Nielen greenwashing, problémom sú aj prázdne slová firiem o sociálnom pokroku

Sociálna taxonómia by ukázala, kedy firemné sľuby nie sú podložené reálnou činnosťou.

Európska zelená taxonómia jasne hovorí, čo je zelená investícia a čo je iba greenwashing. Pri sociálnych investíciách však takýto semafor chýba, eurokomisia sa totiž podľa zdrojov EURACTIV bojí ešte väčších sporov, než aké vyvolala otázka jadrovej energie a plynu. 

Do dvoch rokov by malo byť prakticky jasné, ktoré európske firmy myslia boj s klimatickou krízou vážne a ktoré sa farbia na zeleno iba naoko. Proti takzvanému greenwashingu bude bojovať zelená taxonómia, ktorá tieto hranice jasne vyznačí.

Lenže čo s firemnými sľubmi v sociálnej oblasti? Ak o sebe firma tvrdí, že jej podnikanie pomáha znevýhodneným skupinám obyvateľov, prípadne bojuje za rodovú rovnosť, tiež to môže byť iba marketingovým sloganom.

„Chýba sociálna taxonómia, ktorá by určila, čo je zlatý štandard pre zodpovedne podnikajúcu firmu v sociálnej oblasti,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Miroslava Plevová, špecialistka na firemnú zodpovednosť z KPMG.

Na takomto dokumente mala Európska komisia pracovať tiež, popri zelených iniciatívach sa však dostal na druhú koľaj.

„Je úplne jasné, že Komisia sa v tejto veci nepohne do konca jej mandátu v roku 2024,” hovorí zdroj blízky vyjednávaniam pre portál EURACTIV.

Špecialistka na zodpovednosť firiem: Elektrické autá nie sú automaticky zelené

Vykazovanie environmentálnych vplyvov vo výročných správach má investorský základ, nie je iba trendom, ktorý vyšumí. Prikázať firmám napísať, že polovica ich činnosti má nepriaznivé následky, je však politicky citlivé, hovorí v rozhovore MIROSLAVA PLEVOVÁ.

Tesle nestačilo byť zelenou

V najbližších rokoch budú veľkým firmám pribúdať povinnosti transparentne informovať, ako ich podnikanie vplýva na životné prostredie. Vďaka zelenej taxonómii budú napríklad musieť vo výročnej správa povedať, koľko percent z ich podnikania naozaj prispieva k boju proti klimatickej kríze.

Ak teda firma tvrdí, že jej na životnom prostredí záleží, malo by sa to ukázať aj v jej výročnej správe. Taxonómia teda môže odhaliť firemné pokrytectvo, ak by v nej vyšlo, že na ochranu životného prostredia v skutočnosti prispieva nula percentami svojej činnosti.

Isté povinnosti majú firmy aj ohľadom sociálnej oblasti. Na to, aby sa činnosť firme uznala za zelenú, bude musieť spĺňať takzvané minimálne sociálne štandardy, kam patrí napríklad poskytovať pracovníkom primeranú mzdu a vyhýbať sa otrockej a detskej práci.

Podobné princípy fungujú aj vo svete. Automobilka Tesla Elona Muska napríklad prišla o pozíciu v udržateľnom fonde S&P ESG aj pre problémy súvisiace s rasovou diskrimináciou vo svojich fabrikách a dodávateľskom reťazci.

Aj v Európe budú tieto povinnosti pribúdať, napríklad v rámci pripravovanej novely smernice o vykazovaní informácií. Firmy teda budú o vplyvoch ich podnikania na spoločnosť informovať podrobnejšie, stále však bude chýbať semafor, ktorý by povedal, kedy o sebe môžu oprávnene tvrdiť, že pomáhajú životnému prostrediu.

Investície do fosílnych palív sú pre investorov finančným aj reputačným rizikom

Ťažba ropy, zemného plynu a nerastných surovín je vysoko riziková a vyžaduje si prísnejšiu kontrolu. Európski zákonodarcovia môžu v novej smernici zabezpečiť väčšiu transparentnosť ťažobných projektov a obmedziť ich ničivé dôsledky, píšu Elisa Peter a Robert Pitman.

