovalo Macedónsku pozvánku do NATO kvôli nedoriešenému sporu ohľadne názvu krajiny. Európska únia v tomto spore Grécko ako svojho člena podporuje a vyslala jasný signál, že ak Macedónsko s Gréckom nedohodne, môže to ohroziť integračné ambície Skopje. Viac v článku Spor medzi Gréckom a Macedónskom eskaluje.
  • jún 2008: V krajine sa konali predčasné voľby, v ktorých potvrdil svoju pozíciu premiér Nikola Gruevski. Voľby ale sprevádzali násilnosti, čo poškodilo imidž krajiny a zmenšilo šance, že dostane termín začatia prístupových rokovaní. Viac v článku Úniu vyplašilo násilie v Macedónsku.
  • marec 2012: Európska komisia začína dialóg na vysokej úrovni o pristúpení so Skopje
  • december 2009: Občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko môžu do Únie cestovať bez víz.

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko bola prvou krajinou západného Balkánu, ktorá podpísala s EÚ dohodu o stabilizácii a pridružení (SAA), ktorá vstúpila do platnosti v apríli 2004. Jej cieľom je liberalizovať vývoz do Európskej únie na hodnotu 95 percent.

Spoločný parlamentný výbor EÚ a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko bol založený v roku 2004. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko získala štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ v decembri 2005. Dnes je Únia hlavným obchodným partnerom Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, ktorý predstavuje 60 percent vývozu krajiny a 48 percent jej dovozu.

V období rokov 2007 – 2013 poskytla EÚ Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko 622 miliónov eur prostredníctvom IPA. V druhej fáze plánuje Únia do roku 2020 alokovať vyše 664 miliónov eur.

V poslednej správe o stave z roku 2016 krajiny Európska komisia považuje posun v piatich oblastiach za dobrý. Najslabšie si krajina vedie v oblastiach Finančné a rozpočtové ustanovenia a Sloboda pohybu pracovníkov.

