Brexit: Summit EÚ nepriniesol nič nové, riziko tvrdého brexitu rastie

Britská premiérka Theresa Mayová na summite Európskej rady v Bruseli. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Britská vláda je podľa premiérky Theresy Mayovej otvorená možnosti predĺženia prechodného obdobia do konca roku 2021. Tento krok však zároveň zvyšuje riziko odmietnutia prípadnej dohody britským parlamentom.

Ani 162 dní pred oficiálnym dátumom britského vystúpenia z Európskej únie nie je jasné, ako bude brexit vyzerať.

Podľa pôvodných plánov mala byť konečná politická dohoda o riadenom odchode Spojeného kráľovstva hotová na práve prebiehajúcom summite Európskej rady.

Stredajšie (17. októbra) stretnutie predsedov vlád a prezidentov EÚ ale v otázke brexitu žiadny zlom neprinieslo. Rokovania o uzatvorení rozvodovej dohody už niekoľko mesiacov brzdí otázka budúcich obchodných vzťahov a spor o to, ako predísť vzniku tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom.

Kvôli nedostatočnému pokroku v rokovaniach sa zrejme nebude v novembri konať ani výnimočný summit Európskej rady venovaný výhradne otázke brexitu.

Čas na dosiahnutie dohody sa pritom kráti. Výslednú zmluvu musia ešte schváliť zákonodarcovia tak v britskom ako aj európskom parlamente. Je tak čoraz pravdepodobnejšie, že Spojené kráľovstvo sa zo zvyškom Únie rozlúči bez dohody.

Británia z európskeho bloku definitívne vystúpi 29. marca 2019.

Nič podstatné nezaznelo

Mayová svoj pohľad na priebeh rokovaní o brexitovej dohode ponúkla počas 15-minútového príhovoru, ktorý predchádzal pracovnej večeri predsedov vlád a premiérov členských štátov EÚ. Tá pokračovala už bez britskej premiérky. „Všetci sa chcú dohodnúť. Verím, že dohoda je možná,“ tvrdila ešte krátko pred schôdzkou Mayová.

Podľa dostupných správ a reakcií niektorých účastníkov stretnutia ale napriek tomu, že rokovania sprevádzala menej napätá atmosféra ako pred mesiacom na Salzburskom summite, Mayová nepredložila svojim kolegom žiadne návrhy, ktoré by pomohli odblokovať rokovania o dohode o britskom vystúpení.

Brexit bez dohody nebol nikdy pravdepodobnejší, varuje Tusk

Rokovania o britskom vystúpení stále brzdí otázka írskej hranice. Podľa britskej premiérky Theresy Mayovej ej ale konečná dohoda ešte stále možná. Svoj postoj priblíži predsedom vlád členských štátov na stredajšom summite Európskej rady. 

„Nepostrehol som nič podstatne nové v obsahu. Ale cítil som politickú vôľu dosiahnuť pokrok,“ uviedol predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.

Podľa rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza britská premiérka nepovedala „nič, čo by sme už predtým nevedeli“.

„Nevieme, čo (Briti) chcú, a nevedia to ani oni sami – v tom je problém,“ opísala situáciu po rokovaniach prezidentka Litvy, Dalia Grybauskaiteová.

Predĺžené prechodné obdobie

Krátko pred summitom sa v médiách objavila informácia, že hlavný vyjednávač brexitu na strane EÚ, Michel Barnier, ponúkne Britom predĺženie prechodného obdobia po brexite o jeden rok.

Tento krok by podľa EÚ by poskytol viac času na dohodnutie nového obchodného vzťahu medzi Britániou a EÚ. Podľa Barniera by to pomohlo odblokovať diskusiu o hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom. Mayovej kabinet totiž verí, že tento problém možno vyriešiť dohodou o budúcich obchodných vzťahoch.

Britská premiérka v stredu v Bruseli potvrdila, že jej kabinet je tomuto návrhu otvorený a bude sa nim zaoberať.

