Brexit počas korony. Rokovania sú pomalé a napäté

Protest proti brexitu. Demonštrant s transparentom: "Žiadna dohoda? V žiadnom prípade. Predĺžte prechodné obdobie". [EPA-EFE/Andy Rain]

Po júni by malo byť jasnejšie, či je dohoda medzi Úniou a Britániou do konca roka realistická. Pre Úniu sú hlavnými prioritami zachovanie európskeho režimu pre rybolov, sociálne a environmentálne štandardy a pri pravidlách o štátnej pomoci.

Hoci Veľká Británia opustila Európsku úniu 31. januára 2020, v praxi sa tohto veľa nezmenilo okrem toho, že sa Británia už nezúčastňuje spoločných rozhodovacích procesov. Do konca roka 2020 trvá prechodné obdobie, počas ktorého sa majú lídri obidvoch strán dohodnúť na podmienkach nových vzťahov medzi Britániou a členskými štátmi Únie. Vyjednávači brexitu však stihli pred vypuknutím pandémie len jedno stretnutie, potom sa pozornosť sústredila na zvládnutie šírenía nákazy.

Kľúčové otázky rokovaní sú tri: postavenie Británie na voľnom trhu EÚ, pracovné podmienky pre ľudí z členských štátov Únie a rybolov. Dôležité bude plánované júnové stretnutie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyen a britského premiéra Borisa Johnsona. Na ňom sa rozhodne, či sa obchodná a politická dohoda medzi Britániou a Úniou dosiahne do konca tohto roka. Ak nie, rokovania sa budú musieť predĺžiť, čo so sebou nesie politické riziká.

Koronavírus spomalil aj brexit

Brexitové rokovania pandémia nového koronavírusu COVID-19 značene spomalila. Briti mali počas pandémie dosť iných problémov. Krajina má jeden z najvyšších počtov obetí na koronavírus, ktorým sa nakazil a aj sa z neho vyliečil aj premiér Boris Johnson. Ešte koncom marca sa novým koronavírusom nakazil aj vyjednávač Únie Michel Barnier.

Proti nahradili pôvodne laxný prístup k pandémii prijímaním striktných opatrení. Európske inštitúcie zase prešli na videokonferencie ako hlavný pracovný nástroj. Aj rokovania o brexite prebiehali a doteraz prebiehajú týmto spôsobom, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo sa nedarí zásadne napredovať. Ak sa však strany nedohodnú, môže Británia jednotný trh Únie opustiť 1. januára budúceho roku aj bez jasnej dohody, čo môže pre Britániu znamenať napríklad clá na tovary dovážané z EÚ.

Napätie medzi vyjednávačmi

Vyjednávania sú momentálne napäté. Michael Gove, člen vlády Borisa Johnsona, Úniu obvinil, že požaduje dodržiavanie „jej pravidiel“ hoci Británia už nie je členom EÚ. Rokovania prinesú podľa neho výsledok len vtedy, ak Únia začne brať Britániu ako rovnocenného hráča. Tím Michela Barniera zase odmieta obvinenia, že k rokovaniam nepristupujú s primeranou naliehavosťou.

Komisár EÚ pre obchod Phil Hogan sa nechal počuť, že Británia sa chystá odísť od rokovacieho stola a vinu hádže na situáciu okolo koronavírusu. Vyjednávači za britskú stranu podľa neho tvrdia, že Komisia je „príliš nekompromisná“.

Predstaviteľom Únie sa nepozdáva, že pred kľúčovým júnovým stretnutím Borisa Johnsona a predsedníčky Komisie von der Leyen sú avizované len dve kolá rozhovorov. „Napriek naliehavosti a obrovskej výzve na rokovaniach sa obávam, že sme dosiahli len veľmi malý pokrok,“ uviedol Hogan.

Barnier: Ak si Británia nebude plniť záväzky, obchodná dohoda nebude

Ak Británia nebude plniť znenie dohody o brexite, ktorú uzavrela vlani na jeseň s EÚ, a ktorá má byť východiskovým bodom pre budúce vzťahy, k dohode nedôjde, varoval hlavný vyjednávač Európskej únie Michel Barnier.

