Diplomatický boj o „srbský Jeruzalem“ pokračuje

Snaha Kosova o medzinárodné uznanie nie je zďaleka na konci. Na regionálnej, európskej ale ani globálnej úrovni sa Kosovu nepodarilo zabezpečiť si také široké medzinárodné uznanie, aby mohlo svoju štátnosť považovať za samozrejmosť.

Na Balkáne uznalo kosovskú nezávislosť Chorvátsko, Slovinsko, Albánsko, Čierna Hora a Bulharsko. Srbsko, Bosna a Hercegovina, Grécko a Rumunsko tak stále odmietajú urobiť.

Okrem posledných dvoch menovaných nezávislé Kosovo nie z členských krajín po chuti ani Slovensku, Cypru a Španielsku, ktoré v tejto chvíli predsedá EÚ.  

Z mimoeurópskych krajín sú významnejšími odporcami existencie Kosova ako samostatného štátu všetky krajiny BRIC – (Brazília, Rusko, India a Čína).

V decembri 2008 Medzinárodný súdny dvor prijal srbský podnet a súhlasil, že sa bude zaoberať legalitou jednostranného vyhlásenia nezávislosti. Kým príde rozsudok, môže to trvať roky.

Nenaplnili sa nádeje tých, ktorí dúfali, že Srbsko uvoľní svoj postoj po podaní prihlášky do EÚ, k čomu došlo 22. decembra.

Srbský minister zahraničia Vuk Jeremič v rozhovore pre New York Times to povedal veľmi jasne: ..”toto miesto, Kosovo, je náš Jeruzalem, nemôžete sa k tomu stavať nijak inak než ako keby to bol náš Jeruzalem.” Zdá sa, že na odhodlaní skrotiť Kosovo sa pre Srbov ani prihláškou do EÚ nič nezmenilo. 

Vzťahy s krajinami, ktoré Kosovo uznali sa môžu dokonca vyostriť. Po tom, čo sa vláda v Čiernej Hore (ešte pres štyrmi rokmi, tiež tvorila so Srbskom jeden štát) rozhodla nadviazať s Kosovom diplomatické styky, Srbsko 18. januára povolalo naspäť svojho veľvyslanca.

“Nadviazanie diplomatických vzťahov medzi vládov Čiernej Hory a Prištinou ohrozuje regionálnu stabilitu a sťažuje zachovávanie najlepších možných vzťahov medzi susediacimi krajinami”, cituje Jeremiča Emportal.

Napätie medzi Belehradom a Prištinou negatívne pôsobí aj na bilaterálne vzťahy medzi Srbskom a Chorvátskom, tesne pred inauguráciou novozvoleného prezidenta Iva Josipoviča.

Podľa srbskej hlavy štátu Borisa Tadiča musí sa musí Josipovič jasne rozhodnúť, pretože nemieni navštíviť jeho inauguráciu pokiaľ by mal byť prítomný aj kosovský prezident Fatmir Sejdiu. Podľa Tadiča by sa to rovnalo tichému uznanou Kosova.

Tento stav vzťahov bude ale pravdepodobne pokračovať aj po inaugurácii, keďže Srbsko od 1. januára predsedá Rade CEFTA (Central European Free Trade Agreement). Ak nenájdu tieto dve krajiny spoločnú reč, môže to ovplyvniť aj fungovanie tohto orgánu v hospodársky kritickom čase. Podľa odhadov Kosovskej centrálnej banky, priame zahraničné investície v Kosove klesli  22 % v roku 2009. 

Európska nejednotnosť voči Kosovu značne sťaží hľadanie pracovného kompromisu, nehovoriac o dôsledkoch mrazivých vzťahov Belehrad-Priština pre spoluprácu v celom regióne.