Slovenské bezpečnostné fórum 2016

Komerčný obsah

Bratislava, 7. október 2016

Jubilejný 10. ročník Slovenského bezpečnostného fóra (SBF) sa už tradične konal v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Jedna z najväčších slovenských bezpečnostných konferencií opäť hostila predstaviteľov vládnej, mimovládnej a súkromnej sféry, ktorí mali možnosť vyjadriť sa k aktuálnym výzvam slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Po otvorení podujatia nasledoval úvodný prejav Lukáša Parízka, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Vo svojom prejave pomenoval najväčšie bezpečnostné hrozby súčasnosti – prúdy utečencov zo Sýrie, teror radikálov Islamského štátu a v neposlednom rade aj nestabilné, zlyhávajúce štáty. Poukázal na to, že EÚ má na riešenie bezpečnostných výziev nielen zdroje, ale aj nástroje, no predovšetkým je potrebné ich efektívne využívanie.

Po úvodnom prejave nasledovala prvá panelová diskusia s názvom NATO po Varšavskom samite: implikácie pre Slovenskú republiku. Moderátorom úvodného panelu bol Dušan Fischer, výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Ako prvý z rečníkov sa k slovu dostal Tomáš Valášek, stály veľvyslanec SR pri NATO, ktorý zhrnul závery Varšavského samitu pre Slovensko. Snahou NATO je predovšetkým posilnenie aliančnej prítomnosti na Východe. Nečinnosť zo strany Aliancie je totiž podľa jeho slov najhorším možným riešením. NATO nemá záujem na zvyšovaní napätia, no zároveň stojí za členskými krajinami, čím chce odradiť Rusko od pokusov testovať Alianciu. Poslanec NR SR Martin Klus vyslovil kritiku do politických a mediálnych radov, nakoľko sa podľa jeho slov závery Varšavského samitu k širšej verejnosti nedostali. 1. zástupca náčelníka Generálneho štábu OS SR genpor. Pavel Macko zhrnul závery samitu z pohľadu obrany, pričom poukázal na to, že sa samit snažil venovať dlhodobým aspektom. V prípade ozbrojených síl sa to týka predovšetkým ich modernizácie, štrukturálnych zmien, výcvikov a vyššej miery integrácie. Marian Majer, riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku, poukázal na to, že z bezpečnostného a analytického hľadiska možno samit považovať za jeden z najdôležitejších, keďže sa podarilo zhodnúť na veciach, ktoré sa javili ako problematické.

Témou druhého panelu bola Bezpečnostná a obranná stratégia SR. Po krátkom úvodnom vstupe k problematike v podaní prodekana pre medzinárodné vzťahy FPVaMV UMB Jaroslava Ušiaka, ktorý panel moderoval, sa k slovu dostal štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák. Vyjadril sa na margo potreby vypracovania nových obranných a bezpečnostných stratégií, nakoľko súčasná bezpečnostná stratégia bola vypracovaná ešte v roku 2005 a s postupom času sa tunajšie bezpečnostné prostredie výrazne zmenilo. Peter Mišík, riaditeľ politickej sekcie MZVaEZ SR spomenul programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorí o potrebe vypracovania návrhu bezpečnostnej stratégie do júna 2017. Proces tvorby stratégie musí byť inkluzívny a zárukou jej realizácie v praxi má byť komunikácia s verejnosťou v priebehu procesu. Riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana SSPI Jaroslav Naď podotkol, že nová bezpečnostná a obranná stratégia mala byť vypracovaná už v roku 2014 ako reakcia na udalosti na Ukrajine a migračnú vlnu.

Tretí a zároveň posledný panel sa týkal extrémizmu, radikalizmu a polovojenských jednotiek na Slovensku. Publicista Radovan Bránik v úvode poukázal na skutočnosť, že fenomén extrémizmu sa v rôznych formách vyskytuje takmer vo všetkých krajinách EÚ. Dôvodom je podľa mnohých tzv „diktát Bruselu“. Podľa analytika Daniela Mila tento argument podporuje najmä zlyhávanie EÚ pri riešení kritických otázok. Podľa slov aktivistu Martina Dubéciho ide o tradičný spôsob krajne pravicových strán hľadajúcich nepriateľa, ktorým by zaujali dav. Pavol Struhár z katedry politológie Trenčianskej univerzity považuje za chybu pasivitu Slovenska vo vzťahu k EÚ – na Slovensku je totiž vnímaná tak, že nám dáva finančné prostriedky na podporu kultúry alebo infraštruktúry, avšak vzťah s Úniou nevnímame recipročne.

Po diskusii nasledoval záverečný komentár profesora P. Terema, vedúceho katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie FPVaMV UMB. Následne sa konalo verejné podujatie s názvom „Kybernetická bezpečnosť – aktuálne výzvy a ohrozenia“.

Hlavnými organizátormi SBF 2016 sú Univerzitná knižnica v Bratislave – Depozitná knižnica NATO a Euroatlantické centrum. Podujatie sa uskutočňuje s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Sekcie verejnej diplomacie NATO. Záštitu nad SBF 2016 prebral minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.