Jadrové zbrane a NATO: Je reakcia Aliancie na rozširujúci sa ruský arzenál adekvátna?

Strategická jadrová raketa RS-24 Yars v uliciach Moskvy počas nácviku osláv 75. výročia skončenia 2. svetovej vojny. [EFE-EPA/Sergei Ilnitsky]

NATO odpovedá na modernizáciu ruského jadrového arzenálu, no preteky v zbrojení odmieta. Spojenci však zabezpečujú nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a posilňujú aj vlastné konvenčné schopnosti. Nové pozemné jadrové rakety sa však NATO v Európe nechystá rozmiestňovať.

Kto začal prvý, kto ich má viac a kto efektívnejšie? Aj tieto otázky sa v diskusiách o jadrových zbraniach medzi verejnosťou vynárajú čoraz častejšie. S prehlbujúcou sa nedôverou voči Bielemu domu musia najmä európski lídri členských krajín NATO doma intenzívnejšie vysvetľovať, prečo sa debata o modernizácii, presune, či posilňovaní nukleárnej ochrany opäť otvára.

Európska populácia je navyše podľa prieskumov jasne proti rozširovaniu nukleárnych zbraní a od svojich lídrov očakáva, že sa prihlásia k ich úplnému zákazu

Po tom ako lídri NATO súhlasili s novými opatreniami na posilnenie európskej obrany pred jadrovými zbraňami aj vlastných nástrojov, odštartovala v bezpečnostnej komunite zapálená debata o tom, či sa Aliancia skutočne začne nanovo vyzbrojovať nukleárnym arzenálom.

Fakty o ruskej modernizácii a vývoji nových jadrových zbraní sú však nezanedbateľné.

NATO musí prehodnotiť stratégiu voči Rusku, ustanovujúci akt spolupráce nefunguje

V časoch, keď Moskva už dávno nerozmýšľa nad možnosťou spolupráce, či dokonca vstupu do NATO, zakladajúci akt vo vzťahoch s Alianciou svoju funkciu nespĺňa. Spojenci v Severoatlantickej aliancii musia preto prísť s komplexnou, jasnou a dlhodobou stratégiou voči Rusku.

NATO: Nedá sa nereagovať

Posledné, minulotýždňové odhalenie amerických stíhačiek, ktoré neďaleko Aljašky zachytili dve formácie ruských bombardérov, o ktorých neboli upovedomení, opäť spojencov utvrdilo v tom, že Kremeľ sa nateraz nechystá v zbrojení zvoľniť. „Ruské správanie je destabilizujúce a nebezpečné,“ reagoval Stoltenberg.

Ministri obrany tridsiatich členských štátov Severoatlantickej aliancie sa ešte minulý týždeň (17. júna) na videokonferencii zhodli, že v reakcii na zväčšujúci sa arzenál ruských jadrových rakiet zapoja nový balík politických a vojenských opatrení. Jeho súčasťou má byť podľa Aliancie „posilnenie protivzdušnej a raketovej obrany, vyspelých konvenčných schopností, spravodajských informácií, cvičení a krokov na zaistenie bezpečného a efektívneho nukleárneho odstrašovania“.

„Rusko nebudeme napodobňovať, nechceme totiž nové preteky v zbrojení. Naše nástroje odstrašovania a obrany však budeme udržiavať silné,“ uviedol po stretnutí generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg.

O potrebe „transparentnosti“ a „predvídateľnosti“ hovoril Stoltenberg ešte minulý rok, keď Aliancia predstavila plán toho, ako sa bude snažiť popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov o jadrových zbraniach. Išlo zároveň o reakciu spojencov na rozpad dohôd, ktoré bránili rozširovaniu jadrového arzenálu mnohým svetovým mocnostiam. Aliancia v týchto snahách stále pokračuje.

Revízia kontroly zbraňových systémov: Stoltenberg predstavil plány Severoatlantickej aliancie

Kontrola zbraní je podľa generálneho tajomníka NATO v súčasnosti ohrozená nielen pre aktivity Ruska, ale aj pre nové krajiny, ktoré majú k dispozícii zatiaľ neregulované zbraňové systémy. Spojenci chcú teraz popohnať medzinárodnú komunitu k zmenám zastaraných regulačných mechanizmov.

