“Možno by stálo za to, opatrne vycúvať z EÚ.” Tento prekvapivý komentár prišiel pred pár dňami od László Kövéra, jednej z najprominentnejších postáv vo vládnej strane Fidesz. V roku 2004 bolo Maďarsko jednou z najodhodlanejších krajín, pokiaľ ide o snahu vstúpiť do EÚ.
Pred desiatimi rokmi bola otvorene proti integrácii len malá extrémistická politická strana, pričom medzi politickými stranami stredného prúdu existoval široký konsenzus, že Maďarsko patrí do Európy. Čo sa teda stalo, že o 10 rokov neskôr hrozí vládna strana odchodom z EÚ?
Odpoveď treba hľadať v hospodárskych a sociálnych zmenách uplynulej dekády. V čase pristúpenia mnohí očakávali, že nové členské krajiny dobehnú životný štandard EÚ15 relatívne rýchlo. Výška HDP per capita v porovnaní so skupinou EÚ15 ukazuje, že Slovensko a Poľsko sa vyvíjali omnoho rýchlejšie ako Maďarsko.
Maďarské HDP per capita v porovnaní s EÚ15 dosiahlo do roku 2013 iba úroveň 61 %. V Poľsku je to 63 %, na Slovensku 70 a v Českej republike 74 %. Podobné trendy vidíme ak sa pozrieme na mieru zamestnanosti. V roku 2013 Maďarsko stále za všetkými troma vyšehradskými krajinami zaostávalo napriek zavedeniu tzv. “schémy verejných prác” v roku 2011 – vládou financovaný pracovný program pre dlhodobo nezamestnaných.
Najbolestivejší a najznepokojivejší sociálno-ekonomický fenomén v Maďarsku je zvyšujúca sa miera chudoby. Percento ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením vzrástlo z 32 na 34 % celkovej populácie, zatiaľ čo Poľsko, Slovensko a Česká republika boli úspešné a mieru chudobu znížili. V súčasnosti je miera chudoby a sociálnej nerovnosti v Maďarsku jasne najvyššia v rámci V4. Nie je preto prekvapujúce, že tieto zlyhania so sebou priniesli neželané zmeny v postojoch spoločnosti.
Maďari sú tiež najviac sklamaní z tranzície konca 80 rokov. Len 47 % občanov Maďarska si myslí, že demokratická tranzícia za to všetko stála. Na Slovensku, v Českej republike a Poľsku sú tieto hodnoty na 57, 63 a 72 %. Je len jeden sociálny trend, kde Maďarsko vedie a ukazuje zlý príklad pre vyšehradské krajiny: dopyt po pravicovom extrémizme. DEREX index, ktorý zostavuje organizácia Political Capital a ktorý meria atraktivitu šovinistických a totalitných ideológií a politík, ukazuje, konštantný nárast dopytu po radikalizme na Slovensku, v Poľsku a Maďarsku. Maďarská strana Jobbik je najsilnejšou radikálnou stranou v Európe – no Poľsko a Slovensko dobiehajú.
Paradoxne je dôvera v EÚ stále v Maďarsku najvyššia spomedzi krajín V4 a to napriek všeobecnému európskemu trendu nárastu euroskepticizmu a silnej proti-bruselskej propagande vlády.
Čo sa teda v Maďarsku pokazilo? Viniť treba najmä politickú elitu. Maintreamový politický establišment nedokázal poskytnúť občanom Maďarska rast a prosperitu. Populistická rétorika posilnila nostalgiu za „gulášovým komunizmom.“ V snahe vyhnúť sa politickým dôsledkom sa vláda zúfalo snaží viniť Brusel za svoju vlastnú nekompetentnosť. Maďarsko sa stalo čiernou ovcou Európy. Stále je tu ale nádej. Aj keď vláda ťahá krajinu na východ, Maďari chcú stále patriť k západu.
Údaje v texte pochádzajú z Eurostatu, Eurobarometra a indexu DEREX organizácie Political Capital.
Krisztian Szabados je riaditeľom maďarského politickej konzultačnej spoločnosti Political Capital Policy Research & Consulting Institute (Political Capital). Zároveň je členom výskumnej siete Centra pre etiku Edmonda J. Safra na Harvardskej univerzite.
Text vychádza ako súčasť projektu EuroPolicy, o.z., podporeného Heinrich Böll Stiftung (Praha) a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Predchádza semináru "Ten Years in the EU: Visegrad Perspective and Beyond" a uvedeniu publikácie "Desať rokov v Únii: Slovenská a česká cesta."