Bude Boris Johnson novým britským premiérom a čo by to znamenalo pre brexit?

Exminister zahraničia a kandidát na predsedu Konzervatívnej strany Boris Johnson. [EPA-EFE/Andy Rain]

Novým britským premiérom bude takmer určite niektorý zo zástancov tvrdého brexitu. Ak sa nový predseda vlády rozhodne opustiť Európsku úniu bez dohody, britský parlament mu už v tom nemá ako zabrániť.

Theresa Mayová definitívne neukončí svoju politickú kariéru tak, ako plánovala. Ani po troch rokoch od referenda o brexite sa jej nepodarilo naplniť kľučový sľub, že zaistí vystúpenie krajiny z Európskej únie.

„Keď v demokracii dáte ľuďom právo vyjadriť sa, máte povinnosť to splniť. Spravila som všetko, čo bolo v mojich silách. Bohužiaľ som neuspela,“ povedala v prejave pred vládnou budovou Mayová.

Britská premiérka tento týždeň predstavila nový 10-bodový plán britského vystúpenia z EÚ, ktorý ale narazil na nesúhlas tak vládnych konzervatívcov, ako aj opozičných labouristov. Vo vnútri jej strany a kabinetu po tomto kroku stúpol tlak na jej odstúpenie.

„Bola som druhá ale určite nie posledná žena v premiérskej stoličke. (…). Bolo mi cťou slúžiť vlasti, ktorú milujem,“ zakončila so slzami v očiach Mayová.

Pretlak kandidátov

Mayová oznámila, že funkciu predsedníčky vlády definitívne opustí v nedeľu 7. júna. Britskú exekutívu ale bude viesť, až kým si konzervatívci nevyberú nového lídra. Výberový proces by mal začať krátko po Mayovej rezignácii, no podľa ostrovných médií môže trvať aj niekoľko týždňov.

Ako píše denník The Financial Times, pôjde totiž zrejme o „najviac nabitú súťaž o šéfa strany za desaťročia“, keďže do úvahy prichádza až sedemnásť kandidátov. Konzervatívni poslanci, ktorí dnes sedia v Dolnej snemovni budú vo viacerých kolách postupne vyraďovať jednotlivých kandidátov, až kým zostanú iba poslední dvaja. Z finálovej dvojice bude konečného víťaza vyberať vyše 100-tisícová členská základňa.

Hlavným favoritom na obsadenie uvoľnenej stoličky po Therese Mayovej je podľa britských médií exminister zahraničia Boris Johnson. Ten sa na premiérkin post pripravuje prakticky od momentu, kedy opustil úrad starostu Londýna.

Nedávny prieskum Yougov ukázal, že bývalého starostu Londýna chce na čele strany vidieť aj väčšina konzervatívnej členskej základne. Johnson v minulosti viackrát vyhlásil, že odchod z EÚ bez dohody nepovažuje za problém. Časť konzervatívcov preto očakáva, že práve jemu sa podarí zastaviť odliv voličských hlasov k smerom známemu euroskeptikovi Nigelovi Farageovi.

V jeho neprospech môže hrať skutočnosť, že stále zostáva neprijateľný pre nezanedbateľnú časť vplyvných konzervatívnych poslancov. Ako informuje The Guardian, viacerí členovia pripravujú svoj odchod zo strany v prípade, že Johnson vyhrá stranícku súťaž.

Johnsonovi môže uškodiť aj jeho pozícia favorita. Zaujímavosťou je, že od roku 1965 sa iba v jednom prípade predsedom strany stal kandidát, ktorého favorizovali médiá.

Ďalšie horúcim kandidátom na post predsedu Konzervatívcov je bývalý minister pre brexit Dominic Raab. Ten rovnako patrí do tvrdej línie podporovateľov brexitu. Ani zďaleka však nie je medzi Britmi taký populárny ako Johnson.

„Otázka je, že čo môže Konzervatívnej strane ponúknuť také, čo nemôže Boris Johnson,“ pýta sa The Financial Times.

Ako možní nástupcovia Mayovej sa skloňujú aj mená ministra zahraničia Jeremyho Hunta a ministera životného prostredia Michaela Govea. Obidvaja až do konca zotrvali členmi vládneho kabinetu Theresy Mayovej. V očiach probrexitovo naladenej členskej základe tak môžu byť nečitateľní v ich postoji k spôsobu britského vystúpenia, čo ich môže znevýhodňovať.

