Šesť krajín žiada prognózu pre sto percent energie z obnoviteľných zdrojov, Slovensko sa možno pridá

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Rakúsko, Dánsko, Írsko, Litva, Luxembursko a Španielsko listom žiadajú eurokomisiu, aby zahrnula do prognóz scenár, v ktorom by v roku 2050 všetka energia pochádzala z obnoviteľných zdrojov. Podľa Jána Mičovského z OĽANO je pravdepodobné, že by sa nový slovenský envirominister k listu pridal.

V novembri 2018 Európska komisia predstavila osem energetických scenárov pre rok 2050, v ktorých naznačuje rôzne spôsoby znižovania emisií, vďaka ktorým by európska ekonomika bola kompatibilná s Parížskou dohodou o zmene klímy.

Žiadna z týchto možností však nepočíta so scenárom, aby z obnoviteľných zdrojov pochádzalo 100 percent energie. Navyše len dva scenáre počítajú s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitou, ktorý si odvtedy Európska únia osvojila.

„Vítame túto víziu, ale zároveň si želáme scenár, v ktorom bude 100 percent energie pochádzať z obnoviteľných zdrojov a špecificky 100 percent elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov,“ píše sa v liste, pod ktorým sú podpísaní ministri Rakúska, Dánska, Írska, Luxemburska a Španielska.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na Slovensku vzrástol o pol percentuálneho bodu

Ciele pre obnoviteľné zdroje energie pre rok 2020 sa podľa najnovšej štatistiky darí plniť len 12 členským štátom. Na Slovensku v roku 2018 pochádzalo z obnoviteľných zdrojov necelých 12 percent energie, tento rok to má byť 14 percent.

Pribudne slovenský podpis?

Napriek tomu, že slovenský podpis pod listom nie je, môže sa to ešte zmeniť.

„Dosiahnutie stopercentného podielu výroby energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050 je v súlade s našim programom, a preto je pridanie podpisu nového ministra životného prostredia, pokiaľ bude naším nominantom,  k listu, o ktorom hovoríte, veľmi pravdepodobné,“ uviedol pre EURACTIV.sk Ján Mičovský z OĽaNO.

Informáciu, že ministra životného prostredia nominuje OĽaNO po rokovaní s prezidentkou Zuzanou Čaputovou potvrdil šéf OĽaNO Igor Matovič, ktorý je poverený zostavením vlády.

Čo najskôr

Ministri v liste vyzývajú Komisiu, aby s prácou na scenári začala čo najskôr. Mohol by byť napríklad súčasťou analýzy spojenou s európskym zákonom pre klímu. Analýzu žiadali niektoré členské štáty a má rozhodnúť, o koľko sa zvýši cieľ redukcie emisií do roku 2030.

Eurokomisia predstavila klimatický zákon, cieľ pre rok 2030 v ňom zatiaľ chýba

Eurokomisia chce dôsledne sledovať pokrok členských štátov aj súlad európskej legislatívy s klimatickými cieľmi. Stanovovanie cieľov medzi rokmi 2030 a 2050 navrhuje zrýchliť prostredníctvom delegovaných aktov.

„Veríme, že tento scenár bude založený na robustnom modelovaní, ktorý počíta s aktuálnymi a komplexnými nákladmi pre všetky technológie,“ zdôrazňujú na záver s tým, že obnoviteľné zdroje sú podľa nich konkurencieschopné a môžu v Európe vytvoriť pracovné miesta a stimulovať rast.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen už podľa diplomata z krajiny, ktorá list podpísala, neformálne prisľúbila, že scenár do prognóz zahrnie. Ministri chcú však listom dosiahnuť oficiálny záväzok.

Trh s uhlíkom nie je „čarovná palička“

Namodelovať scenár pre 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2050 je podľa luxemburského ministra pre energetiku Claudeho Turmensa to najmenej, čo môže Komisia urobiť. „Aby sme mohli transparentne porovnať možnosti, ktoré máme,“ dodal pre EURACTIV.com.

Turmens je presvedčený, že návrhu klimatického zákona z dielne Komisie chýba kontext. „Cena uhlíka nie je čarovná palička,“ vyhlásil s tým, že najväčšie zníženie emisií do roku 2050 podľa neho prinesie prechod na obnoviteľné zdroje a opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti.

Požiadavka scenára pre 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov nie je nová. Rovnaké krajiny (okrem Dánska) oň už Komisiu žiadali minulý rok. Niektoré štáty, napríklad Španielsko, už zároveň oznámili plány pre prechod na obnoviteľné zdroje.

Znižovanie emisií: Zamerajme sa na budovy

Kým dekarbonizácia priemyslu bude bolestivá, v sektore budov stačí masívne uplatňovať riešenia, ktoré sa už používajú a ktoré znižujú náklady spotrebiteľom, píše RICHARD PAKSI z Budov pre budúcnosť.