Po novom bude pre firmy veľmi ťažké zatajiť znečisťovanie

Emisie, ohrozovanie živočíchov, pálenie fosílnych palív. K tomu všetkému sa firmy budú musieť po novom priznať vo výročných správach.

Už o dva roky by výročné správy veľkých firiem mali obsahovať detailné informácie o tom, koľko emisií vydávajú a ako sa ich chystajú znížiť. Aby neboli európske firmy znevýhodnené, Únia chce povinnosti uvaliť aj na niektoré zahraničné firmy podnikajúce v Európe.

Európske inštitúcie dosiahli dohodu na nových pravidlách, vďaka ktorým budú veľké európske firmy už o dva roky oveľa detailnejšie informovať o tom, ako ich podnikanie vplýva na životné prostredie a spoločnosť.

„Greenwashing týmto skončil,“ okomentoval dohodu francúzsky minister hospodárstva Bruno le Maire, ktorý ju vyjednával za členské štáty.

Firmy budú musieť napríklad povedať, ako konkrétne chcú dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Výnimku však dostali malé a stredné firmy a pravidlá sú menej konkrétne pre sociálnu oblasť.

Špecialistka na zodpovednosť firiem: Elektrické autá nie sú automaticky zelené

Vykazovanie environmentálnych vplyvov vo výročných správach má investorský základ, nie je iba trendom, ktorý vyšumí. Prikázať firmám napísať, že polovica ich činnosti má nepriaznivé následky, je však politicky citlivé, hovorí v rozhovore MIROSLAVA PLEVOVÁ.

O čo ide

Európskych spotrebiteľov, ale aj investorov čoraz viac zaujíma, ako podnikanie veľkých firiem vplýva na životné prostredie, ale aj na spoločenské javy, napríklad rovnosť žien alebo pracovnú chudobu v tretích krajinách.

Firmy na tento dopyt reagujú rôznymi ESG (environment, social and governance) iniciatívami, pre obyčajného človeka však je veľmi ťažké rozlíšiť skutočne zodpovednú firmu od takej, ktorá si len robí PR.

Európska legislatíva sa do tohto problému snažila vniesť svetlo už dávnejšie, a tak aj slovenské veľké firmy mali povinnosť do výročných správ písať, ako vplývajú na životné prostredie a zamestnanosť.

Pravidlá však boli také stručné, že to veľa z nich odbilo tabuľkou s počtom zamestnancov a vetou, že vplyv na životné prostredie nie je žiadny.

Európska komisia teda navrhla tieto pravidlá zreformovať a tento týždeň sa podarilo dosiahnuť dôležitý míľnik legislatívneho procesu, dohodu Európskeho parlamentu a členských štátov.

Nielen greenwashing, problémom sú aj prázdne slová firiem o sociálnom pokroku

Európska zelená taxonómia hovorí, čo je zelená investícia, a čo je iba greenwashing. Pri sociálnych investíciách však takýto semafor chýba, eurokomisia sa totiž podľa zdrojov EURACTIV bojí ešte väčších sporov, než aké vyvolala otázka jadrovej energie a plynu. 

Čo sa zmení

Staré pravidlá platili pre firmy, ktoré mali akcie na európskej burze a mali viac ako 500 zamestnancov, čo vychádzalo zhruba na 11 tisíc spoločností. Tie nové budú platiť pre všetky firmy s viac ako 250 zamestnancami (teda aj tie so súkromným vlastníctvom), zároveň aj na všetky na európskych burzách (teda aj tie s menej zamestnancami).

Reportovať budú musieť dokonca aj firmy mimo EÚ, ktoré v nej dosiahnu obrat aspoň 150 miliónov ročne a majú tu aspoň jednu dcérsku odnož. Tým chce Európska únia dosiahnuť, že jej firmy nebudú voči konkurentom napríklad z USA znevýhodnené tlakom na zodpovednosť, ktorá môže byť finančne nákladná. Dokopy nové pravidlá teda pokryjú aspoň 50 tisíc firiem.

Súčasťou novej smernice (Corporate Sustainability Reporting Directive) budú aj záväzné štandardy, na ktorých momentálne pracuje Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo. Tie presne určia, aké informácie a v akom formáte tieto firmy budú musieť zverejňovať.

Niektoré štáty, napríklad susedné Česko, smernicu kritizovali, pretože podľa nich firmám zväčší administratívne náklady. V praxi sa však stávalo, že veľké firmy v snahe vyhovieť trhu reportovali aj podľa niekoľkých medzinárodných štandardov zároveň. Tým by teda jednotné európske pravidlá mali prácu naopak uľahčiť.

Firmy budú musieť konkrétne ukázať napríklad:

  • Ako chcú svoje podnikanie zjednotiť s cieľmi Parížskej dohody a cieľom dosiahnutia klimatickej neutrality do roku 2050,
  • koľko emisií dnes ich podnikanie vytvára, a to v celom hodnotovom reťazci,
  • ako je ich podnikanie prepojené s fosílnymi palivami,
  • a ako vplýva na biodiverzitu a ekosystémy.

A to všetko v počítačovo čitateľnom formáte, takže investori, aktivisti, ale napríklad aj novinári budú môcť tieto informácie ľahko analyzovať a porovnávať.

Firmy, na ktoré sa vzťahovala stará smernica, budú musieť nabehnúť na nové pravidlá od roku 2024, zvyšné o rok neskôr. Členské štáty teda budú musieť legislatívu prebrať za 18 mesiacov, teda o pol roka rýchlejšie, ako je bežné. Slovensko má pritom často problém aj s dvojročným termínom.

Firmy budú zodpovedné za porušovanie ľudských práv a enviroškody aj mimo Únie

Nová smernica ich má prinútiť európske firmy prevziať zodpovednosť za svojich dodávateľov. Pravidlá sa však týkajú len jedného percenta firiem, čo podľa mimovládok nezaručuje spravodlivosť pre poškodených.

Čo sa (tak skoro) nezmení

Argument o administratívnej náročnosti sa do dohody prelial výnimkou pre malé a stredné firmy, ktoré majú akcie na burze. Tie si budú môcť uplatniť výnimku a to až do roku 2026. To môže byť problém, pretože aj malé firmy dokážu výrazne prispieť k klimatickej zmene, napríklad v sektore poľnohospodárstva.

Spolu s navrhnutými pravidlami pre obchodné dohody, zelenou taxonómiou a ďalšou smernicou o náležitej starostlivosti podnikov to naozaj môže znamenať, že skryť znečisťovanie bude pre firmu veľmi ťažké.

Situácia je však iná v sociálnej oblasti, kde sa Komisia zatiaľ štíti povedať, čo je zlatý štandard pre prospešnú investíciu. Členské štáty by sa totiž museli dohodnúť na tom, čo chcú v tejto oblasti dosiahnuť. A to sa zdá byť ešte náročnejšie než už aj tak kontroverzná téma zelených investícií.