Únia žiada od Venezuely nové voľby

Nicolás Maduro uprostred svojich podporovateľov. [EPA-EFE/Cristian Hernandez]

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie vyzvali dnes (28. mája) na zorganizovanie nových prezidentských volieb vo Venezuele. Rovnako potvrdili, že voči osobám blízkym prezidentovi Nicolásovi Madurovi pripravujú cielenejšie sankcie.

Podľa Európskej únie mali nedávne prezidentské voľby závažné nedostatky a mali by sa konať opäť „v súlade s medzinárodne uznanými demokratickými štandardmi“.

Venezuela je po víkendových voľbách bližšie k civilnému konfliktu

Kým Európska únia, či Spojené štáty nátlak na Caracas stupňujú, Rusko výsledky privítalo.

Nicolás Maduro získal vo voľbách 20. mája svoj druhý šesťročný mandát. Venezuela, ktorá je síce bohatá na ropu, zažíva hlbokú hospodársku i humanitárnu krízu.

Európski ministri zahraničných vecí uviedli, že budú „konať rýchlo“ s cieľom uvaliť viac sankcií proti venezuelským úradom, ktoré však nepostihnú venezuelský ľud.

Nedemokratické a neférové voľby

Európska komisia vyčítala venezuelskej vláde chýbajúci národný konsenzus na volebnom termíne, ale najmä všeobecný nesúlad s medzinárodnými štandardami volieb, vrátane nerešpektovania politického pluralizmu, demokracie, transparentnosti, či predpisov právneho štátu.

„Hlavné prekážky účasti opozičných politických strán a ich vedúcich predstaviteľov, nevyvážené zloženie národnej volebnej rady, zaujatosť volebných podmienok, početné hlásené nezrovnalosti počas volebného dňa vrátane kupčenia s hlasmi, boli prekážkou spravodlivých a spravodlivých volieb,“ komentovala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová venezuelské voľby.

Priebeh volieb odsúdili 23. mája aj lídri krajín G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov). Ďalšie krajiny, vrátane Argentíny a Brazílie – spolu až 14 – stiahli z Karakasu svojich veľvyslancov.

Ruský prezident Vladimír Putin ako jeden z mála pogratuloval Madurovi tesne po zvolení.

Madurovo ústavodarné zhromaždenie sa podľa Únie správa nedemokraticky

Federica Mogheriniová kritizovala odvolanie venezuelskej generálnej prokurátorky.

Dnešná (28. mája) rezolúcia ministrov potvrdzuje spoločný názor Únie, že „voľbám a ich výsledku chýbala akékoľvek dôveryhodnosť, pretože volebný proces nezabezpečoval potrebné záruky pre inkluzívne a demokratické voľby“.

Únia je podľa nich znepokojená najmä humanitárnyou krízou. Naďalej chce podporovať venezuelský ľud a jeho socio-ekonomické začleňovanie aj v susedných krajinách, kam mnohí obyvatelia ušli. Podľa Medzinárodného migračného úradu sa počet Venezuelčanov, žijúcich mimo svojho rodiska medzi rokmi 2015 a 2017 zvýšil viac ako dvojnásobne, zo 700 tisíc na 1,6 milióna.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získala venezuelská opozícia

Európsky parlament chce ocenením odmeniť odvahu ľudí, bojujúcich za slobodu v čase, keď čelia represívnej vláde.

Opozičný bojkot

Venezuelská opozícia už mesiace upozorňovala na to, že voľby v krajine nebudú slobodné ani férové a bojkotovali ich. Po voľbe opoziční predstavitelia hovorili o absolútnej nelegitímnosti.

K volebným urnám v krajine pristúpilo podľa opozície menej ako 30 percent oprávnených voličov. Viac ako 68 percent z nich vyslovilo dôveru doterajšiemu prezidentovi.

Venezula čelí už od minulého roka najhoršej kríze vo svojich dejinách. Podľa Medzinárodného menového fondu stúpne inflácia miestnej meny do konca tohto roka na 13 tisíc percent. Svojim veriteľom a držiteľom dlhopisov dlhuje viac ako 141 miliárd dolárov, uvádza agentúra Moody´s.

Európska únia odhaduje, že viac ako 80 percent Venezuelčanov žije v chudobe, pričom v krajine je nedostatok potravín aj liekov.

Kríza vo Venezuele: Následky obrovskej chudoby

Venezuelčania proti Madurovmu režimu protestujú viac ako 70 dní. O život už prišlo 72 ľudí.

Ak sa nič zásadné nezmení, Madurovo nové funkčné obdobie začne oficiálne 10. januára 2019. Vo funkcii prezidenta je od roku 2013, kedy po smrti prezidenta Huga Cháveza prevzal jeho úrad. V Chávezovej, vyše 14-ročnej vláde pôsobil Maduro ako minister zahraničných vecí a neskôr ako viceprezident.