Šéf konzervatívcov v europarlamente: Únia nie je pri brexite tak jednotná, ako sa tvári

Syed Kamall v Európskom parlamente. [Mathieu CUGNOT / European Union 2018 - EP]

Východná Európa má obavy, že Francúzsko a Nemecko budú tlačiť na brexit bez dohody, tvrdí najvyššie postavený britský konzervatívec v Európskom parlamente SYED KAMALL.

Syed Kamall je vplyvný britský politik, poslanec Európskeho parlamentu za Konzervatívnu stranu. Už pred referendom o brexite podporoval odchod Veľkej Británie z EÚ. V Európskom parlamente šéfuje skupine Európski konzervatívci a reformisti (ECR), v novinárskom žargóne označovanej za euroskeptickú. Kamall navštívil Bratislavu počas študijných dní skupiny ECR, ktorej členmi sú aj slovenskí europoslanci Richard Sulík (SaS), Jana Žitňanská (NOVA) a Branislav Škripek (OĽaNO).

Kamall má imigrantský pôvod, jeho otec prišiel do Británie v 50. rokoch z Gyuany. Sám o sebe hovorí ako o príklade pozitívnej integrácie. Je praktizujúci moslim a jeho srdcovou témou je etnická diverzita. V roku 2015 sa v straníckych primárkach neúspešne súťažil o nomináciu strany do volieb starostu Londýna.

Blíži sa marcový termín, kedy Veľká Británia vystúpi z EÚ. Nervozita v rokovaniach pravdepodobne stúpa. Blafuje sa podľa vás na oboch stranách?

To sa začalo ešte, keď sa rokovania iba rozbiehali. Ako sa blížia ku koncu, nevidím veľa záujmu uzavrieť ich čo najskôr. Každý, kto strávil v Bruseli pár rokov, vie aké to je počas mnohých dlhých summitov, kedy je už káva dávno studená a kedy v noci o tretej nadránom zrazu oznámia, že dohoda je na svete. Očakávam podobný priebeh, aj keď výsledná dohoda nemusí nutne prísť až v marci. Mnohí ľudia, s ktorými sa rozprávam by ju chceli mať na stole už túto jeseň, aby ju Európsky parlament a Rada mohli zhodnotiť. Ako mi povedal jeden z eurokomisárov: ‚Pri všetkých rokovaniach musí byť aj nejaké divadlo‘. Rokovania stále bežia, ale ohľadne dohody som optimista.

Nesnažia sa obe strany teraz pretekať v deklaráciách, kto je lepšie pripravený na tvrdý brexit?

Samozrejme, pri každom vyjednávaní musíte byť pripravený na možnosť odísť od stola bez dohody. Doteraz túto možnosť obe strany odmietali, teraz Európska komisia aj britská vláda pripravujú analýzy, čo by znamenal brexit bez dohody.

Ako ste spomenuli, Európsky parlament bude potrebovať nejaký čas na posúdenie prípadnej dohody. Koľko času bude pre europoslancov dosť?

Európsky parlament to vie urobiť veľmi rýchlo. V Európskom parlamente ale sedia politici a politikom ide o politický kapitál. Máme tu predovšetkým Guy Verhofstadta, ktorý je koordinátorom (Európskeho parlamentu pre brexit, pozn. red.) a je jasné, že sa bude snažiť túto príležitosť využiť na nejakú publicitu. Myslím si, že má jednu alebo dve veci v rukáve a neprekvapilo by ma, keby ju kvôli niekoľkým bodom zdržoval.

Podobne, aj predsedníčka výboru parlamentu pre ústavné veci Danuta Hübner vyhlásila, že na zhodnotenie dohody potrebuje mesiace. Obaja sú politici a obaja hrajú pre svoje obecenstvo.

S lídrom liberálov v EP, Guy Verhofstadtom, ste mali o tomto niekoľko polemík. ECR mala výhrady k uzneseniu, ktorým europarlament definoval svoje podmienky pre brexit. Vraj „útočilo na jednotu“ európskej 27-čky. Nie je to ale z pohľadu parlamentu legitímne? Európsky parlament má v procese svoju úlohu, na platnosť dohody s Britániou je potrebný jeho súhlas. Nie je jeho povinnosťou sledovať postoje členských štátov.