Podľa pôvodnej dohody z minuloročného decembrového summitu malo prechodné obdobie trvať 21 mesiacov, teda do konca roku 2020.

Prechodná fáza umožňuje Spojenému kráľovstvu zostať dlhšie súčasťou jednotného trhu a colnej únie EÚ. Pre občanov a podniky počas tohto obdobia budú zachované všetky štyri základné slobody voľného trhu (voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu), čím tak dostanú viac času pripraviť sa na nové pravidlá po brexite.

Súčasne by to ale znamenalo, že sa natiahne obdobie, počas ktorého by sa Británia musela riadiť európskymi pravidlami bez možnosti spolupodieľať sa na rozhodovacom procese Únie. Dohoda ale Londýnu nebráni v spustení rokovaní o obchodných dohodách so zvyškom sveta.

Londýn by tiež musel počítať s vyšším „účtom za brexit“, nakoľko by za účasť na jednotnom trhu musel ďalší rok odvádzať peniaze do európskeho rozpočtu.

Brexit: O spustení pohotovostného plánu musia rozhodnúť členské štáty

Členské štáty by mali zintenzívniť prípravu opatrení na zmiernenie dôsledkov tvrdého brexitu. Ich príliš skoré spustenie by ale bolo nepriamym priznaním, že rokovania definitívne stroskotali. 

Je preto otázne, ako by Mayová dokázala takýto krok predať na domácej politickej scéne. Podľa niektorých zástupcov tvrdej línie brexitu v radoch vládnej konzervatívnej strany prechodná obdobie spraví zo Spojeného kráľovstva „vazalský štát“.

Nie je preto isté, či by Mayová prípadnú dohodu s EÚ dokázala presadiť v britskom parlamente.

Konanie šéfky britskej exekutívy už na Twitteri skritizoval Nigel Farage, jedna z hlavných postáv kampane za britské vystúpenie počas referenda v roku 2016.

„Mayovej prijatie predĺženia prechodného obdobia nás prenesie až k parlamentným voľbám, čo znamená, že možno nevystúpime už vôbec nikdy,“ napísal Farage.

Novembrový summit zreje nebude

Členské štáty sa na septembrovom neformálnom zasadnutí v Salzburgu dohodli na tom, že 17. a 18. novembra sa v Bruseli uskutoční mimoriadny summit EÚ o vystúpení Británie.

Od mimoriadneho summitu sa očakávalo definitívne rozhodnutie, či medzi Bruselom a Londýnom dôjde k dohode o riadenom odchode Spojeného kráľovstva, alebo v marci 2019 nastane tzv. tvrdý brexit.

Podmienkou ale bol zásadný pokrok v rokovaniach, ktorý by lídrom na zvláštnom jesennom stretnutí umožnil dokončiť dohodu o brexite. Aj preto predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval britskú premiérku, aby v stredu svojim kolegom predstavila „kreatívne návrhy“ predovšetkým v otázke írskych hraníc, čím by sa odblokovali ďalšie rokovania.

To sa Mayovej nepodarilo a lídri štátov sa preto dohodli, že zvláštny summit na november nezvolajú.

„(Lídri) zostávajú pripravení na zvolanie Európskej rady, ak hlavný vyjednávač EÚ potvrdí, že nastal rozhodujúci pokrok. Teraz ale dvadsaťsedmička neplánuje v novembri zorganizovať výnimočný summit venovaný brexitu,“ citovala agentúra Reuters nemenovaného európskeho úradníka, ktorý sa zúčastnil večerných rozhovorov.

Sám Michel Barnier pred novinármi povedal, že chce so zástupcami britskej vlády ďalej „trpezlivo a kľudne“ rokovať. Uzatvorenie dohody si ale podľa neho vyžaduje omnoho viac času. Hlavy štátov mu v jeho ďalšom úsilí vajdrili plnú podporu a usitili ho, že v otázke brexitu zostávajú jednotné.