Britský volebný expert: Až 85 percent Britov by v druhom referende hlasovalo rovnako

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Andy Rain]

Britská spoločnosť je v otázke brexitu stále rozdelená na dve polovice, no zástancovia brexitu sú o niečo náchylnejší zmeniť svoje rozhodnutie ako podporovatelia zotrvania v EÚ. Napriek tomu sa nedá povedať, že druhé referendum by prinieslo iný výsledok.

Sir John Kevin Curtice je britský politológ volebný expert. Pôsobí na Strathclyde University v Glasgowe. 

Jedna z vecí, ktorú sústavne opakujete, je, že veľká väčšina ľudí od roku 2016 nezmenila svoj názor na brexit.

Podľa výskumov verejnej mienky až 85 percent z tých, ktorí sa v roku 2016 zúčastnili referenda, hovorí, že by dnes hlasovali rovnako. Nepochybujem o tom, že by sa veľká väčšina ľudí rozhodla tak isto, keďže ale výsledok v roku 2016 bol taký tesný aký bol, stačí, aby iba malá skupina ľudí zmenila názor a výsledok bude opačný.

Údaje naznačujú dve veci, ktoré pomáhajú vysvetliť, prečo prieskumy v priemere ukazujú, že podporovatelia členstva v EÚ majú nad odporcami prevahu v pomere 54 ku 46.

Tou prvou je, že zástancovia brexitu sú viac náchylní zmeniť svoje rozhodnutie ako odporcovia vystúpenia. Výskum, ktorý som tento týždeň publikoval, ukazuje, že až 89 percent podporovateľov zotrvania by dnes volilo rovnako, u zástancov brexitu je to 79 percent.

Čím to je?

To, čo najviac vplýva na zmenu rozhodnutia voličov, je ich názor na to, aké budú hospodárske dôsledky brexitu. Ľudia, ktorí by opäť hlasovali za vystúpenie, sú omnoho optimistickejší ohľadom ekonomických dopadov brexitu.

Hoci sú podporovatelia brexitu silno kritickí k dohode Theresy Mayovej a k spôsobu, akým viedla rokovania, ich kritika nespochybňuje samotnú podstatu brexitu. Ide im skôr o to, či sa brexit nakoniec uskutoční. Ale áno, čo sa týka ekonomických dôsledkov, sú dnes o niečo pesimistickejší. Stále však platí, že podľa mnohých z nich britskej ekonomike brexit skôr pomôže ako ju poškodí. Kým ale v roku 2016 bol o negatívnych dopadoch brexitu presvedčený každý desiaty jeho podporovateľ, tak dnes je to len každý štvrtý.

Potom je tu ďalšia dôležitá skutočnosť. Z tých britských občanov, ktorí sa referenda vôbec nezúčastnili, sa za dva a pol roka stali skôr podporovatelia zotrvania ako vystúpenia. Tí, ktorí vtedy nehlasovali, dnes tvoria skupinu, ktorá významne prispieva k tomu, že zotrvanie v prieskumoch vedie.

To nás vedie k dvom záverom: za prvé sa dá polemizovať, či je naďalej platný argument, že 17,4 milióna voličov hlasujúcich za brexit predstavuje ustálenú vôľu britskej verejnosti. Súčasne ale predpoklad, že druhé referendum nevyhnutne prinesie iný výsledok, nie je vôbec stopercentne platný, pretože stojí na tých, ktorí v roku 2016 nehlasovali.

V posledných rokoch sa hlavne medzi mladými zdvihla nová vlna kampane proti brexitu. Z demografického hľadiska ide o skupinu, ktorej volebná účasť je väčšinou malá. Zmenilo sa to?

To je skoro železné pravidlo volebných vzorcov, že mladí ľudia prejavujú menší záujem voliť. To dokonca platilo aj v referende za nezávislosť Škótska, kde bola účasť až 85 percent. Táto medzera sa ale môže líšiť prípad od prípadu.

