Srbsko a Kosovo zblížila poznámka pod čiarou

foto: Žena prechádza okolo grafiti "EÚ ? Nie, ďakujeme!" 20. februára 2008 v Belehrade. zdroj: TASR

Rokovanie medzi oboma stranami sa uskutočnilo v piatok, 24. februára, v Bruseli. Obe krajiny dospeli k dohode, podľa ktorej bude na regionálnych fórach Priština vystupovať ako Kosovo, bez označenia „republika“. Súčasne bude pri jeho mene uvedená poznámka, ktorá bude odkazovať na rezolúciu OSN č. 1244 a na rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora z roku 2010. Rezolúcia OSN č. 1244 hovorí o územnej celistvosti Srbskej republiky, zatiaľ čo Medzinárodný súdny dvor vo svojom výroku z roku 2010 uznal legálnu stránku jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova.

"Tento názov neurčuje štatút Kosova a je v súlade s rezolúciou 1244 a výrokom MSD o kosovskej deklarácii nezávislosti," píše sa v poznámke.

Obe krajiny sa zároveň dohodli aj na technických parametroch hraničných kontrol. Tie sú dôležité predovšetkým z dôvodu násilností, ktoré vypukli na pohraničí počas júla minulého roka.

Dohoda je dôležitá najmä pre Belehrad. Európska únia ňou podmienila udelenie štatútu kandidátskej krajiny Srbsku.

„Táto dohoda je výrazný krok vpred“, povedala šéfka európskej diplomacie Cathrine Ashtonová. Podľa Štefana Füleho, eurokomisára pre rozšírenie, je táto dohoda „dôležitá nie len pre Srbsko a Kosovo, ale aj pre stabilitu celého regiónu, a teda aj pre EÚ.“

O štatúte Srbska sa bude rokovať zajtra 28. februára v Bruseli. Podľa pozorovateľov má Srbsko dobré vyhliadky na to, aby sa stalo kandidátskou krajinou.

V prospech Belehradu sa v piatok (24. február) vyjadrili aj ministri zahraničných vecí Maďarska, Českej republiky, Bulharska a Slovenska. V spoločnom liste adresovanom Catherine Ashtonovej a Štefanovi Fülemu ministri zdôraznili význam udelenia štatútu kandidátskej krajiny ako predpoklad na uskutočnenie ďalších reforiem v krajine. Pridali sa tak k výzve Talianska, Rakúska a Francúzska zo štvrtka 23. februára.

Otázna však zostáva pozícia Nemecka. Pre krajinu je dôležitá predovšetkým otázka hraníc medzi Srbskom a Kosovom. „[Srbsko] prešlo za posledné roky poriadny kus cesty smerom k Európskej únii“, povedal nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle počas svojej minulotýždňovej návštevy Belehradu.

Celý proces je ovplyvnený aj voľbami do srbského parlamentu, ktoré sa budú konať v apríli alebo začiatkom mája. Vládna proeurópska Demokratická strana čelí silnému tlaku nacionalistického populizmu. Podľa Bratislava Grubačiča, editora spravodajskej agentúry VIP v Belehrade, mali rokovania medzi Srbskom a Kosovom za cieľ „nevyvolať v Srbsku žiadne rozhnevané reakcie“.

Situáciu komplikuje aj koaličný partner Socialistická strana Srbska. Minister vnútra Ivica Dačič, ktorý je členom tejto strany, nedávno vyhlásil, že ak Európska únia neudelí Srbsku štatút kandidátskej krajiny, tak sa Srbsko obráti na Rusko ako ku strategickému partnerovi.