Spojenci v NATO ale postupne nakupujú aj nové systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a na základe minulotýždňovej dohody budú „posilňovať pokročilé konvenčné schopnosti“. To by podľa niektorých expertov však mohlo znamenať aj nasadenie konvenčných rakiet stredného doletu, ktoré by v čase krízy mohli byť vybavené jadrovými hlavicami.

NATO však nemieni rozmiestňovať nové, pozemné jadrové rakety v Európe, prízvukuje generálny tajomník. V súčasnosti je približne 150 amerických atómových bômb pripravených v Nemecku, Taliansku, Belgicku, Holandsku a Turecku. Okrem Turkov majú štyri európske krajiny k dispozícii aj certifikované letky na to, aby bomby prepravili.

Stále hlasnejšie však počuť aj o ponuke Poľska, ktoré by jadrové zbrane na svojom území rado hostilo. Presun tohto arzenálu z Nemecka je však problematický a podľa kritikov nie je ani kompatibilný so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ktorej signatármi sú aj Poľsko, Nemecko a Spojené štáty.

Ruský jadrový arzenál mohutnie

Minuloročné ruské rozhodnutie nasadiť do svojho arzenálu aj rakety SSC-8  s plochou dráhou letu a  doletom až 2 500 km uľahčilo odhodlanie Washingtonu odstúpiť od Zmluvy o jadrových silách stredného dosahu (INF Treaty) a rozrušilo aj NATO.

Ruský jadrový arzenál dnes zahŕňa 4 310 hlavíc, z toho 1 570 je strategických hlavíc pre balistické rakety a na ťažké bombardéry, ďalších 870 strategických hlavíc a 1 870 nestrategických hlavíc ostáva v zálohe.

Najväčšia diskrepancia medzi Alianciou a Ruskom je práve v oblasti nestrategických, respektíve taktických jadrových zbraní. Patria sem rakety s jadrovými hlavicami s nízkym výkonom, mnohé navrhnuté tak, aby boli schopné duálneho dodávania konvenčných alebo jadrových zbraní. Rusko ich má v porovnaní s tými, ktoré sú dnes v Európe, až desaťkrát viac.

Veľvyslanec Spojených štátov v Nemecku varuje pred presunom amerických vojsk do Poľska

Možnosť presunu jednotiek americkej armády z Nemecka do Poľska môže nastať v prípade, ak Berlín nenavýši výdavky na obranu na dve percentá HDP. Zásadné zmeny by mohol Trump predstaviť už pri návšteve Poľska, plánovanej začiatkom septembra.

Začiatkom júna uverejnil Kremeľ novú, 16-stranovú doktrínu o nukleárnych zbraniach. Tá objasňuje ruský prístupu k jadrovému zastrašovaniu a podmienky, za ktorých by bola Moskva ochotná eskalovať používanie jadrových zbraní. Viac prezradila aj o rozsahu vnímaných hrozieb, ktoré sa Rusko snaží svojimi jadrovými silami odstrašiť. Hoci niektoré prvky, ako udržiavanie jadrovej triády na predchádzanie ohrozenia pozemných síl, Rusi zdieľajú s Američanmi, mnohé elementy sú jedinečné.

Najzásadnejšie však je, že doktrína upúšťa od konceptu jadrového nátlaku a omnoho viac sa zameriava na zabezpečenie odstrašovania. Analytici ale upozorňujú na rozdiely medzi deklaráciami a skutočnosťou, ktoré sa už neraz ukázali byť zásadné.

Navyše novinky, ktoré k svojmu arzenálu Rusi pridávajú napríklad s súčasnosti platné medzinárodné alebo bilaterálne dohody nepokrývajú. Ide o známu nadzvukovú hlavicu medzikontinentálnej balistickej rakety Avandgard, či jadrové podmorské torpédo Poseidon s termonukleárnymi hlavicami. Hoci ani tie neboli nevyhnutne vytvorené na zabezpečenie väčšej deštrukčnej sily ako má súčasný ruský arzenál, Západ presviedčajú o tom, že Rusi sa s vylepšovaním týchto techník ani zďaleka nechystajú prestať. Naopak, v odvetví majú stále zásadné miesto.

Podľa nezávislých štúdií Rusko v tomto roku pokračuje v rozsiahlej modernizácii tohto arzenálu, ktorej cieľom je nahradiť väčšinu zbraní sovietskej éry, a to do konca súčasnej dekády.