V roku 2017 ale došlo k veľkému obratu vďaka „efektu Corbyn“.

Nie, nedošlo. Respektíve by sa o tom dalo diskutovať. Väčšina dát ukazuje, že vo volebnom chovaní mladých ľudí sa veľa nezmenilo. Máte ale pravdu, že sa ten rozdiel trochu zmenšil. Nízka účasť mladých vo voľbách je ale trvalý jav.

V tejto súvislosti sa často objavujú dva mýty. Ten prvý, na strane podporovateľov zotrvania, hovorí, že mladí sú dnes oveľa viac angažovaní a že sa vo väčšej miere zúčastnia volieb. Na strane brexitérov zas často koluje názor, že stovky tisíc ľudí, ktorí bežne k urnám nechodia, sa dostavili k referendu a hlasovali za vystúpenie. Áno, je pravda, že väčšina z tých, ktorí volili v roku 2016, ale nie v roku 2015 (parlamentné voľby, – pozn. red.), častejšie volila vystúpenie. Nebola to však veľká skupina, pretože účasť bola nakoniec len na úrovni 71 percent. Preto si myslím, že obidve strany strácajú čas živením mýtov o účasti, pretože im skrátka zapadajú do názoru, ktorí prezentujú.

A ako je to s účasťou? Nigel Farage tvrdí, že ak by druhé referendum bolo o výbere medzi dohodou Theresy Mayovej a zotrvaním v EÚ, on by ho bojkotoval.

Celá diskusia je veľmi polarizovaná, čo môže niekoho viesť k názoru, že by účasť bola ešte vyššia. Zrejme by sa objavili výzvy na bojkot, ale ak by sa Farage vydal týmto smerom, znamenalo by to, že sa prakticky vzdal brexitu.

Niektoré prieskumy ukazujú, že u britskej verejnosti je tvrdý brexit najpodporovanejším scenárom?

Máte úplnú pravdu v tom, že podpora pre brexit bez dohody stále rastie, ale tie čísla sa menia v závislosti od toho, koľko možností je na výber, alebo na akú otázku sa pýtate. Podľa prieskumov brexit bez dohody podporuje zhruba 25 percent opýtaných. Dáta sú ale pomerne konzistentné v tom, že dvoma najpopulárnejšími možnosťami sú neriadený brexit a druhé referendum, kde to je takmer 50 na 50, možnosti medzi tými majú pomerne nízku podporu.

Vyzerá to tak, že zhruba polovica hlasujúcich za brexit uprednostňuje tvrdý brexit za každých okolností. Možno sa dá povedať, že až dve tretiny z nich by boli ochotných prijať možnosť vystúpenia bez akejkoľvek dohody. Toto je napríklad jeden názor, ktorý sa vôbec neodzrkadľuje v Dolnej snemovni.

Vo všeobecnosti je ale väčšina Britov proti tvrdému brexitu. Polovica hlasujúcich za brexit je 26 percent elektorátu, dve tretiny z nich asi 33 percent, to je maximálna miera podpory pre neriadený brexit.

Očakávate v nasledujúcich týždňoch pohyby vo verejnej mienke, nakoľko sa blížime k rozuzleniu tohto celého procesu?  

Nie je jasné, či dôjde k nejakým zásadným zmenám.

Keby ste sa ma pred referendom v roku 2016 opýtali, či si myslím, že sa tak zmení verejná mienka, povedal by som „áno“, pretože z dlhodobého hľadiska je chovanie Britov veľmi premenlivé. Mali sme obdobia, kedy bola EÚ medzi Britmi veľmi obľúbená a potom časy, kedy to bolo naopak. Nedá sa ale povedať, že by počas referenda došlo k nejakému veľkému názorovému posunu – bolo to od začiatku prakticky 50 na 50 a odvtedy sa toho veľa nezmenilo.