Srbsko

  • Štát Srbsko a Čierna Hora sa skladal z Republiky Srbsko, Kosova a Republiky Čierna Hora. Po konflikte v roku 1999 zaradilo OSN provinciu Kosovo pod dočasnú medzinárodnú civilnú a vojenskú správu.
  • Celková finančná pomoc Európskych spoločenstiev Srbsku a Čiernej Hore dosiahla od roku 1991 viac než 2,9 miliardy euro (prostredníctvom programu CARDS (predtým OBNOVA)
  • v apríli 2005 schválila Európska komisia balíček finančnej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu na rok 2005 prostredníctvom programu CARDS vo výške 184 miliónov eur
  • Na základe spoločného „dvoj“ postupu (podľa ktorého budú obe republiky rokovať s EÚ oddelene v oblastiach, ktoré si riadia samostatne, ale zároveň bude ich cieľom uzavrieť spoločnú Stabilizačnú a asociačnú dohodu) Rada súhlasila so znovuotvorením rokovaní smerujúcich k budúcemu možnému členstvu krajiny v EÚ
  • apríli 2005 Rada vyzvala Komisiu, aby „čo najskôr” začala rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA)
  • apríli 2005 Komisia schválila správu o realizovateľnosti, v ktorej sa uvádza, že Srbsko a Čierna Hora je pripravená na rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode s EÚ.
  • november 2005: Komisia vydala výročnú správu o pokroku Srbska a Čiernej Hory.
  • marca 2006: Bol prijatý špeciálny zákon o referende o štátoprávnom usporiadaní vzťahov Srbska a Čiernej hory. (Čierna Hora sa stala nezávislou 3. júna 2006)
  • mája 2006 EÚ pozastavila ďalšie rozhovory o SAA kvôli neuspokojivej spolupráci Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, ktorá mala viesť k zatknutiu podozrivých z vojnových zločincov m.i. Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča.
  • Po vytvorení prozápadnej vlády,  mája 2006 EÚ uzavrela dohodu o zjednodušení vízového režimu a readmisii.
  • november 2007: EÚ parafovala SAA, ktorá mala byť podpísaná vo februári 2008, k tomu však v plánovanom termíne nedošlo kvôli sporom v srbskej vládnej koalícii.
  • február 2008: Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré tento akt vyhlásilo za protiprávny. K dnešnému dňu uznalo Kosovo ako nezávislý štát 20 z 27 členských krajín EÚ. Slovensko Kosovo zatiaľ neuznalo.
  • marca sa srbská vláda rozpadla, pretože sa rozchádzali názory jednotlivých strán na vzťahy s EÚ v kontexte odmietania nezávislého Kosova. Premiér Vojislav Koštunica odmietol podpísať SAA ak EÚ nestiahne svoju podporu Kosovu. Prezident Boris Tadič vyhlásil predčasné voľby na máj.
  • apríla 2008 len dva týždne pre voľbami Tadič podpísal s EÚ SAA, ignorujúc výzvy Koštunicu, aby takýto krok nepodnikal kým sa nezíde nový parlament. EÚ silne pretlačovala podpis dohody, aby tak posilnila šance proeurópskeho tábora vo voľbách.
  • Voľby z  mája 2008 priniesli jasné víťazstvo koalícii okolo prezidenta Tadiča. Po zdĺhavých rokovaniach sa im podarilo zostaviť novú vládu, do ktorej pribrali Socialistickú stranu Srbska, ktorú v deväťdesiatych rokoch viedol Slobodan Miloševič.
  • júla 2008: Srbské bezpečnostné sily zatkli Radovana Karadžiča (EurActiv, 22/07/08). EÚ vyhlásila, že je pripravená implementovať obchodnú časť SAA a Olli Rehn informoval, že Srbsko by mohlo získať štatút kandidátskej krajiny v prvej polovici roka 2009.
  • december 2009: Občania Srbska môžu do Únie cestovať bez víz.
  • február 2010: Platnosť nadobudla Dočasná dohoda o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom.
  • jún 2010: Rozmrazenie Dohody o stabilizácii a pridružení (SAA).
  • september 2013: Do platnosti vstupuje SAA.
  • január 2014: Koná sa prvá medzivládna konferencia, ktorá signalizuje oficiálny začiatok prístupových rokovaní Srbska.
  • apríl 2017: V prezidentských voľbách sa prezidentom stal Aleksandar Vučić. Novou premiérkou sa stala Ana Brnabičová.

Európska komisia vydala koncom roka 2017 návrh stratégie rozširovania EÚ. Okrem iného poskytla aj usmernenia pre európske pristúpenie Srbska. Podľa stratégie sa od Srbska do konca roka 2019 očakáva dosiahnutie širokej dohody o normalizácii vzťahov s Kosovom a dokončenie rokovaní do konca roka 2023. Tento postup by krajine umožnil vstúpiť do Únie do konca roka 2025.

