Po útoku na kongres prehodnocuje svoje postoje aj európska krajná pravica

Európski pravicoví populisti na zjazde v roku 2019. [EPA-EFE/Matteo Bazzi]

Väčšina európskych predstaviteľov odsúdila útok Trumpových aktivistov na Kapitol. Napriek tomu niekoľko krajne pravicových lídrov, ktorí doposiaľ sympatizovali s odchádzajúcim americkým prezidentom, síce kritizujú výtržnosti, ale nie samotného Trumpa.

„Trumpovia sú všade, takže každý by mal brániť svoj Kapitol,“ napísal na Twitter bývalý predseda Rady EÚ Donald Tusk.

Proti ataku sa postavili viacerí krajne pravicový politici vrátane holandského opozičného politika Geerta Wildersa, britského Nigela Faraga, ktorý je dlhodobým spojencom Trumpa, a lídra talianskej krajnej pravice Mattea Salviniho.

V porovnaní s Tuskom, ako aj väčšinou európskych predstaviteľov, však nevinia z vpádu do Kongresu prezidenta Trumpa. Niekoľko z nich sa dokonca snaží aplikovať jeho heslo „Make America Great Again!“ (Spravme Ameriku opäť skvelou!), ako posolstvo pre ich vlastné populistické hnutie.

Napríklad, slovinsky predseda vlády Janez Janša rozlišuje medzi demokratickou pravicou a protestami či násilím. „Násilie vo Washingtone D.C by nás všetkých malo znepokojovať,“ zverejnil na Twitteri Janša, ktorý je známy svojou podporou Trumpa. „Demokracia počíta s pokojnými protestami, ale násilie a vyhrážky smrti sú, či už zľava alebo sprava, vždy zlé“. Slovinský premiér ako prvý svetový líder gratuloval Trumpovi v novembri k znovuzvoleniu ešte skôr, ako boli známe predbežné výsledky.

Predstavitelia Únie dúfajú v pokojné odovzdanie moci v Spojených štátoch

Reakcie na útok na americký kongres prišli aj z autoritárskych režimov. O obraze zlyhávajúcej západnej demokracie hovoril iránsky prezident. Čína prirovnala udalosti k protestom v Hongkongu, kde však „nikto nezahynul“, prízvukovali jej predstavitelia.

Poľsko takisto odsúdilo pokus o okupáciu Kapitolu, ale spravilo tak až na ďalší deň. Je pozoruhodné, že prezident Andzej Duda považuje udalosti vo Washingtone za vnútornú záležitosť Spojených štátov. Jeho výrok si vyslúžil kritiku od celého politického spektra.

Predseda vlády Českej republiky Andrej Babiš si dal symbolicky dole svoju červenú šiltovku s nápisom „silné Česko,“ ktorá je inšpirovaná Trumpovým sloganom.

Naopak, medzi tými čo sa nevyjadrili, sú maďarský premiér Viktor Orbán a srbský prezident Aleksandar Vučić. Ostatní pravicoví lídri buď ostali ticho, alebo vydali oneskorené stanovisko.

Varovanie pre francúzsku krajnú pravicu

Po týchto udalostiach Marine Le Pen, predsedníčka Národného zhromaždenia (Rassemblement National),  prvýkrát uznala víťazstvo Joea Bidena. Spravila tak navzdory tomu, že doteraz podporovala Trumpa.

„Tak ako všetci Francúzi, aj ja som mimoriadna šokovaná násilím, ktoré sa odohralo vo Washingtone. Verím, že v demokracii máme brániť právo na protest, ale ten musí byť pokojný. Hocijaké násilie, ktoré sa snaží narúšať demokratický proces, je neakceptovateľné,“ konštatovala Le Pen počas svojho vystúpenia v televíznej stanici France 2 vo štvrtok (7. januára). „V tomto bode sú právne prostriedky vyčerpané. Musíme rešpektovať demokratický proces a uznať víťazstvo Bidena“.

Na druhej strane, Le Pen kritizovala rozhodnutie sociálnych sietí, (Facebooku, Twittera a Youtubu), zablokovať Trumpové video z jeho príhovoru k udalostiam. Trump v ňom síce vyzval na mier, ale odmietol priznať porážku.

„Trump musí jasne odsúdiť to, čo sa stalo. Malo by mu byť umožnené, aby tak spravil. Jeho video, v ktorom volá po mieri, sociálne média cenzurovali. Táto cenzúra od digitálnych gigantov vyvoláva vážne pochybnosti aj vo Francúzsku,“ dodala.

Proti tomuto výroku sa ohradili ľudia zo všetkých politických kruhov, ktorí žiadajú vysvetlenie.

V tejto súvislosti europoslanec Stéphane Séjourné (Renew), ktorý zároveň pôsobí ako poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, označil výrok Le Pen za „poburujúci“. Pripomenul, že práve ona v posledných týždňoch dávala jasne najavo svoje pochybnosti o výsledkoch amerických volieb. Podobne, Andrein Quatennens, poslanec za ľavicovú stranu strany Nepokojné Francúzsko (La France Insoumise), sa vyjadril proti stanovisku Národného zhromaždenia s tým, že „keď krajná pravica získa moc, je pre ňu ťažké ju odovzdať“.

„Udalosti v Kapitole presvedčia väčšinu politických lídrov pravicových populistických a nacionalistických hnutí, aby boli veľmi opatrní voči malým skupinám šialencov, ktorí sa chcú k nim pridať,“ povedal pre EURACTIV riaditeľ think-tanku politického radikalizmu nadácie Jean Jaurés a špecialista na krajnú pravicu Jean-Yves Camus.

„Cieľom Le Pen bolo odkázať týmto skupinám, že v nejakom bode budú musieť akceptovať realitu takú, aká je. Budú musieť pôsobiť v medziach práva, aj keď sa im to nebude páčiť“.

Camus spomenul, že Le Pen vyslala do Spojených štátov dvoch kolegov, senátora Stéphaneho Raviera a europoslanca Jérôme Rivière, aby sledovali Trumpovú kampaň a naučili sa jej kľúčové stratégie. Keď sa zverejňovali výsledky volieb, títo dvaja politici patrili medzi tých, ktorí tvrdili, že voľby Trump vyhral.