Hoci je Mayovej dohoda medzi ľuďmi – vrátane zástancov vystúpenia z EÚ – veľmi nepopulárna, z hľadiska podporovateľov brexitu to nič nemení – oni chcú hlavne vystúpiť.

A väčšinu podporovateľov brexitu nevyrušuje ani predstava ekonomických škôd.

Možno to tak je, ale nie je veľa fanúšikov brexitu, ktorí si to myslia (že brexit poškodí ekonomiku Británie).

Väčšina mojich kamarátov, ktorí podporujú brexit, hovorí, že Británia bude na tom lepšie vďaka bezcolným obchodným dohodám s tretími krajinami.  

Presne tak, oni nie sú až tak skeptickí.

Dôležitá vec na diskusii o brexite a o tom, prečo sa verejná mienka až tak nemení, je že väčšina ľudí sa na brexit pozerá optikou vlastných preferencií. Ukázalo sa napríklad, že náš odchod z EÚ nie je až taký jednoduchý, ako si mnohí mysleli. Podporovatelia členstva v EÚ hovoria, že je to dôkaz o tom, „aký to bol zlý nápad“. Euroskeptici tvrdia, že to potvrdzuje „aký to bol dobrý nápad“. Môžete to vidieť u našich politikov, ale platí to aj pre voličov.

Je za tie posledné dva roky dopyt po referende najsilnejší práve teraz?

Nepoznáme odpoveď na túto otázku, pretože nikto nepožaduje to isté referendum. Ak sa bavíme o hlasovaní, ktoré nepočíta s možnosťou zotrvania, tak ho podporuje väčšina ľudí. Ak sa bavíme, že na hlasovacom lístku bude možnosť zotrvania v EÚ, verejná mienka má už tendenciu obrátiť sa proti. Je to prakticky 50 na 50.

Môj názor je, že kampaň People’s Vote (požadujúca druhé referendum) v posledných týždňoch a mesiacoch robila chybu, keď predávala myšlienku referenda ako nástroja, na základe ktorého môže verejnosť, popletená falošnými informáciami a sľubmi, teraz dokázať, že zmenila názor.

V momente, keď sa dohoda Theresy Mayovej dostala do problémov, mali zmeniť taktiku a povedať, že „Mayovej dohoda len ťažko prejde v parlamente. Vzhľadom k tomu, že krajina hlasovala za vystúpenie, tak pokiaľ Dolná snemovňa nie je schopná odsúhlasiť dohodu, mali by sme umožniť, aby o nej rozhodla verejnosť.“ Skrátka, druhé referendum sa miesto otázky zotrvania malo zamerať na hlasovanie o dohode. Myšlienka, že nové referendum dokáže vyriešiť patovú situáciu môže fungovať len ak ju podporia tak zástancovia vystúpenia ako aj zástancovia zotrvania.

Tým, že sa kampani nepodarilo na svoju stranu dostať aj komunitu podporovateľov brexitu, myšlienku druhého referenda ako riešenia bezvýchodiskovej situácie, odsúdila na neúspech.

A tá mantra o tom, „že sme (v referende) boli podvedení“ sa u ľudí neujala?

U ľudí, ktorí chceli vystúpiť sa len veľmi ťažko mohla ujať. To len posilňuje predsudok tých, ktorí hlasovali za zotrvanie. Myslím si, že sa zacyklili vo vlastnom videní tejto situácie a hoci majú na svojej strane Alistaira Campbella (spisovateľ a poradca bývalého premiéra Tonyho Blairea, – pozn. red.), tak nie sú schopní vymyslieť nejakú alternatívu. Aby sa druhé referendum mohlo uskutočniť, musíte získať aj podporu konzervatívnych poslancov, musíte ich presvedčiť, že to aj umiernení podporovatelia vystúpenia považujú za spôsob, akým túto situáciu vyriešiť. Oni to ale nespravili.