Samozrejme, podľa článku 50 je to Rada, ktorá má mandát, a ktorá mandát odovzdáva Komisii, aby rokovala v jej mene. Parlament dohodu schvaľuje alebo odmieta. Je to veľmi jednoduché. Guy Verhofstadt nie je vyjednávač, aj keď titul vyjednávača používa. Všimol som si, že si to už uvedomili aj médiá. Theresa Mayová sa v tomto smere vyjadrila jasne. Britskí ministri poznajú a rešpektujú úlohu Európskeho parlamentu v procese brexitu a často sa s poslancami stretávajú.

Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Britský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

Je pre Britániu a pre vás osobne prekvapením, že sa zatiaľ darí EÚ27 držať jednotnú pozíciu v rokovaniach?

Ako šéf skupiny sa stretávam s mnohými premiérmi, od ktorých viem, že aj keď navonok 27-čka vystupuje jednotne, interne v nej prebiehajú diskusie. Napríklad, niektorí lídri východoeurópskych a stredoeurópskych krajín majú obavy z toho, že sú to najmä Francúzi a Nemci, ktorí pretláčajú agendu a boja sa, že budú tlačiť aj na odchod bez dohody. Moji poľskí kolegovia majú obavy o dopad na spoluprácu s Britániou v rámci NATO a lídri pobaltských krajín majú obavy o bilaterálne vzťahy po brexite. Včera som sa stretol s britským veľvyslancom (na Slovensku, pozn. red.), ktorý ma uistil, že robí všetko preto, aby akýkoľvek scenár neohrozil vzájomné vzťahy. V mojom volebnom obvode je mnoho Slovákov. Dokonca jedna moja susedka je dáma zo Slovenska. Sme si vedomí problémov a nechceme, aby vzťahy medzi krajinami ohrozili.

Čo v tejto chvíli viete odkázať Slovákom žijúcim v Británii? Aké bude ich postavenie? 

V tejto otázke bol postoj Spojeného kráľovstva omnoho zrozumiteľnejší ako postoj EÚ k rovnakej otázke ohľadne britských občanov. EÚ najskôr tvrdila, že to chce urobiť v rovnakom čase, ale potom si to rozmyslela. Podľa mňa je zlomyseľné a neférové povedať, že je to na rozhodnutí členských štátov.

Ktokoľvek, kto v súčasnosti žije na území Spojeného kráľovstva bude mať právo uchádzať sa o trvalý pobyt. Ten, kto bol v Spojenom kráľovstve pred Brexitom sa taktiež môže uchádzať o občianstvo. Pracujeme aj na aplikácii, ktorá by mala celý proces uľahčiť. Zatiaľ je dostupná na Androide, rokujeme aj s Apple, aby sme tak aplikáciu sprístupnili čo najväčšiemu množstvu ľudí. Proces sa budeme snažiť čo najviac uľahčiť aj technicky menej zdatným ľudom, aby sme im umožnili registrovať sa a čo najlepšie sa domáhať svojich práv.

Theresa Mayová jasne povedala, že Spojené kráľovstvo bude garantovať práva občanov krajín EÚ aj v prípade, že k dohode o Brexite napokon nedôjde.

Stále ste jedným z dvoch predsedov skupiny ECR v europarlamente. Odkedy viete, že Veľká Británia vystúpi z EÚ, nemalo to vplyv na vašu motiváciu pracovať na legislatíve v Európskom parlamente,ktorá sa už Británie týkať nebude?

S nebritskými kolegami z ECR vedieme debaty o miere, v akej by britskí europoslanci mali hlasovať alebo sa zdržať v závislosti aj na tom, či a v akom rozsahu daná téma Spojené kráľovstvo ovplyvňuje. Kolegovia chcú, aby som v pozícii predsedu ostal do chvíle, keď sa bude hlasovať o dohode s Britániou. Potom sa uvidí, čo ďalej.

Keď ste sa v roku 2014 stali šéfom ECR, povedali ste, že chcete aby bola skupina zdrojom nápadov pre reformu EÚ. Čo v tomto smere považujete za najväčší politický úspech skupiny ECR?

