Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/ANDY RAIN]

Brtiský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

Rokovania o záverečnom texte zmluvy o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa stále nedostali von zo slepej uličky.

Ak by nakoniec skutočne došlo k tvrdému brexitu, a Británia opustí jednotný trh EÚ a colnú úniu bez akejkoľvek dohody o budúcich vzťahoch, pocítila by to aj slovenská ekonomika. Dopady by ale nemali byť veľké a budú predovšetkým nepriame, nakoľko budú závisieť predovšetkým od výšky škôd u našich hlavných obchodných partnerov.

Tvrdý brexit tiež znamená, že nebude žiadne prechodné obdobie, počas ktorého by sa členské štáty a súkromný sektor mohol pripraviť na nové pravidlá. Slovenská vláda preto postupne pripravuje opatrenia na zmiernenie dopadov najhoršieho možného scenáru.

Tvrdý brexit je čoraz pravdepodobnejší

Mayovej kabinet svoju predstavu o budúcich vzťahoch s Úniou zverejnil v júli. Sto stránkový dokument, pre ktorý sa ustálil názov plán z Chequers, detailne rozoberá všetky aspekty budúcich vzájomných väzieb. Plán počíta so zachovaním voľného pohybu tovarov, flexibilným pohybom služieb; voľný pohyb osôb má podľa neho skončiť.

Vládny návrh ale od začiatku čelí kritike euroskeptickej časti vládnej Konzervatívnej strany, ako aj Európskej únie.

Kvôli nesúhlasu s dokumentom, ktorý britská vláda prezentovala ako kompromis zohľadňujúci požiadavky EÚ, z Mayovej kabinetu odišiel dovtedajší minister zahraničia Boris Johnson a minister pre brexit David Davies. Podľa časti euroskeptickej skupiny z vládnej Konzervatívnej strany však Mayová chce zachovať príliš úzke vzťahy s Úniou a preto požadujú úplnú odluku od štruktúr EÚ.

Brexit: Dohoda je stále v nedohľadne, Únia preto chystá špeciálny summit

Ani neformálny summit EÚ v Salzburgu pravdepodobne neprinesie zlom v otázke budúceho hraničného režimu medzi Írskom a Severným Írskom. Rakúske predsedníctvo preto na november navrhuje výnimočný summit venovaný brexitu. 

Odmietavý postoj si však britská premiérka niekoľkokrát vypočula aj z úst Michela Barniera, hlavného vyjednávača brexitu na európskej strane. Plán jej vlády najskôr označil za „dobrý štartovací bod“, návrh na prijatie spoločných pravidiel v obchode s tovarom, ale nie služieb podľa Francúza nie je v záujme Únie.

Obidve strany zároveň nevedia nájsť zhodu na otázke riešenia režimu írskych hraníc. Náznaky posunu nepriniesol ani tohtotýždňový neformálny summit EÚ v Salzburgu. Podľa pôvodného plánu sa Brusel a Londýn mali dohodnúť do októbrového summitu Európskej rady. Dohoda v tomto termíne je dnes už ale vylúčená. Aj preto sa lídri členských krajín vo štvrtok dohodli na výnimočnom summite venovanom brexitu. Bude sa konať 17. a 18. novembra v Bruseli.

Zmluvu o budúcich vzťahoch ešte musí schváliť britský parlament ako aj ostatné krajiny EÚ. Británia vystúpi z EÚ 29. marca, na celý proces tak zostáva 190 dní.

Vlády v Únii začínajú s prípravami

Z úst európskych lídrov preto čoraz častejšie zaznieva spojenie „no-deal brexit“, čiže brexit bez dohody.

Britská vláda už spustila prípravu na najhorší možný scenár. V júli postupne začala zverejňovať sériu dokumentov, v ktorých predovšetkým firmám odporúča, na čo všetko sa majú pripraviť v prípade, že rokovania s Bruselom zlyhajú.

„Naším cieľom je zabezpečiť pokračujúce hladké fungovanie obchodu, dopravy, infraštruktúry, výskumu, humanitárnych programov a finančných tokov,“ odôvodňoval kroky vlády minister pre brexit Dominic Raab.

Prípravy opatrení na zmiernenie dopadov bezdohodvého brexitu už oznámili aj vlády v Paríži a Berlíne.

Európska komisia ešte v júni vydala oficiálne oznámenie, v ktorom sumarizuje všetky riziká brexitu. Prízvukuje v ňom, potrebu príprav na britské vystúpenie bez ohľadu na výsledky spoločných rokovaní. Podľa Bruselu je ale dôležité, aby sa aj ostatné subjekty, ktorých sa brexit týka, pripravili na všetky scenáre, vrátane toho najhoršieho.

