Wikileaks: Úrady v Skopje zámerne podnecujú strach

zdroj: flickr, autor: Jaime Pérez

V americkej depeši, ktorú získal EurActiv a bulharský investigatívny portál Bivol.bg, sa uvádza, že premiér Gruevski a jeho kolegovia z nacionalistickej strany v kandidátskej krajine EÚ vyvolávajú klímu strachu.

Nikola Gruevski zastáva post premiéra od 27. augusta 2006. V nedeľu 5. júna sa v krajine konajú predčasné parlamentné voľby, ktoré by mal podľa predvolebných prieskumov vyhrať.

Veľvyslanec Philip T. Reeker, ktorý v Skopje pôsobí od septembra 2008, koncom roku 2009 napísal, že macedónska vláda využíva zachytení obvinenia z korupcie na zneužívanie úradnej moci proti členom politickej elity v krajine.

Medializované zatknutia, zadržania a vyšetrovanie súčasných alebo minulých ministrov, členov vládnej strany i opozície, podľa amerického veľvyslanca vyvíjajú na macedónskych politikov tlak, aby sa zdržali akejkoľvek kritiky voči vláde premiéra Gruevskeho.

EurActiv odoslal získaný dokument orgánom Európskej komisie a požiadal ich o vyjadrenie. Podľa oficiálnej odpovede, Komisia nekomentuje odhalenia z Wikileaks. Macedónske úrady pred zverejnením tohto článku, napriek výzve, dosiaľ neposkytli stanovisko ani k jednej z dvoch získaných dokumentov.

Nátlak na občianske organizácie

Veľvyslanectvo informovalo Washington o sťažnostiach zo strany nevládnych organizácií, ktorých členov si polícia predvolala na zastrašujúce „informatívne rozhovory“ kvôli ich údajným aktivitám. Podľa Reekera sa táto taktika môže „verejnosti predávať ako statočné úsilie vlády proti korupcii, čím sa pomáha získavať podpora verejnosti pre toto hrubé zachádzanie“.

Vedúca Transparency International v Macedónsku Slagjana Taseva sa diplomatom i médiám sťažovala na obťažovanie zo strany polície, a to z dôvodu svojej činnosti a kritiky vlády.

Diplomat takisto viackrát podotkol, že zameriavaním mediálnej pozornosti na boj s oponentmi, premiér úspešne odvádza pozornosť od vlastnej neschopnosti vyriešiť spor s Gréckom kvôli názvu krajiny.

Gruevski „naďalej trvá na referende, aby sa vyhol osobnej zodpovednosti v historickom kompromise,“ píše sa v depeši.

Podľa diplomatov EÚ má národné referendum o kompromisnom názve krajiny, vzhľadom na nacionalistickú pozíciu vládnej stranu a očakávané obhajovanie proti-kompromisnej strany štátom kontrolovanými médiami, len malú šancu na úspech.

Nikola Gruevski je v diplomatickom dokumente popísaný ako politik, ktorý nemá záujem o presadzovanie reforiem, ktoré sú potrebné pre vstup krajiny do EÚ, a ktorý v skutočnosti bráni nezávislosti súdnictva, ktoré vo kontroluje.

Korupcia v blízkom kruhu

Podľa amerických diplomatov sú viacerí spolupracovníci premiéra skorumpovaní. Konkrétne sa v tomto kontexte uvádzajú mená šéfa spravodajských služieb, ktorý je zároveň bratrancom premiéra, a minister dopravy a telekomunikácií.

Zdá sa, že ambasáda naopak verí niektorým politikom, ktorí sa stali obeťami Gruevskeho represií. Do skupiny „čistých“ politikov zaraďuje bývalého ministra pre európske záležitosti. Ivica Bocevski rezignoval v júni 2009.

Takisto bývalý riaditeľ zdravotného fondu Trenkoski, podľa depeše stratil podporu premiéra kvôli svojej priamočiarosti. V prítomnosti vládou podporovaných médií bol verejne zatknutý a obvinení zo zneužitia svojho postavenia.

Podľa macedónskej legislatívy je možné osobu v prípravnom konaní držať vo vyšetrovacej väzbe až 180 dní, pričom túto dobu môže súd predĺžiť o ďalších 30 dní. Americkým diplomatom sa sťažovali aj sudcovia, na ktorých mala vláda vyvíjať nátlak, aby využívali maximálnu dobu zadržania v snahu zničiť daným politikom reputáciu.

Spory medzi Albáncami

Diplomatická depeša hovorí aj o narastajúcom konflikte vnútri albánskej menšiny v Macedónsku. Američania varujú, že líder Demokratickej strany Albáncov Menduh Thaci oficiálne obhajuje novú etnickú dohodu, ktorá by nahradila Ohridskú rámcovú dohodu (2001), na základe ktorej sa ukončil konflikt v Macedónsku a vytvorili sa mechanizmy pre zaradenie albánskej menšiny do štátu.

Thaci údajne žiada konsenzuálne rozhodovanie, teda právo veta pre albánsku stranu vo vláde, a uznanie albánčiny ako ďalšieho oficiálneho jazyka. Jednu z troch najdôležitejších funkcií v krajine by podľa neho mal vždy zastávať etnický Albánec.