Britské firmy chcú dodržiavať pravidlá Únie aj po brexite

Proeurópsky demonštrant drží bábku britskej premiérky Theresy Mayovej. [EPA-EFE/NEIL HALL]

Väčšina britských firiem chce aj po brexite dodržiavať európske pravidlá. Ukázala to doposiaľ najpodrobnejšia analýza, ktorej cieľom bolo zistiť, o čo by sa podľa firiem malo Spojené kráľovstvo usilovať na rokovaniach.

Konfederácia britského priemyslu (CBI), ktorá zhromaždila údaje, tvrdí, že pozitívny vplyv zrušenia regulácií Európskej únie (EÚ), značne prevážia náklady spojené so stratou prístupu na jednotný európsky trh.

Firmám hrozí zníženie konkurencieschopnosti

Zatiaľ čo rybári, poľnohospodári a cestovný ruch by mohli profitovať z revízie pravidiel po brexite, pre 18 z 23 odvetví britského priemyslu a služieb by bolo lepšie, keby mali rovnaké predpisy ako EÚ.

Generálna riaditeľka CBI Carolyn Fairbairnová upozorňuje, že pre väčšinu podnikov by odklon od pravidiel a nariadení EÚ znamenal zníženie ich konkurencieschopnosti. Preto by podľa nej k tomu malo dôjsť len tam, kde dôkazy jasne ukazujú, že prínosy prevažujú nad nákladmi.

Správa najväčšej podnikateľskej lobistickej skupiny v Británii prichádza v čase, keď sa premiérka Theresa Mayová snaží dosiahnuť dohodu o rozvode s EÚ, ktorá uspokojí tvrdé pro-brexitové krídlo jej Konzervatívnej strany bez toho, aby poškodila obchod a investície.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Mayová dúfa, že dokončí rokovania s EÚ na jeseň, aj keď podrobnosti o nových obchodných vzťahoch po brexite budú pravdepodobne dokončené až po tom, ako Británia opustí blok. Menej ako rok pred jej odchodom však stále nie je jasné, čo bude brexit znamenať pre firmy.

Mayová označila výrobu chemikálií, liekov a letecký priemysel za odvetvia, v rámci ktorých sa Británia bude chcieť držať pravidiel EÚ. Zároveň vyčlenila rybné hospodárstvo a poľnohospodárstvo ako potenciálne oblasti pre rozdiely. Tiež uviedla, že finančné služby by mali byť súčasťou „hlbokého a komplexného partnerstva“ s EÚ po brexite. Tieto názory sú podporované zisteniami CBI.

Tri princípy pre budúce rokovania

CBI však varovala, že sektorový prístup k pravidlám predstavuje riziká, pretože sektory nepracujú izolovane. „Zmeny v pravidlách v jednom sektore majú významný vplyv na spoločnosti v iných odvetviach a dodávateľských reťazcoch.“

EÚ zase odmietla taký prístup Mayovej, ktorý označila za „vyberanie hrozienok z koláča“.

Správa CBI má 100 strán a predchádzalo jej šesť mesiacov diskusií medzi lobistickou skupinou a jej členmi. Počas tohto obdobia sa uskutočnili tisícky rozhovorov. CBI na ich základe identifikovala tri základné princípy pre rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

„Zásadný krok“ v rokovaniach o brexite: Dohoda o prechodnom období je na svete

Vyjednávacie tímy Európskej únie a Spojeného kráľovstva sa dohodli na podmienkach dvojročného prechodného obdobia po brexite. Britská vláda kývla aj na kontroverzný „záložný plán“ pre írske hranice „pokým sa nenájde iné riešenie“.

Spojené kráľovstvo a EÚ by mali rokovať o prebiehajúcej konvergencii pravidiel pre odvetvia, kde sú pravidlá rozhodujúce pre zabezpečenie obchodu alebo prepravy tovaru a služieb.

Londýn a Brusel by sa mali usilovať o vytvorenie nového precedensu v obchode so službami a digitálnymi produktmi, ktoré budú čoraz viac cezhraničným priemyslom.

Obe strany by mali sprostredkovať mechanizmy, ktoré by obom umožnili ovplyvňovať aj presadzovať pravidlá.