Ak by sa naplnil, Spojené kráľovstvo sa stane treťou krajinou, čo znamená, že obchod s EÚ by sa riadil medzinárodným právom a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Na obidvoch stranách hranice sa tak obnovia colné kontroly a spustí sa výber ciel a daní tak, ako to dnes platí pre akúkoľvek tretiu krajinu. Nič z toho dnes na hraniciach medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ neexistuje.

„Preto je dôležité, aby sa potrebné kroky podnikli včas a aby ich podnikli všetci – občania, podniky, členské štáty a inštitúcie EÚ – s cieľom byť pripravení a minimalizovať nepriaznivý vplyv, ktorý vystúpenie bude mať,“ píše sa v záveroch Komisie.

Slovensko mapuje možné opatrenia

Hlavná časť prípravy legislatívnych opatrení leží na pleciach európskej exekutívy. Brusel však očakáva, že rovnako tak členské štáty pokročia s úpravami vnútroštátnych pravidiel podľa ich vlastných potrieb. Odporúča im tak napríklad vypracovanie usmernení pre občanov a podnikateľov či posilnenie administratívnych kapacít.

Podľa rezortu diplomacie sa Slovensko chystá aj na to, že rokovania medzi Londýnom a Bruselom skrachujú.

Na čo si dá Slovensko pri brexite pozor

Slovensko najviac zaujímajú práva a peniaze. Rezort zahraničia dal na pripomienkovanie materiál o tom, ako sa Slovensko pripravuje na brexit a kde sú hlavné priority.

„Pripravujú sa analýzy dopadov na jednotlivé sektorálne odvetvia, ako aj horizontálne oblasti. Časť návrhov opatrení sa pripravuje na úrovni Slovenska ako členského štátu, časť na úrovni EÚ,“ upresnil riaditeľ tlačového odboru Igor Skoček. Jednotlivé rezorty podľa ministerstva mapujú  konkrétne opatrenia a riešenia“ potrebné pre prípad, že sa Brusel s Londýnom nedohodne.

Agendou brexitu sa už rok a pol zaoberá aj Medzirezortná koordinačná skupina pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov.

Dodáva, že britský odchod najviac zasiahne oblasti dopravného spojenia, ciel, neukončených colných konaní a vnútorného trhu vrátane pohybu osôb, tovarov a služieb.

„Chystáme tiež prehľad praktických odporúčaní, krokov a postupov pre občanov a firmy, ktoré bude potrebné realizovať v prípade nedohody,“ dodáva Skoček.

Dopady nebudú drastické, ani zanedbateľné

Negatívne vplyvy nekontrolovaného britského odchodu pocítia ekonomiky na obidvoch stranách. Tvrdé vystúpenie podľa júlovej prognózy Medzinárodného menového fondu spôsobí krajinám Únie dlhodobé škody vo výške 1,5 percenta HDP. Straty Slovenska inštitúcia odhaduje na úrovni 0,4 percenta HDP.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej nebude priamy dopad brexitu na Slovensko drastický, ale ani zanedbateľný. „Ak by nebola vyjednaná dohoda o voľnom obchode tovarov, po ukončení vyjednávaní by to v zahraničnom obchode mohlo byť cítiť. Vlani odišlo do Veľkej Británie z celkových slovenských vývozov 6 percenta a z celkových dovozov na Slovensko prišlo z Brtiánie 2,5 percenta,“ vysvetľuje Muchová.

Brexit bez dohody spôsobí Únii straty vo výške 1,5 percenta HDP, tvrdí MMF

Škody na britskej strane budú podľa štúdie Medzinárodného menového fondu ešte výraznejšie.

V roku 2017 Slovensko vyviezlo do Británie tovar v hodnote 4,5 miliardy eur, čo z nej robí šieste najväčšie odbytisko slovenského tovaru. Náš vývoz pritom prevyšuje import o viac ako 2,7 miliardy eur.

Najväčší dopad tvrdého brexitu ale nebude priamy. Citeľnejšie slovenskú ekonomiku zasiahne celková neistota a spomalenie ekonomického rastu v Spojenom kráľovstve a v eurozóne, teda u našich hlavných obchodných partnerov. Atraktivitu slovenskej výroby môže negatívne poznačiť aj prípadné výraznejšie oslabenie libry po brexite.

„Vzniknutá neistota môže do istej miery negatívne vplývať na investície a spotrebu v Európe. Celkový dopad na slovenské hospodárstvo je ťažko kvantifikovať – časť výpadku by mohla byť nahradená v obchode s inými krajinami EÚ,“ uviedla analytička Slovenskej sporiteľne. Odhaduje, že brexit bez dohody mohol ubrať z rastu slovenského HDP 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu.

