Srbské reformy vedú krajinu k vstupu do EÚ

foto: Žena prechádza okolo grafiti "EÚ ? Nie, ďakujeme!" 20. februára 2008 v Belehrade. zdroj: TASR

Degert pochválil „akčný plán“, ktorý krajina vypracocala pre prípravu na vstup, na základe ktorého „každé ministerstvo presne vedelo čo a kedy má spraviť.“ Z 96 opatrení obsiahnutých v tomto pláne „sa zatiaľ nie všetko, ale myslím si, že sme na veľmi dobrej ceste.“

Veľvyslanec vyzdvihuje snahu Srbska stíhať vojnových zločincov a snahu o zmierenie. Zatknutie Gorana Hadžića a Ratka Mladića označil ako „veľmi pozitívny element“, pretože „keď členské štáty požiadali Komisiu, aby si pripravila názor na členstvo, špeciálne spomenuli spoluprácu s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu“.

Degert považuje za pozitívne aj „zmierovacie“ návštevy srbského prezidenta Borisa Tadića vo Vukovare v Chorvátsku a v Sarajeve, spoluprácu s políciou a justičným systémom, reformy financovania politických strán a vytvorenie národných rád reprezentujúcich etnické menšiny.

Komisia sa má ku kandidatúre Srbska oficiálne vyjadriť 12. októbra 2011.

Degert vidí v EÚ širokú politickú podporu vstupu Srbska. „Všimol som si, že keď Komisár [pre rozšírenie Štefan] Füle hovoril k Parlamentu, chýbal tam  konsenzus ohľadne srbskej budúcnosti v EÚ, pretože niektoré časti hemicyclu (plenárna miestnosť EP) boli trocha proti. Celkovo je ale viac ako 80% politického spektra  za vstup Srbska do EÚ a stým som veľmi spokojný,“ hovorí Degert.

„Nie som prekvapený týmto percentom, pretože prirodzené miesto Srbska je v Európe: v histórii, v kultúre, geograficky, ekonomicky; je to evidentné. Keď 80% obchodov robíte s Európskou úniou a okolitými krajinami, je jasné kde ste,“ dodal.

Prekážky pred vstupom

Veľvyslanec zároveň pripomína, že sú aj oblasti, kde treba ešte popracovať. Brusel sa podľa neho „musí ubezpečiť, že prijaté reformy sú následne aj správne implementované.“

EÚ bude dozerať na reformy v oblasti justície, právneho štátu, boju proti korupcii a organizovanému zločinu, vlastníckych práv a reštitúcií.

Dialóg medzi srbskými a kosovskými predstaviteľmi pod záštitou EÚ sú zatiaľ bez väčšieho úspechu, no Degert tvrdí, že „to nieje jednoduchý dialóg,“ pričom sa ráta s úspechmi aj neúspechmi.

Pozitívne hodnotí čiastkové hohody, „ktoré zvýšia kvalitu života ľudí žijúcich na tomto území“, medzi nimi tie, ktoré umožnia ľudom cestovať za hranice. „Môžu použivať svoje občianske preukazy, cestovať, získať rodný list, takéto typy vecí, ktoré sú pre občanov veľmi praktické ,“ povedal Degert.

„Samozrejme, nemali by sme sa s týmto uspokojiť. Mali by sme samozrejme byť ambicióznejší a snažiť sa v tomto kontexte o viacero úspechov,“ dodal.

Srbsko potrebuje podľa veľvyslanca aj nezávislé médiá. „Zdroje financovania médií pochádzajúce z mestských samospráv alebo štátu musia byť veľmi jasné a veľmi transparentné,“ povedal Degert.