Regionálny rozvoj nie je len o HDP: Výbor regiónov žiada viac eurofondov pre metropoly

Plánum Európskeho výboru regiónov. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európsky výbor regiónov schválil stanovisko, v ktorom žiada, aby sa eurofondy nerozdeľovali iba na základe výšky HDP na obyvateľa, čo znevýhodňuje bohatšie regióny v EÚ. Za iniciatívou stojí bratislavský župan Juraj Droba.

Európsky výbor regiónov vo štvrtok (5. decembra) schválil stanovisko k výzvam metropolitných regiónov v kohéznej politike EÚ po roku 2020, ktoré na jeho pôde inicioval predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS).

Materiál poukazuje na špecifické problémy veľkých európskych miest, ktoré sa viažu hlavne na dopravu, životné prostredie, či sociálnu inklúziu. Zároveň vyzýva Európsku komisiu, aby tieto výzvy zohľadnila pri programovaní nového eurofondového obdobia po roku 2020.

V praxi to môže znamenať, že v ďalšom programovacom období, čiže v dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027, bratislavská župa získa prístup k väčšiemu balíku peňazí z fondov EÚ ako v súčasnosti.

V procese rokovaní o reforme politiky súdžnosti EÚ má však Výbor regiónov iba poradnú úlohu. O postavení bohatších miest v budúcej kohéznej politike rozhodnú prebiehajúce rokovania v rámci Trialógu (europarlament, eurokomisia, členské štáty).

Bratislava je v hre

„Pracovali sme na tom šesť mesiacov a nastal deň, keď môžeme oslavovať a tešiť sa z toho, že to prešlo,“ opísal situáciu Droba.

Vysvetlil, že stanovisko, ktoré sa mu podarilo presadiť, bolo o tom, aby Bratislavský kraj nezostal bez možnosti čerpania eurofondov, ktoré budú k dispozícii v rámci európskej politiky súdržnosti.

„Na jednej strane sme podľa štatistík bohatý región, ale v praxi to tak nevyzerá. Ja bojujem za to, aby sme ako región mohli čerpať eurofondy. Dnes sme položili dobrý základ pre to, čo príde ďalej,” vysvetlil Droba.

Župan Droba v Bukurešti obhajoval eurofondy: Pomáhajú nám aj v boji proti extrémizmu

Kým šéf SaS Richard Sulík volá po väčších škrtoch v eurofondoch, bratislavský župan Juraj Droba na Európskom summite regiónov obhajoval politiku súdržnosti EÚ ako jeden z hlavných nástrojov v boji proti extrémizmu a euroskepticizmu.

Priznal, že konkrétne čísla nedokáže povedať, pretože ešte nie je známa ani konečná podoba viacročného finančného rámca EÚ a jeho jednotlivé rozpočtové kapitoly, ale za dôležité považuje skutočnosť, že „nie sme vyradení z hry“.

Droba upozornil, že tým, že „zabojoval“ za bratislavský región, pomohol aj ďalším metropolitným regiónom v EÚ a dodal, že jeho aktivity podporili aj predstavitelia Berlína, Štuttgartu či Barcelony. Podľa jeho slov ide o regióny, ktoré musia riešiť tie isté problémy ako Bratislavský kraj a ktoré sa týkajú najmä dopravy a životného prostredia, ale aj chudoby v mestských getách. „To všetko sú veci,  ktoré chceme riešiť a myslím si, že sme na dobrej ceste,“ uviedol.

HDP nie je všemocné

Súčasťou schváleného stanoviska je aj návrh na rozšírenie alokačných kritérií, podľa ktorých sa dnes prideľujú peniaze jednotlivým európskym regiónom. Tak ako v aktuálnom dotačnom období, aj po roku 2020 kľúčovým ukazovateľom má byť HDP na obyvateľa. Bratislava sa na základe neho radí medzi najbohatšie regióny v celej Únii, čo okrem iného znamená, že má menší prístup k finančným zdrojom z európskeho rozpočtu.

„Je preto vhodné, aby regióny, ktoré sú kvôli prerozdeľovaniu finančných prostriedkov výhradne na základe ekonomických ukazovateľov znevýhodnené, dostali primeranú kompenzáciu,“ stojí v prijatom uznesení.

Výbor ďalej podporil návrh Európskej komisie, aby členské štáty mohli premiestňovať až 15 percent národnej alokácie medzi jednotlivými kategóriami regiónov – napríklad z menej rozvinutých smerom k tým bohatším.

Stanovisko predložené Drobom bolo vo Výbore regiónov prijaté jednohlasne. Predseda bratislavského VÚC však priznal, že ako najbližších spojencov v tomto úsilí vníma Dolné Rakúsko, partnerov z českých krajov a niekoľkých ďalších regiónov z nášho okolia.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Výrazný krok vpred

Vedúca Kancelárie Bratislavského kraja v Bruseli Dominika Forgáčová v tejto súvislosti upozornila, že Slovákom pomocnú ruku poskytla aj sieť európskych miest Eurocities a tiež sieť metropolitných zón a regiónov Metrex. Pripomenula, že Bratislavský kraj svoje stanovisko k tejto problematike predstavil

„Boli do toho zapojené všetky európske regióny zo severu aj juhu a zo západnej Európy,“ uviedla Forgáčová.

Stredajšie prijatie slovenského stanoviska je podľa nej výrazný krok vpred, lebo predstavuje možnosť flexibility transferu medzi kategóriami regiónov. To je dôležité z hľadiska tvorby viacročného finančného rámca, lebo sa budú počítať alokácie pre jednotlivé európske regióny. „Stanovisko predstavené Bratislavským krajom je o tom, že metropolitné regióny čelia takým silným výzvam, že je potrebné prehodnotiť doterajšie alokácie. Čo možno znamená ubrať niektorým regiónom a pridať iným, práve kvôli tým silným výzvam,“ opísala situáciu Forgáčová.