Čo (ne)čakať od posledného európskeho summitu pred prázdninami

Pro-európsky pochod. Frankfurt, 9. apríl 2018 [Alexander Becher/EPA]

Európska rada rokuje o migrácii, ale aj o vzťahoch s Londýnom a Washingtonom, o reforme eurozóny a o spoločnej obrane. Donald Tusk očakával „tvrdé“ vyjednávania. 

Aktualizované 28. júna o 15:26 o vyjadrenia slovenského premiéra z Bruselu.

V dňoch 28. a 29. júna sa lídri Európskej únie stretávajú na poslednom predprázdninovom summite. Šéfom štátov a vlád sa predstaví nový taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý vedie euroskeptickú vládu populistov a extrémnej pravice. Slovensko bude na zasadnutí Európskej rady zastupovať premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).

Lídri majú na stole citlivé témy – od migrácie, kde je diskusia najvášnivejšia, po reformu eurozóny, ktorú presadzuje najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Bude to tvrdé,“ napísal na svojom Twitteri predseda Európskej rady Donald Tusk. „Dlhý a veľmi komplikovaný“ summit očakáva aj slovenský premiér.

Napriek mnohým pretrvávajúcim problémom sa lídri na summite v Bruseli stretnú poslednýkrát pred letnými prázdninami. Najbližšie spoločné rokovanie európskej dvadsaťosmičky je naplánované na 20. septembra v Salzburgu. Hostiť sa ho chystá rakúske predsedníctvo, ktoré sa začína 1. júla.

https://twitter.com/EUCouncil/status/1012229863518887936

Migrácia

Summit bude dôležitý najmä pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Postoj novej talianskej vlády je v rozpore s tým, čo presadzuje Berlín v oblasti migrácie. Merkelová potrebuje túto tému vyriešiť, keďže od toho závisí jej politické prežitie.

Kancelárkin koaličný partner, Bavorská kresťanská sociálna únia (CSU), chce, aby  migranti, ktorí sa snažia dostať do Nemecka, boli poslaní späť do prvej krajiny Európskej únie, ktorej hranice prekročili. Merkelová to odmieta. Rozpor by mohol viesť až ku kolapsu jej vlády.

Taliansko, vstupná krajina pre väčšinu migrantov, ktorí sa preplavili Stredozemným morom, je týmito návrhmi rozhorčené. Ak presadí svoj postoj CSU, Rím sa nielenže bude musieť vysporiadať s migrantmi úplne sám, ale dokonca aj prijať späť tých, ktorí sú v súčasnosti v Nemecku. Taliansko presadzuje zmenu dublinského nariadenia, podľa ktorého je zodpovedný za migrantov, ktorí sa vylodia na jeho pobreží.

O čom sa hovorilo na migračnom minisummite, kam V4 odmietla prísť

Taliansko navrhuje zrušenie zodpovednosti krajiny prvého príchodu  a vytvorenie ochranných centier vo viacerých krajinách. Francúzsko a Španielsko zase žiadajú vytvorenie uzavretých plošín na vylodenie.

Návrh záverov summitu naznačuje, že vedúci predstavitelia Únie sa nechystajú tieto pravidlá upravovať. Pravdepodobne sa dohodnú na spôsoboch, ako zabrániť migrácii – hlavne prostredníctvom posilnenia pobrežnej stráže v severoafrických krajinách a európskej agentúry pre ochranu hraníc Frontex.

Zároveň podporia myšlienku vytvorenia táborov pre migrantov, ktoré by sa nachádzali mimo Európskej únie. Migranti by v nich mohli požiadať o azyl v Európskej únii.

Pellegrini: Eurofondy nespájajme so solidaritou

„Solidarita by sa nemala merať počtom migrantov, ktorých umiestnime v našej krajine. Napriek tomu, že Slovensko je nádherná krajina, migranti v nej nechcú zostať,“ vyhlásil premiér Peter Pellegrini v pléne Rady Európy pri návšteve Štrasburgu, ktorá sa konala 27. júna.

Slovensko naďalej oficiálne odmieta povinné prerozdeľovanie migrantov a podľa premiéra je pripravené na iné formy solidarity.

Pellegrini pred summitom novinárom v Bruseli povedal, že ho mrzí, že „už dopredu sa signalizuje, že pravdepodobne nebudeme schopní nájsť zhodu, minimálne v otázke migrácie“. Dodal však, že postoj Slovenska vo veci povinných kvót je „nemenný“.

Myšlienku, že by krajiny, ktoré migrantov neprijmú, mohli prísť o časť eurofondov, považuje Pellegrini takisto za neprijateľnú. Tadeto podľa neho cesta nevedie a „spájať eurofondy so solidaritou je absolútne neprijateľné“. „Kohézna politika nemá byť žiadnym spôsobom spájaná s hodnotením úrovne solidarity jednej alebo druhej krajiny. Moja odpoveď na tieto otázky je vždy opačná,“ uviedol a dodal, že pri eurofondoch by sme napríklad mohli skúsiť hovoriť o tom, ako si ktoré krajiny plnia svoje fiškálne záväzky.

