Brexit bez dohody spôsobí Únii straty vo výške 1,5 percenta HDP, tvrdí MMF

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/ANDY RAIN]

Škody na britskej strane budú podľa štúdie Medzinárodného menového fondu ešte výraznejšie.

Ak Británia opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody o voľnom obchode, spôsobí to krajinám Únie dlhodobé škody vo výške približne 1,5 percenta ročného výkonu ekonomiky, uviedol vo štvrtok Medzinárodný menový fond (MMF).

Británia by mala EÚ opustiť 29. marca 2019, no rokovania o podobe brexitu sú stále pomalé. Podľa MMF dosiahne ekonomická strata EÚ v prípade neriadeného brexitu, teda ak obe strany nedospejú k dohode, 250 miliárd USD (215,74 miliardy eur), ako vyplýva z výpočtu agentúry Reuters vychádzajúceho z odhadu MMF.

Strata zamestnanosti môže predstavovať 0,7 percenta pracovnej sily EÚ alebo vyše 1 milión pracovných miest.

Britskí poslanci odmietli colnú úniu, Írsko počíta aj s brexitom bez dohody

Premiérka Theresa Mayová naďalej počíta s tým, že sa jej s Európskou úniou podarí uzavrieť pobrexitovú dohodu. Írska vláda sa však pripravuje aj na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie bez usporiadania budúcich vzťahov.

Škody na britskej strane by podľa odhadov medzinárodnej inštitúcie mali byť ešte vyššie, pričom by sa mohli vyšplhať až na 4 percentá HDP.

„Integrácia EÚ a Spojeného kráľovstva je taká silná, že brexit neprinesie víťaza ani na jednej strane,“ píše sa v štúdii.

Súčasne ale MMF dodáva, že dopady takéhoto scenára sa v jednotlivých členských krajinách budú líšiť.

Najviac vystavené pobrexitovým hospodárskym šokom budú najotvorenejšie ekonomiky ako Írsko, Holandsko a Belgicko. Írsko je jedinou krajinou, ktorej hospodárske straty by sa mohli priblížiť tým na britskej strane.

Načasovanie strát bude závisieť od dĺžky prechodných dohôd po brexite, avšak podľa MMF bude trvať prinajmenšom 5 až 10 rokov, kým sa plne prejavia.

Pesimistická štúdia

Aktuálna štúdia predpovedá o niečo negatívnejší dosah brexitu ako predošlé analýzy. MMF pripomína, že do svojho modelu začlenila aj dopady na priemyselné dodávateľské reťazce , ako aj vplyvy ciel a strát vo finančných službách.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Škody spôsobené brexitom by na obidvoch stranách boli výrazne nižšie, keby sa Británia vybrala cestou Európskeho hhospodárskeho priestoru (ako napríklad Nórsko), pre čo sa používa aj výraz „soft brexit“. Túto možnosť ale britská premiérka Theresa Mayová odmietla. Britáania by v atakom prípade podľa nej aj po vystúpení musla riadiť pravidlami EÚ.

Tento scenár, v rámci ktorého má Nórsku plný prístup k jednotnému trhu, ale je mimo colnej únie, by pre hospodársky výkon či nezamestnanosť v celej EÚ podľa štúdie znamenal takmer nulové ekonomické náklady (0,06 percenta).

Na druhej strane, dohoda o voľnom obchode, ktorá je bližšia predstavám Mayovej kabinetu, by z dlhodobého hľadiska EÚ spôsobila straty na úrovni 0,8 percenta HDP, v prepočte 130 miliárd eur ročne.