Komisia hľadá pre rozširovanie verejnú podporu

Európska komisia zverejnila pravidelné každoročné hodnotenie pokroku kandidátskych (Chorvátsko, Turecko, Macedónsko) a potenciálne kandidátskych krajín (Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina a Kosovo), ktoré sprevádza aj 68-stranová Stratégia rozširovania na nadchádzajúce obdobie. V tej poslednej Komisia konštatovala, že proces rozširovania pokračuje na pozadí hlbokej a rozšírenej hospodárskej recesie, pričom kríza ovplyvňuje ako EÚ samotnú, tak aj krajiny, ktorých sa proces rozširovania týka.

Zanechanie krízy

Nová stratégia hovorí o napredovaní po kríze, obnovení rastu pre nové pracovné miesta s prispením agendy EÚ 2020, o ambícii urobiť Európu bezpečnejšiu a zvýšiť jej váhu na svetovej scéne. Dokument pripomína, že piate rozšírenie (2004 a2007) spravilo Úniu silnejšou a odolnejšou voči hospodárskemu úpadku.

Obchodná výmena medzi „starými“ a „novými“ členskými štátmi sa za desať rokov do roku 2008 strojnásobila z objemu 150 miliárd eur na 450 miliárd. Proces rozšírenia umožnil použiť finančné nástroje EÚ na angažovanie sa spolu s medzinárodnými finančnými inštitúciami na zachovávanie ekonomickej stability v prípade kríz tam, kde to bolo potrebné. Bol to napríklad prípad finančnej pomoci pre Maďarsko a Rumunsko, ktoré tvrdo zasiahla finančná kríza. Na druhej strane Island kolaps jeho finančného systému primäl robiť kroky smerom k pristúpeniu k Únii.

Vnímanie

Komisia si uvedomuje, že široká verejnosť nevníma rozširovanie ako niečo, čo je obojstranne výhodné pre ašpirantské krajiny aj starších členov. Práve v tomto smere má ambíciu urobiť viac. V tomto kontexte zdôrazňuje potrebu potierať korupciu a organizovaný zločin, čo má zlepšiť imidž kandidátskych krajín v očiach spoločností v EÚ. Vyzýva zároveň krajiny, kde žijú sociálne extrémne marginalizované skupiny obyvateľstva, aby sa ich problémami bezodkladne zaoberali. Reaguje tak hlavne na kontroverziu spôsobenú rómskymi imigrantmi z Rumunska a Bulharska vo Francúzsku. Kandidátske krajiny by mali podľa Komisie zvážiť stanovenie explicitných cieľov pokiaľ ide o zamestnanosť, vzdelanostnú úroveň, vzdelávanie a znižovanie chudoby týchto znevýhodnených komunít, predovšetkým Rómov.

Bilaterálne problémy komplikujú proces

Pokrok viacerých z ašpirantských krajín brzdia komplexné problémy – vnútorná správa multi-etnickej Bosny a Hercegoviny, otázka názvu Macedónska, štatút Kosova a v neposlednom rade otázka rozdeleného Cypru.

Kondicionalita

Komisia zdôrazňuje potrebu zavedenia mechanizmov, ktoré by viedli k konkrétny prospešným výsledkom na základe prísnej kondicionality, teda plnenia podmienok. Ako príklad sa uvádza vízová liberalizácia na západnom Balkáne, kde po určitom sklamaní z nárastu žiadateľov o azyl bol zavedený prísny monitorovací mechanizmus.

Hovoriť jedným hlasom

Keďže má s Lisabonskou zmluvou Únia lepšie predpoklady hovoriť jedným hlasom na medzinárodnej scéne, apeluje Komisia na potenciálnych budúcich členov,. aby pomohli projektovať úniové politiky smerom k regiónu Čierneho mora či Dunajskej nížiny.

Špeciálne Turecko, ktoré v poslednom období vykazuje stále asertívnejšiu zahraničnú politiku, Komisia žiada, aby koordinovalo svoje iniciatívy s Bruselom. Komisia sa domnieva, že ak by sa rola Turecka v jeho regióne rozvíjala komplementárne s jeho prístupovým procesom a koordináciou s EÚ, mohlo by to obom stranám priniesť novú váhu v medzinárodnej politike a to nie len na Blízkom východe alebo na Južnom Kaukaze.