Minimum by nestačilo

Skupina expertov s názvom Platforma pre udržateľné financie, ktorú eurokomisia založila, aby jej s prípravou taxonómii pomohla, už vo februári zverejnila svoje návrhy takéhoto sociálneho semaforu. Sociálna taxonómia by podľa nich mala hodnotiť pokrok v dosahovaní primeranej životnej úrovne a dôstojnej práce, blahobytu konečných používateľov a posilňovaní inkluzívnych a udržateľných komunít.

Aby sa činnosť firmy mohla označiť za sociálnu, mala by teda k niektorému z týchto cieľov „podstatne prispievať“. Za sociálne by teda nemalo byť označené iba splnenie minimálnych štandardov.

Príkladom by mohla byť firma podnikajúca v textilnom priemysle, kde sú zamestnanci, zvyčajne z rozvojových krajín, často nedostatočne platení. Ak by takáto firma dokázateľne platila svojim zamestnancom dosť na to, aby im to zaplatilo dôstojný život, a zároveň neškodila životnému prostrediu alebo spoločnosti iným spôsobom, takúto aktivitu by mohla taxonómia označiť za sociálnu.

Ďalším príkladom by mohlo byť, ak by stavebná firma poskytovala isté percento postavených domov za zníženú cenu ľuďom v hmotnej núdzi. Do výročnej správy by si potom mohla oprávnene uviesť, že toto percento z jej obratu tvorí sociálne podnikanie.

Ak by teda firma v marketingových materiáloch deklarovala, že jej záleží na sociálnych témach, ale vo výročnej správe by jej žiadne činnosti nevyšli ako oprávnene sociálne, poukázalo by to na sociálny greenwashing. Investori, ktorým záleží na týchto problémoch, by tak vďaka sociálnej taxonómii mohli svoje peniaze smerovať do firiem, ktoré s problémami naozaj bojujú.

Firmy budú zodpovedné za porušovanie ľudských práv a enviroškody aj mimo Únie

Nová smernica ich má prinútiť európske firmy prevziať zodpovednosť za svojich dodávateľov. Pravidlá sa však týkajú len jedného percenta firiem, čo podľa mimovládok nezaručuje spravodlivosť pre poškodených.

Chýbajú výskumy

Podľa informácií portálu EURACTIV to však tak skoro nebude. Dôvodom je, že aj práca na environmentálnej taxonómii bola pre členské štáty náročná. Veľa sa napríklad diskutovalo, či medzi zelené zdroje energie zaradiť plyn alebo jadrovú energiu a pre poľnohospodárstvo sa dohoda ešte ani nenašla. Komisia teda predpokladá, že diskusia o sociálnej taxonómii bude ešte spornejšia.

„Nevýhodou ale je, že na rozdiel od životného prostredia, kde existuje veľa vedeckých štúdií na rôzne oblasti životného prostredia, je to pri sociálnych témach s výskumom o niečo zložitejšie,“ myslí si Plevová.

Zdroje z prostredia Komisie sa teda obávajú viac než len odkladu sociálnej taxonómie o rok alebo dva.

„Ak táto Komisia zastaví prácu na sociálnej taxonómii, nasledujúca Komisia nebude mať technický základ na jej rýchle navrhnutie,” povedal jeden zo zdrojov pre EURACTIV a dodal, že Komisia prácu odkladá zámerne.

Taxonómia nie je len o plyne a jadre. Firmy musia ukázať, či sú udržateľné

Ak sa chcú firmy uchádzať o peniaze na zelenú transformáciu, budú musieť preukázať, či je ich podnikanie v súlade s pravidlami pre udržateľné investície. 

Zúfalo potrebné sociálne investície

Komisia tieto informácie v písomnom vyhlásení pre EURACTIV uviedla, že „v tejto fáze nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o sociálnej taxonómii”.

„V súlade s požiadavkami nariadenia o taxonómii Komisia v primeranom čase uverejní vlastnú správu o výhodách možných ustanovení na rozšírenie nariadenia o taxonómii sociálnych cieľov,” uviedla Komisia bez toho, aby poskytla časový rámec, kedy by takáto správa mohla byť predložená.

Europoslankyňa Sirpa Pietikäinen zo stredopravej Európskej ľudovej strany povedala, že sociálna taxonómia je potrebná, pretože „zúfalo potrebujeme viac sociálnych investícií“.

Dodala, že ak k pokroku nepríde, Európsky parlament je pripravený na Komisiu politicky pritlačiť.