Srbsko: Nenúťte nás vyberať si medzi EÚ a Kosovom

Foto: flickr.com (agnes_madinina)

Ivo Voskovič, srbský veľvyslanec v Berlíne, pripustil, že Srbsko by mohla uznať Kosovo keď na to príde pravý čas. Avšak urobí tak až vtedy, keď sa vyriešia otázky týkajúce sa práv srbskej menšiny v Kosove. Veľvyslanec sa takto vyjadril v rozhovore pre nemecký EurActiv.

Viskovič tvrdí, že nedávne nepokoje na srbsko-kosovskej hranici sú „odplatou“ Prištiny, ktorá tak chce prinútiť Srbsko, aby uznalo colné pečiatky s názvom „Republika Kosovo – colný úrad“.

Srbsko odmieta akceptovať takúto značku, keďže by to zároveň znamenalo uznanie kosovskej štátnosti, tvrdí veľvyslanec.

Zároveň obvinil veľvyslanca USA v Kosove z podnecovania Prištiny k takýmto krokom. „Mnohé iné krajiny a mnohí moji kolegovia, ktorých mená prirodzene nie som ochotný menovať, si sú plne vedomí faktu, že je to on, kto má na starosti mnohé veci. Čo on povie je prakticky pre kosovské úrady v Prištine prakticky znamená, že to „musíme urobiť“ s alebo bez konzultovania ostatných západných krajín.“

Stanoviť uznanie kosovskej nezávislosti ako podmienku pre vstup Srbska do EÚ by sa podľa Viskoviča stretlo s odozvou: „Ak by sme čelili dileme vybrať si v tomto momente medzi Kosovom a EÚ, naša voľba by nemohla byť EÚ.“

Srbsko by podľa neho Kosovo mohlo jedného dňa uznať. Chce to však čas. Súčasne však dodáva: „Predtým než toto bude možné, musíme vyriešiť veľa vecí. A potom, jeden deň v nie tak vzdialenej budúcnosti, niekto v Srbsku môžno povie povedať: ‘Môžeme to urobiť.‘”

Srbsko a Kosovo – ako východné a západné Nemecko

Viskovič tvrdí, že Srbsko sa snažilo pri vzájomných vyjednávaniach s predstaviteľmi Kosova zaujať konštruktívny postoj. Vyjednávania sa týkali telekomunikácii, elektriny a uznania univerzitných diplomov. Momentálne sú však tieto rokovania na bode mrazu.

Veľvyslanec viac krát zdôraznil, že: „Srbsko má „červené línie“, tak isto ako ich malo Nemecko v dobe, kedy existovali dve Nemecká. Vy ste mali ustanovenia vo svojej ústave tak isto ako ich máme my. A nikto v Srbsku nemôže ísť proti týmto ustanoveniam.“

Srbský prezident Boris Tadič si je podľa veľvyslanca „plne vedomý“ toho, že existuje snaha zaviesť uznanie Kosova ako jednu z podmienok vstupu Srbska do Európskej únie. Zároveň dodal: „Aj preto [Tadič] zvažuje dôsledky každého kroku a –verte mi – je politikom, ktorý má inštinkt pre politiku, vnútornú a vonkajšiu, a je schopný vidieť to, čo pomáha a čo škodí naším záujmom.“

Celý rozhovor si môžete prečítať tu.

Pozície

„Uznanie nie je formálnou podmienkou,“ povedal Michael Mann, hovorca Catherine Ashtonovej, Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné záležitosti.

Dodal, že „Srbsko musí normalizovať svoje vzťahy s Kosovom na určitom bode, na to, aby mohlo vstúpiť. Regionálna spolupráca je hlavnou časťou politických kritérií EÚ, ktoré platia pre všetkých kandidátov a potencionálnych kandidátov."

„Momentálne by sme sa mali sústrediť na dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorého cieľom je priniesť konkrétne riešenia pre skutočné potreby obyčajných ľudí. Riešiť problémy prostredníctvom dialógu a vyjednávania je európsky cesta,“ dodal Mann.