Čierna Hora

  • mája 2006 sa konalo referendum o nezávislosti Čiernej Hory. 55,5 percenta voličov sa v ňom vyslovilo za nezávislosť, 44,5 percenta za zotrvanie v štátnom zväzku so Srbskom.
  • jún 2006:Parlament Čiernej Hory prijal Deklaráciu nezávislosti.
  • júli 2006 udelila Rada mandát Európskej komisii viesť rokovania o SAA, ktoré boli ukončené v marci 2007.
  • novembra 2006Komisia otvorila rokovania o dohode o zjednodušení vízového režimu a readmisii, ktoré boli ukončené v novembri 2007 a dohoda vstúpila do platnosti v januári 2008.
  • januára 2007bolo v Rade prijaté Európske partnerstvo pre Čiernu Horu.
  • októbra 2007bola podpísaná SAA spolu s prechodnou dohodou o obchode.
  • október 2007:Parlament Čiernej Hory prijal ústavu v súlade s európskymi štandardmi.
  • januára 2008: Občania čiernej Hory môžu do Únie cestovať bez víz.
  • apríla 2008bol znovuzvolený proeurópsky prezident Filip Vujanovič. Voľby boli interpretované ako potvrdenie proeurópskeho smerovania krajiny.
  • december 2008: Čierna Hora formálne žiada o členstvo v EÚ.
  • december 2010: Čierna Hora sa stáva oficiálnym kandidátom na vstup do EÚ.
  • december 2011: Rada odštartovala prístupový proces s cieľom začať rokovania o vstupe do EÚ.
  • jún 2012: Začiatok rokovaní o vstupe Čiernej Hory do EÚ.
  • 2016: Európska komisia vo svojom hodnotení považuje Čiernu Horu za najlepšie pripravenú na vstup do Únie zo všetkých kandidátskych krajín.

Európska komisia uznala, že Čierna Hora dosiahla významný pokrok smerom k začatiu rozhovorov o členstve v EÚ a 9. novembra 2010 vydala odporúčanie na zisk štatútu kandidátskej krajiny.  Európska únia 17. decembra 2010 udelila Čiernej Hore oficiálne postavenie kandidátskej krajiny.

V roku 2017 krajina balansuje svoju kandidatúru s 28 otvorenými kapitolami z 35 kapitol. Súdnu reformu očakáva Únia v čo najkratšom čase. V roku 2017 sa Čierna Hora stala členom NATO.

Potenciálni kandidáti západného Balkánu

Bosna a Hercegovina (BiH)

  • 1995: Prostredníctvom Daytonských/Parížskych mierových dohôd bola ukončená vojna a založená Federácia Bosny a Hercegoviny a republiky Srbsko.
  • 1998: Deklarácia EÚ zakladá Konzultatívnu pracovnú skupinu Európskej únie a Bosny a Hercegoviny (EU/BiH Consultative Task Force – CTF), spoločný prostriedok pre technickú administratívnu pomoc v oblasti správy, regulačného rámca a postupov.
  • 2000: Cestovná mapa EÚ stanovila 18 základných krokov, ktoré by Bosna a Hercegovina mala podniknúť ešte pred vypracovaním Štúdie o realizovateľnosti otvorenia prístupových rokovaní o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA).
  • 2000: Summit Európskej rady v Santa Maria da Feira stanovil, že všetky krajiny, zahrnuté do Stabilizačného a asociačného procesu sú potenciálnymi kandidátmi na členstvo v Európskej únii.
  • 2001: Prvý rok programu CARDS, špeciálne vyvinutého na pomoc krajinám v rámci Stabilizačného a asociačného procesu.
  • 2001: Komisia prijala Štátnu stratégiu pre Bosnu a Hercegovinu
  • 2003: Solúnsky summit rozhodol o posilnení politickej spolupráce, zvýšenom budovaní inštitúcií a implementácii ďalších obchodných opatrení na podporu ekonomického rastu
  • 2003: Komisia schválila štúdiu o realizovateľnosti pre Bosnu a Hercegovinu
  • Od roku 1991 EÚ venovala Bosne a Hercegovine finančné príspevky vo výške približne 2,5 miliardy euro.
  • 2004: EUFOR v decembri nahradil SFOR (operácia “Althea”)
  • október 2005: Komisia odporučila Rade začať rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA)
  • november 2005: Komisia vydala výročnú správu o pokroku Bosny a Hercegoviny
  • november 2005: Rada dala zelenú začatiu rokovaní o SAA s Bosnou a Hercegovinou
  • júl 2007: Vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva v Bosne a Herzegovine sa stal slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Nahradil na tomto poste Rakúšana Christiana Schwarz-Schillinga, ktorý mal byť pôvodne posledným VP.
  • september 2007: Bosna a Herzegovina podpísala dododu o zjednodušení vízového režimu a readmisii
  • apríl 2008:V parlamente prešla kontroverzná reforma polície, ktorá bola podmienkou pre podpis SAA
  • jún 2008: Bosna dostala cestovnú mapu k liberalizácii vízového režimu, Sarajevo bude musieť pre splnenie podmienok Európskej únie zaviesť biometrické pasy, vylepšiť ochranu hraníc, potlačiť neduhy akými sú ilegálna imigrácia, organizovaný zločin a korupcia.
  • december 2010: Zavedenie bezvízového režimu do EÚ pre držiteľov biometrických pasov.
  • 2012: V BiH končí policajná misia pod poverením EÚ (EUPM), ktorá pôsobila v krajine od roku 2003.
  • 2015: Bosna a Herzegovina podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ.
  • február 2016: BiH formálne žiada o členstvo v EÚ. Až do rozhodnutia Rady tak ostáva potenciálnym kandidátom.
  • december 2016: Krajina obdržala od Európskej komisie tradičný dotazník, ktorý musí vyplniť a na jeho základe Komisia odporučí ďalší postup.

