Neúspech Bosny bude aj zlyhaním EÚ

Situácia v Bosne a Hercegovine sa nezlepšuje, skôr naopak, priznal slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý sa koncom uplynulého týždňa zúčastnil na rokovaniach EÚ a USA s predstaviteľmi etnicky a politicky rozdelenej krajiny. Bol tam z pozície bývalého vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva, ktorý zastával od júla 2007 do jesene 2008.

Mimoriadne rokovania sa konali na vojenskej základni na okraji Sarajeva 8. a 9. októbra. Viedli ich vysoko postavení diplomati z EÚ a Spojených štátov. Rozhovory nepriniesli žiadny priamy výsledok okrem dohody účastníkov, že sa opätovne stretnú 20. októbra.

Tam by ale mali už miestni politickí lídri prísť s kompromisom, ktorý by mal vzísť z rokovaní expertných skupín, ktoré stále pokračujú. Hlavne ide o nutnú reorganizáciu ústavných princípov multietnickej krajiny a rozdelenie úloh pri napĺňaní agendy euroatlantickej integrácie. Lajčák v tejto súvislosti pripomenul, že Benátska komisia Rady Európy konštatovala nesúlad súčasnej ústavy s Európskou chartou ľudských práv, informovala TASR.

Na programe práce v Bosne je okrem ústavnej reformy aj plnenie podmienok pre skončenie pôsobenia Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva (OHR).

Ako podľa Financial Times povedal predstaviteľ švédskeho predsedníctva EÚ, minister zahraničných vecí Carl Bildt, „nechceme, aby Bosna zaostávala… za zvyškom regiónu“. Bildt bol jedným z diplomatov, ktorí vyjednávali Daytonskú mierovú dohodu a stál pri zrode Úradu vysokého predstaviteľa v roku 1996. 

Predtým ako sa Bosna posunie do ďalšieho štádia v euroatlantickej integrácie, musí sa najprv zavrieť OHR, pričom v krajine bude pôsobiť len špeciálny predstaviteľ EÚ, ktorý už nebude mať také silné právomoci.  

Ako ďalej píše FT, bosnianski politici, nie sú jediní ktorí sa nevedia dohodnúť na ďalšom postupe. Nezhody sú aj medzi hlavnými hráčmi  – USA a EÚ. Kým  Washington je skôr naklonený silnému angažovaniu sa v krajine z vonku, EÚ preferuje scenár, kde by si miestni politici vyriešili spory sami.

Medzinárodné spoločenstvo nepripúšťa inú alternatívu, než tú, že sa podarí posilniť centrálne inštitúcie jednotného štátu pri zachovaní možnosti pre jednotlivé národy hájiť svoje záujmy.  

„Očakávalo sa, že štátne inštitúcie budú preberať čoraz viac zodpovednosti a aktivity, aby sa úloha medzinárodného spoločenstva mohla znižovať. Ale ukázalo sa v praxi, že to tak nie je“, cituje Lajčáka agentúra SITA. Na jeho miesto vysokého predstaviteľa po tom, čo sa stal ministrom zahraničných vecí vo vláde Roberta Fica, nastúpil Rakúšan Valentin Izko.

To, že Bosna a Hercegovina ide nebezpečným smerom už hovoria aj vysokopostavení diplomati, ktorí boli v Bosne pri nejednom politickom rokovaní. Napríklad Paddy Ashdown, ďalší z bývalých vysokých predstaviteľov v Bosne a Hercegovine. „Máme tu nebezpečnú dynamiku a ak nebudeme vedieť konať súdržne, môžeme skončiť s de facto dezintegráciou Bosny a Hercegoviny“, povedal pre New York Times.

Nešerí ani Brusel. „Únia tlačí do Bosny minimálne dvakrát toľko peňazí, ako akákoľvek iná krajina, vrátane Spojených štátov, ale ak ľudia chcú, aby sa niečo urobilo idú na veľvyslanectvo Spojených štátov. To je preto, že USA hovoria jedným hlasom a vedia konať bez toho, aby sa najprv o tom 18 mesiacov rozprávali. Bosna je disfunkčná, ale nie tak disfunkčná ako Brusel.“

Ashodwn sa obáva, že Európa, ktorá zlyhala na Balkáne už v 90. rokoch, zlyhá opäť v Bosne a Hercegovine, kde má všetky nástroje svoje zahraničnej politiky (vrátane policajnej aj vojenskej misie). Takýto výboj by mohol pre EÚ znamenať úplnú stratu kredibility. „Je jednoducho patetické, že sa musíme spoliehať na USA na našom vlastnom zadnom dvore“, konštatuje pre NYT.

Európska komisia už v stredu (14. októbra) zverejní svoje každoročné hodnotenia kandidátskych a potenciálne kandidátskych krajín.


Ak chcete na túto tému reagovať, kliknite sem