Rybolov ako kľúčový problém

Obidve strany by však mali mať záujem dohodnúť sa na spoločnom fungovaní voľného obchodu, pretože z pandémie koronavírusu sa jednotlivé trhy budú spamätávať ešte dlho. Pre Britániu je dôležité, aby s Úniou vyrokovala nulové clá a nulové kvóty na tovar, ktoré budú z členských štátov Únie na ostrovy prichádzať.

Únia sa zase snaží, aby sa nemenili podmienky rybolovu a prístup k vodám a aby sa Británia nevzdialila európskym environmentálnym a pracovným normám a európskym pravidlám o štátnej pomoci. Toto sú požiadavky, ktoré chce Únia vymeniť za dohodu o voľnom obchode.

Británia však už dlhodobo hovorí, že o love rýb vo svojich vodách chce rozhodovať sama, pričom chce mať pod kontrolou aj to, do akej miery umožní európskym lodiam výlov rýb. Briti už dávnejšie avizovali, že chcú otázku o prístupe do britských vôd a objeme výlovu rýb oddeliť.

Práve rokovanie o rybolove môže celú situáciu skomplikovať. Keďže rybolov je decentralizovanou politikou, spôsob spravovania kvót sa v Británii líši a značná časť vôd Británie je v súčasnosti v cudzích rukách. Napríklad v Anglicku a Walese, kde väčšina ľudí hlasovala pre brexit, je viac ako polovica rybolovnej kvóty v zahraničných rukách.

Postoj Britov sa k otázke rybolovu ani po čase nezmenil. Naďalej tvrdia, že európske plavidlá nemôžu mať rovnaký dosah ako mali doteraz a že nie je dôvod, aby bola Británia v tomto odvetví naďalej viazaná európskymi reguláciami. O podmienkach rybolovu sa intenzívne rokuje. Michel Barnier uviedol, že podmienkou dohody o voľnom obchode budú vyvážené podmienky pre všetkých.

Britské hranice musia byť pod kontrolou

Dôležité pre členské štáty je aj to, akým spôsobom sa budú mieniť pracovné podmienky pre ich občanov. Túžba mať britské hranice pod kontrolou a ukončiť voľný pohyb pracovných síl bola kľúčovou hnacou silou hlasovania v referende v britskom o brexite pred štyrmi rokmi.

Aj táto agenda môže do veľkej miery spomaľovať rokovania, hoci tu už nastal určitý posun. V polovici mája britskí poslanci podporili návrh zákona, ktorým sa končí voľný pohyb pracovníkov z členských štátov Únie.

Návrh zákona by rušil osobitný štatút prisťahovalca pre občanov Únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarska po uplynutí prechodného obdobia, to znamená do konca tohto roka. Zákon neuvádza, aké nové kontroly by sa zaviedli. Predseda vlády Boris Johnson však načrtol plány na takzvaný bodový imigračný systém, ktorý by uprednostňoval s vysokou kvalifikáciou.

Scenár na jún

Jednou z možností je predĺženie rokovaní o obchodnej a politickej dohode, druhou takzvaný „no deal“ scenár, ktorý sa skloňuje čoraz častejšie. Únia však naďalej ostáva hlavným britským obchodným partnerom a je preto ťažké si scenár, že by k dohode nemalo prísť.

Pandémia dodáva brexitu ďalšie nepredvídané rozmery. Odborníci v oblasti zdravotníctva a medzinárodní právnici varujú, že nakoľko Británia už nie je súčasťou Únie, bude dlhšie čakať na vakcínu proti koronavírusu a zároveň ju vyjde drahšie. Na konci prechodného obdobia totiž Británia opustí Európsku agentúru pre lieky (EMA), teda orgán, ktorý je v Únii zodpovedný za vedecké hodnotenie liekov a dohľad nad ich bezpečnosťou. Znamená to, že Británia už nebude súčasťou regulačného režimu Únie, ktorý umožňuje zrýchlené hodnotenie výrobkov farmaceutických spoločností počas pandémie.