Spojené štáty sa za Trumpa nepolepšili

Na rozdiel od Ruska, ktoré počas nového milénia modernizovalo už 80 percent svojich strategických nukleárnych zbraní sa na modernizáciu Washington chystá iba pomaly. Svoj modernizačný program, ktorý by mal trvať minimálne dve dekády, spustil v podstate len prednedávnom. Jeho dôležitou súčasťou bude aj predĺženie životnosti spomínaných bômb B61, nasadených v Európe, ktoré sú súčasťou programu Aliancie o zdieľaní jadrových zbraní.

Administratíva Donalda Trumpa navyše ešte minulý rok požiadala Kongres o navýšenie rozpočtu o 100 miliónov dolárov na vývoj troch nových raketových systémov.

Po odstúpení od dohody o nukleárnych zbraniach s Ruskom už Washington testuje rakety

Testovanie pozemnej rakety americkou armádou, ktoré bolo doteraz podľa zmluvy o jadrových silách stredného dosahu zakázané, už dva týždne po oficiálnom ukončení tejto zmluvy, je očividným cynizmom, hovoria Rusi.

Faktom ostáva, že Washington má k dispozícii približne desaťkrát väčší rozpočet na obranu ako Rusko a armádu, v ktorej slúži približne o 40 percent viac vojakov. Prevahu má v kapacitách vzdušných a námorných síl, no k dispozícii len asi 32 percent pozemných síl z množstva, ktoré má Rusko.

Hoci počty a presné špecifikácie nukleárnych zbraní ostávajú v Rusku aj Spojených štátoch štátnym tajomstvom, podľa zverejnených informácií a odhadov expertov má dnes Rusko omnoho väčší a rôznorodejší arzenál interkontinentálnych balistických rakiet.

Avšak aj tá technologicky najdokonalejšia z nich je neporovnateľná s americkou LGM-30G Minuteman III. Najnovšia verzia rakety typu zem-zem už stála Spojené štáty viac ako sedem miliárd dolárov. Od roku 2027 by mala byť navyše postupne nahrádzaná novinkou, označovanou skratkou GBSF (Pozemný strategický odstraňujúci prostriedok), ktorú Američania v súčasnosti vyvíjajú.

Nukleárnu vojnu by nevyhral nikto

Analytici upozorňujú, že po posilnení kapacít Aliancie, môže ďalším eskalovaním odpovedať aj Moskva, čo opäť rozbehne špirálovitý efekt jadrového zbrojenia. Odpovedať na otázku kto s tým začal prvý ale nerieši súčasnú situáciu. Diskusie o podobách budúceho nastavenia preto pokračujú.

Vo Viedni tento týždeň (22. júna) napredovala diskusia medzi zástupcami Ruska a Spojených štátov o dohode, známej ako New START o znížení počtu strategických útočných zbraní. Vo všeobecnosti dohoda obmedzuje počet nosičov rakiet na 800 a počet bojaschopných jadrových hlavíc na 1 500. Bilaterálnu zmluvu podpísali krajiny v roku 2010 a jej platnosť končí vo februári budúceho roka.

Washington aj pri tohto týždňových vyjednávaniach trval na tom, aby nová podoba zmluvy zapojila aj Čínu. Moskva s požiadavkou nemá problém, avšak Peking, ktorého arzenál v ostatných rokoch bezprecedentne narastá, sa k dohode pripojiť absolútne nechystá.

Európska strategická autonómia podľa V4: Neduplikujme NATO a zabudnime na jadrové zbrane

Krajiny V4 majú o spoločnej európskej obrane pomerne rozdielne predstavy. Odlišné je vnímanie konceptu, úroveň ambície, ale aj konkrétne nástroje a ciele strategickej suverenity.

„V čase, keď si svet už čoskoro pripomenie 75. výročie bombových útokov na Hirošimu a Nagasaki (6. – 9. augusta, pozn. red.), sa musíme bezpodmienečne zamerať na humanitárne vplyvy jadrových zbraní a (počúvať) výzvy hibakuše (komunity obetí, ktoré bombardovanie v Japonsku prežili, pozn. red.) na úplné odstránenie jadrových zbraní,“ uviedla Alicia Sanders-Zakre, ktorá je koordinátorkou Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), organizácie, ktorá v roku 2017 získala Nobelovu cenu za mier.