Podarilo sa nám zmeniť čiernobielu debatu o EÚ. V čase, keď sme prišli na scénu, situácia vyzerala nasledovne – buď ste verili v projekt integrácie z 50tych rokov minulého storočia smerujúci k akýmsi Spojeným štátom európskym, alebo ste EÚ chceli rozpustiť. Ukázali sme, že existujú aj iné možnosti. Nechceme európsky projekt zničiť, ale chceme ho reformovať a pripraviť ho na horizont roku 2050. Myslím, že sme v parlamente na túto konverzáciu vytvorili priestor.

Čo by bol konkrétny prejav tohto prístupu?

Čo sa týka jednotlivých návrhov podarilo sa nám, aj v spolupráci s inými stranami, presadiť niektoré veci, ktoré by bez nás neprešli. Ide hlavne o oblasť reformy bankového systému alebo poučenia sa z finančnej krízy. V otázke eurozóny sme pomerne skeptickí. Myslíme si, že každá mena potrebuje fiškálne transfery a je zvláštne ak Slovensko platí Grécku, ktoré je v mnohých oblastiach bohatšie. Chceme sa uistiť, že ľudia chápu, čo so sebou obnáša členstvo v eurozóne. Tiež sme presadzovali medzinárodné obchodné dohody. Komisárka Malmströmová dokonca povedala, že v EP nie je strana, ktorá by voľný obchod podporovala viac ako ECR.

ECR: Top hlasovania podľa slovenských europoslancov

Ktoré hlasovania považujú slovenskí europoslanci za najvážnejšie? V prvej časti prehľadu odpovedali poslanci zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov – R. Sulík, J. Žitňanská a B. Škripek.

Ako líder ECR ste museli reagovať na kritiku, že máte vo svojich radoch strany ako krajne pravicová Dánska ľudová strana alebo nacionalistickú stranu Fíni, ktorých rétorika bola radikálna, niekedy xenofóbna. V odpovediach na tieto výčitky zväčša hovoríte o tom, že tieto strany sa chcú zmeniť. Vnímate to ako nejakú misiu? Kultivovať radikálne strany do politického mainstreamu?

Ak sú ľudia ochotní sa zmeniť, som ochotný im v tom pomôcť. Ľudia sa neustále menia a rastú. Politici sa často pohybujú sa na politickom spektre tam a späť. V čase, keď ECR vznikalo, malo mnoho strán záujem a boli tu aj strany, ktoré sme okamžite odmietli. Pri každej strane, ktorá prejavila záujem o členstvo, ma zaujímalo jej pozadie a história. V prípade, že ich predstavitelia boli úprimne ochotní zmeniť trajektóriu, vždy som bol ochotný im pomôcť. Pozrite sa dnes na fínskeho ministra zahraničných vecí, je to mainstreamový politik. Dánska ľudová strana dnes zase robí dohody s dánskymi liberálmi. Takisto Švédski demokrati podstupujú istý druh transformácie a presne toto je niečo, čomu chcem pomôcť. Nechcem ignorovať ľudí, ktorí sa chcú zmeniť, pretože inak sa možno nezmenia nikdy.

Prežije ECR odchod britských konzervatívcov?

V roku 2009, keď sme sa ako skupina sformovali, boli ľudia, ktorí hovorili, že neprežijeme ani do Vianoc. V roku 2014 sme sa stali treťou najsilnejšou skupinou. V ECR neustále pracujeme, rozprávame sa s inými stranami. V roku 2019 budú na scéne nové strany. Mnohí u liberálov (ALDE) a EPP (Európska ľudová strana) sa obávajú kam európsku stranícku politiku posunie Macron. Niektoré strany z EPP sa možno po voľbách budú lepšie cítiť u nás.

Veľa sa dnes hovorí o politike identity – politike, ktorá primárne sleduje záujmy sociálnej skupiny definovanej napríklad národnosťou, náboženstvom, rodom, sexuálnou orientáciou a podobne. V Európskom parlamente sú to časté témy. Jej kritici hovoria, že zastiera iné, vážnejšie a plošnejšie problémy. Čo si o tom myslíte?