Jednou z najväčších výziev, ktoré teraz stoja pre Bosnou a Herzegovinou je reforma ústavy, ktorá by mala priniesť lepšie fungovanie štátu zaťaženého neprehľadnou spleťou štátnej správy. Rokovania by sa mali začať v októbri. Pokiaľ ide o Úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva, Rada pre implementáciu mieru stanovila niekoľko podmienok, ktorých naplnením podmienila zrušenie tohto postu.

Bosna však v reformách oproti ďalším balkánskym krajinám postupuje pomaly. Nedostatočná mala byť aj spolupráca s tribunálom pre vojnové zločiny v Haagu, ktorá bola pozastavená v roku 2011, keď EÚ odmietla ratifikovať Dohodu o stabilizácii a pridružení. Tento proces sa opäť naštartoval o tri roky neskôr, v období medzi rokmi 2014 – 2015.  Stabilizačná a asociačná dohodu s EÚ vstúpila do platnosti 1. júna 2015.

Bosna a Hercegovina požiadalo o členstvo formálne 15. februára 2016. V súčasnosti prebieha druhá fáza implementácie nástroja predvstupovej pomoci (IPA) v rokoch 2014 – 2020, pričom v prvej fáze bola z rozpočtu Únie vyčlenená čiastka 165 miliónov eur.

Kosovo

  • januára 2002: Kosovo pod mandátom OSN začína používať euro ako svoju lokálnu menu.
  • december 2007: Rada odsúhlasila založenie misie EÚ v Kosove (EULEX)
  • februára 2008: Kosovo deklaruje nezávislosť od Srbska.
  • júl 2008: Európsky parlament vydal rezolúciu, v ktorej nabáda všetky členské štáty EÚ aby Kosovo uznali ako samostatný štát.
  • jún 2012: Kosovo získava od Európskej komisie cestovnú mapu, ktorá má viesť k liberalizácii vízovej povinnosti. Komisia navrhla liberalizáciu v roku 2016.
  • február 2016: EÚ a Kosovo podpísali Stabilizačnú a asociačnú dohodu. Do platnosti vstúpila 1. apríla.

Európska únia zohrávala vedúcu úlohu v medzinárodnom úsilí o vybudovanie novej budúcnosti pre Kosovo od roku 1999. Kosovo má stále jasnú európsku perspektívu ako súčasť širšieho regiónu západného Balkánu.

Európska Únia sa podieľa aj na dialógu Prištiny a Belehradu na najvyššej úrovni.

Do roku 2017 však stále až päť členských štátov EÚ neuznávalo Kosovo ako samostatných štát, medzi nimi aj Slovensko. Vízová liberalizácia je otázkou demarkácie hraníc s Čiernou Horou, ktorá v roku 2017 rovnako napredovala.