Inštitút finančnej politiky krátko po britskom referende v lete roku 2016 odhadoval kumulatívnu stratu slovenského HDP do roku 2019 na úrovni 0,1 percenta pri optimistickom scenári až 0,9 percenta pri tom najpesimistickejšom. Pesimistický scenár podľa IFP znamená výraznejšie narušenie obchodných vzťahov s Britániou, recesiu vo Veľkej Británii a signifikantné spomalenie rastu v EÚ.

Do Británie vyvážame hlavne autá

Európska komisia preto nabáda aj firmy a podnikateľov, aby vyhodnotili dôsledky neriadeného odchodu na ich obchodný model a prispôsobili tomu svoje ekonomické rozhodnutia. Pomocnú ruku by im mali podať odvetvové združenia.

O zmeny v podmienkach obchodovania po brexite sa podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) začínajú čoraz viac zaujímať aj slovenskí podnikatelia. Z toho dôvodu komora vlani pre podnikateľov pripravila seminár so zástupcami britskej strany a podobné podujatie chystá aj v tomto roku. SOPK by podľa jej tlačovej tajomníčky Bibiány Gunišovej tiež privítala stretnutia vládnych predstaviteľov s podnikateľskou sférou ohľadne brexitu.

Vystúpenie Británie bez akejkoľvek dohody by výrazne skomplikovalo exporty slovenských výrobcov na britský trh.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Spojené kráľovstvo sa v takom prípade stane treťou krajinou, čo znamená, že obchod s EÚ by sa riadil medzinárodným právom a pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Nový hraničný režim tak zvýši náklady slovenských firiem pri vývoze za Lamanšský prieliv.

„Ide najmä o riziko vyšších nákladov v prípade zavedenia ciel a vyššej administratívnej náročnosti obchodných vzťahov vyplývajúcej z prípadného colného konania,“ popisuje Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Medzi najdôležitejšie vývozné položky patria automobily, elektronika, najmä televízory. Autá tvoria takmer polovicu slovenského vývozu do Británie. Ako sa píše v materiáli IFP, britský trh je druhým najdôležitejším exportným trhom pre tunajšie automobilky, pričom naň smeruje každé siedme vyrobené auto na území Slovenska.

Výrobcovia áut na Slovensku by preto takisto pocítili tvrdý brexit, čo pre EURACTIV.sk potvrdil aj Ján Pribula, generálny sekretár Združenia automobilového priemyslu. Zavedenie ciel a nový režim výmeny tovarov by podľa neho bol značný zásah do celého reťazca výroby vozidiel od dodávok dielov po distribúciu vozidiel.

„Situáciu by mohli následne zhoršovať aj prípadné postupné rozdiely v technických požiadavkách, čo by prinášalo zvýšené náklady na technické schvaľovanie,“ konkretizuje Pribula.

Rovnakom tak je trh EÚ kľučový pre britskú automobilovú výrobu. Pribula preto očakáva, že rokovania v tejto oblasti budú prebiehať obzvlášť citlivo.

Británia je ústredným trhom pre žilinskú automobilku Kia Motors Slovakia a určite figuruje aj v plánoch britskej automobilky Jaguar Land Rover, ktorá má v týchto dňoch spustiť výrobu áut v Nitre.

Naopak, dopady na slovenské agropotravinárstvo by nemali byť veľké, nakoľko podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej „Slovensko nemá čulý obchod s agropotravinárskymi komoditami s Veľkou Britániou“. Do Británie sa zo Slovenska vyváža najmä mäso, rybie mäso, sušené ryby, prasací tuk, prírodný med, ale aj mlieko a mliečne výrobky.

Problémy v doprave

Zavedenie bežného hraničného režimu bude mať samozrejme dopady aj na všetky druhy dopravy. Na jeho riziká dlhodobo upozorňujú letecké spoločnosti. Varujú prd nárastom cien leteniek, či dokonca pred úplným pozastavením letov medzi Britániou a Európou. Európsky výrobca lietadiel dokonca pripustil možnosť, že bez tranzitnej dohody opustí britský trh.

Obmedzenie alebo úplné znemožnenie pohybu tovarov medzi Spojeným kráľovstvom a ostatnými krajinami podľa Združenia cestných dopravcov ČESMAD významne skomplikuje život dopravným a logistickým firmám.

„Znížil by sa pohyb kamiónov, ktoré patria slovenským dopravcom, na územie Spojeného kráľovstva a tým by sa mnohým obmedzili obchodné príležitosti,“ uviedla pre EURACTIV.sk hovorkyňa ČESMAD Martina Baumann a dodala, že sa dá očakávať tlak na zvýšenie cien za dopravu do Británie.

„Nemôžeme vylúčiť, či by táto zmena napríklad nevyvolala kilometrové zápchy nákladných vozidiel na hraniciach,“ dodáva Martina Baumann.