V politike existuje miesto pre každého človeka a pre každú tému, o ktorej chce rozprávať. Politika identity je niekedy len iné meno pre problémy, ktoré spoločnosť musí riešiť. Pozrite sa napríklad na feminizmus. Spoločnosť v tejto oblasti stále nespravila dosť, aby zabezpečila férové podmienky pre každého. Jednou z vecí, ktorú sa na pôde EP snažím riešiť je etnická rôznorodosť. EÚ je v tomto smere sama so sebou až príliš spokojná, lebo má 28 štátov „zjednotených v rozmanitosti“. No v Európskom parlamente veľa ľudí tmavej pleti nevidíte, a keď ich vidíte, zväčša sú to upratovačky, ktoré odchádzajú skoro ráno pred príchodom politikov. Kritizovali ma za tieto výroky. Hovorili, že je to proste realita, ktorú musíme akceptovať. Ďalší zase hovorili, že to nie je otázka etnicity, ale rodu. Ako keby v tom nutne musel byť konflikt. Je dôležité na tieto problémy poukazovať, aby sme potom mohli viesť diskusiu. Teší ma záujem EÚ o témy ako práva LGBTI komunity alebo práva žien, ale zároveň si myslím, že často úplne zabúda na etnickú rôznorodosť.

Návrat do práce po vyhorení? Potrebujeme kultúrny aj politický posun, hovorí Žitňanská

Európsky parlament veľkou väčšinou schválil správu slovenskej europoslankyne o tom, ako uľahčiť návrat človeka do práce po úraze či ochorení.

Tvrdíte, že imigračná politika Veľkej Británie sa v dôsledku členstva v EÚ stala rasistickou, lebo uprednostňovala imigrantov z krajín EÚ, ktorí sú zväčša bieli. Slovensko je krajina, ktorá má zanedbateľnú imigráciu a ak nejakú pripúšťa, oficiálne dokumenty hovoria o tom, že to majú byť ľudia s kultúrne kompatibilných krajín. S vašim osobným príbehom a záujmom o diverzitu, neprekvapuje vás, aké diskusie sa vedú o imigrácii, a aké vášne vzbudzujú v krajinách ako Slovensko?

Všetci sme formovaní vlastnou históriou. História Spojeného kráľovstva je históriou imperializmu ale zároveň aj stáročnou históriou prijímania ľudí z rôznych krajín. Prijali sme židov, Poliakov tu máme od 16 storočia, iných Európanov, hugenotov, ľudí z krajín Commonwealthu. Myslím si, že sme najotvorenejšia a najtolerantnejšia krajina v EÚ. Keď však vidím nálady v iných krajinách, vždy si pripomeniem, že vaša história nie je ako tá naša.

Každá krajina si ale musí klásť otázku, ako vyplní medzery na pracovnom trhu, ktoré vzniknú ak časť jej vlastného obyvateľstva odíde za hranice. Imigračná politika by nemala byť o číslach, ale o zručnostiach, ktoré štát potrebuje. Pokiaľ pochopíme tento základný bod, môže sa nám podariť obrátiť diskusiu. Samozrejme, rozumiem strachu z neznámeho. Ja sám predstavujem pozitívny príbeh integrácie, ale chápem, že existujú aj tie negatívne a ľudia ich vidia. Musíme sa preto stále pýtať, ako sa môžu krajiny ako Slovensko poučiť z príbehov iných, aby keď sa sami pomaly otvoria, urobia zo seba pozitívny príklad.

Slovenský europoslanec vo vašej frakcii, Richard Sulík, sa netají názorom, ktorý prezentuje v kontexte diskusie o migrácii, že „je len jeden islam a ten nie je kompatibilný s európskou kultúrou“. Rozprávali ste sa niekedy s Richardom Sulíkom o islame?

Nie, ale veľmi rád sa o tejto téme budem rozprávať. Rád s kolegami diskutujem.

Slovensko bolo jednou z mála krajín EÚ, ktoré v reakcii na žiadosť Veľkej Británie o prejav solidarity po útoku v Salisbury (útok chemickou látkou novičok) nevyhostilo ani jedného ruského diplomata. Rezonuje to vo vašom okolí?

Rozprával som sa na túto tému britským veľvyslancom (na Slovensku, pozn. red.) a s niekoľkými slovenskými kolegami. Snažil som sa slovenský postoj čo najlepšie pochopiť. Vždy sa snažím automaticky nepredpokladať postoj ľudí a nevnucovať im svoje predstavy a názory. Možno to je dôvod, prečo som stále predsedom (smiech). Snažím sa pochopiť obavy ľudí, to je najlepšia cesta, ako zmeniť ich názor.