Medzinárodný obchod

Vedúci predstavitelia Únie podporia odvetné opatrenia proti Spojeným štátom za nové clá na oceľ a hliník, ktoré Washington zaviedol. Zároveň podporia vyšetrovanie proti Spojeným štátom v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Únie je pripravená zreformovať WTO tak, aby mohla lepšie riešiť obchodné praktiky Číny, ktorých sa obávajú Spojené štáty.

Únia sa bráni: Členské štáty jednomyseľne schválili clá na tovar zo Spojených štátov

Na zozname amerických výrobkov, ktoré zasiahnu odvetné colné opatrenia zo strany EÚ, sú motocykle, whiskey, arašídové maslo, ale aj mejkap, džínsy či postelná bielizeň.

„Slovensko podporuje spoločný a jednotný postup Európskej únie a odvetnú reakciu Európskej komisie na vybrané americké produkty,“ uviedol na konci mája slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD). Priamy dosah na slovenských výrobcov neočakáva. „Ale nepriamo ich môže zasiahnuť, keď štáty EÚ, ktoré nebudú môcť exportovať do USA, umiestnia svoju produkciu v rámci únie,“ upozornil Žiga. Očakáva preto kroky Komisie na ochranu trhu EÚ pred presmerovanými dovozmi ocele a hliníka.

Brexit

Summit mal predstavovať míľnik pre rokovania o odchode Spojeného kráľovstva z Únie v marci 2019. Celý proces však uviazol pre rozdielne názory britských politikov. Dohoda medzi Bruselom a Londýnom je zatiaľ odložená na október.

Vyjednávania o brexite napredujú pomaly a lídri Európskej únie preto varujú, že zainteresované strany by sa mali pripraviť na „všetky možné závery“ – napríklad na scenár, v rámci ktorého by Spojené kráľovstvo z Únie vystúpilo bez akejkoľvek dohody, čo by predstavovalo katastrofu pre vzájomný obchod.

Mayová zvíťazila v kľúčovom parlamentnom hlasovaní o brexite

V prípade nepriaznivého výsledku dôležitého hlasovania by britský parlament získal väčšiu kontrolu nad procesom brexitu, ktorý je v súčasnosti v kompetencii vlády. 

Reforma eurozóny

Summit mal byť rozhodujúcim aj pre snahy zreformovať eurozónu tak, aby bola odolnejšia voči budúcim finančným krízam. Z tejto snahy však už veľa neostalo.

Európski lídri súhlasia s tým, že Európsky mechanizmus pre stabilitu, záchranný fond eurozóny, bude v budúcnosti zohrávať väčšiu úlohu. O nových právomociach a iných podrobnostiach sa však rozhodne až v decembri.

Rozhovory o európskej bankovej únii a Európskom systéme ochrany vkladov sú nateraz pozastavené, pokým banky eurozóny významne neznížia pomer zlých úverov.

Malo by sa diskutovať o témach ako rozpočet eurozóny, jednoduchšia reštrukturalizácia štátneho dlhu a limity pre počet dlhopisov jednotlivých bánk, aby sa zabránilo nadmernému riziku. Lídri nemajú žiadny termín, dokedy musia tieto otázky vyriešiť.

Merkelová sa s Macronom dohodla na rozpočte pre eurozónu. Ako bude vyzerať, neprezradili

Výsledkom dlhoočakávaného stretnutia lídrov dvoch najväčších ekonomík je balíček reformných návrhov, ktoré majú zaistiť udržateľnosť a hlbšiu integráciu hospodárskej a menovej únie. Niektoré opatrenia odložili na neskôr.

„Prehlbovanie integrácie hospodárskej a menovej únie je ďalším bodom programu. To draftovanie nového reformného plánu a čakanie, ako to celé bude vyzerať mi pripomína jeden starý vtip… Viete ako sa pária dikobrazy? Veľmi, veľmi opatrne. To čakanie sa dohodou Francúzska a Nemecka v Mesebergu skončilo, uvidíme ako sa tomuto dieťaťu bude dariť,“ povedal minulý týždeň minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).

„Slovensku pri dokončovaní rozrobenej práce záleží primárne na troch veciach, ktorými sú komplexná transformácia Európskeho stabilizačného mechanizmu, kredibilný spoločný (fiškálny) zabezpečovací mechanizmus pre jednotný rezolučný fond na riešenie krízových situácií a absorpčné mechanizmy (ako napríklad rozpočet eurozóny) slúžiace členským krajinám zvládať budúce krízové obdobia,“ dodal minister.

Obrana

V dôsledku tlaku zo strany Spojených štátov lídri pravdepodobne sľúbia zvýšenie výdavkov na obranu. Podrobnejšie sa tomu budú venovať na summite NATO v Bruseli.

Ministri obrany 9 európskych krajín sa zaviazali k novej vojenskej spolupráci, Slovensko neparticipuje

Vyhlásenie o novej forme spolupráce vo vojenskej oblasti podpísali v Luxemburgu ministri obranyBelgicka, Dánska, Estónska, Francúzska, Holandska, Nemecka, Španielska, Portugalska a Veľkej Británie.