Čo ďalej s brexitom?

Čo by teda pre brexit znamenal Boris Johnson na čele britskej vlády?

Sám Johnson už krátko po Mayovej oznámení demisie jasne dal najavo, že sa k brexitu postaví inak ako Mayová. „Nový líder bude mať príležitosť robiť veci. Opustíme EÚ 31. októbra s dohodou alebo bez. Cestou k zisku dobrej dohody je pripraviť sa na scenár bez dohody,“ načrtol svoj postup.

Johnson sa tak zrejme nepokúsi pretlačiť v dolnej komore dohodu o vystúpení, ktorú s EÚ vyrokovala Theresa Mayová a ktorú poslanci štyrikrát odmietli.

Všetko nasvedčuje tomu, že je odhodlaný rokovať s Bruselom o otvorení rozvodovej dohody. S touto požiadavkou má však v Bruseli len malú šancu na úspech. Hovorca Európskej komisie ešte vo štvrtok večer povedal, že zmeny v dohode neprichádzajú do úvahy.

To, ako sa na situáciu bude pozerať zrejme väčšina európskych lídrov zhrnul zdroj z prostredia EÚ, ktorého cituje The Guardian. „Boli by sme veľmi hlúpi, keby sme po odmietnutí vyjednávačov, ktorí boli rozumní, teraz zrazu otvorili dvere Borisovi Johnsonovi,“ hovorí.

V hre je stále aj referendum

Tvrdý brexit je preto dnes pravdepodobnejší ako kedykoľvek predtým. A to aj napriek tomu, že Dolná snemovňa odchod bez dohody už viackrát odmietla a zrejme by proti takému scenáru opäť hlasovala väčšina poslancov.

Ako poukazuje analytička think-tanku Institute for Government Maddy Thimontová, ak sa nový premiér rozhodne pre tvrdý brexit, britský parlament mu v tom nemá ako zabrániť.

„Vyzerá to, že zastaviť predsedu vlády, ktorý je odhodlaný opustiť EÚ bez dohody, je pre parlament neriešiteľná úloha. Parlamentné postupy na to neponúkajú nijakú možnosť, a tak zrejme jedinou cestou ako zabrániť bezdohodovému odchodu, je vsadiť všetko na vyjadrenie nedôvery,“ vysvetľuje expertka.

Brexit ide do druhého predĺženia, Británia môže byť členom EÚ ďalšieho polroka

Po 29. marci a 12. apríli je novým oficiálnym dátumom brexitu 31. október. Ide o kompromisné riešenie odkladu britského vystúpenia, ktoré zohľadňuje obavy francúzskeho prezidenta, že Británia ako odchádzajúci člen EÚ bude blokovať unijný rozhodovací proces.

Ak sa Johnson vydá cestou tvrdého brexitu, bude musieť britskej verejnosti vysvetliť, ako si predstavuje svoje vládnutie v nasledujúcich mesiacoch. Podľa množstva štúdií by totiž takýto scenár mal katastrofické dopady na ekonomiku Spojeného kráľovstva.

Stále sa preto nedá vylúčiť, že politický tlak nakoniec donúti nového premiéra vypísať predčasné voľby alebo nové brexitové referendum.

„Keďže je súčasná verejná debata o brexite extrémne polarizovaná smerom k odchodu bez dohody alebo referendu, rastie šanca, že sa zopakuje hlasovanie o brexite, obzvlášť ak nový líder konzervatívcov usúdi, že ľudové hlasovanie je lepšia možnosť ako parlamentné voľby,“ predpovedá Financial Times.

Obidve možnosti by si ale s určitosťou vyžadovali ďalší odklad britského vystúpenia. Ten ale opäť závisí od ochoty lídrov európskej dvadsaťsedmičky.

Nová žiadosť o posunutie dátumu brexitu môže naraziť predovšetkým na odpor francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, obzvlášť ak s ňou príde niektorý z brexitérov.

Francúzsky prezident už na aprílovej Európskej rade takmer zablokoval druhý odklad do 31. októbra. Ako tento týždeň uviedol pre belgické noviny Le Soir, opakované odďaľovanie brexitu je „zradou tak britských, ako aj európskych záujmov“.