Dva roky, či dva mesiace? Lídri budú na summite rozhodovať o odklade brexitu

Lídri členských štátov počas decembrového summitu EÚ. [EPA-EFE/Piroschka van de Wouw]

Jednotlivé členské krajiny už verejne predstavujú podmienky, za ktorých sú ochotné kývnuť na odklad brexitu. Podľa štátneho tajomníka rezortu zahraničia Františka Ružičku si Briti hlavne musia ujasniť, čo chcú odložením vystúpenia z EÚ dosiahnuť.

Členské krajiny postupne vyjadrujú svoje názory na možnosť odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. O odložení brexitu budú hlavy štátov a predsedovia vlády diskutovať na tohtotýždňovom summite (21. a 22. marca) v Bruseli.

Britská vláda sa v utorok už pripravovala na to, že požiada Európsku úniu o odklad najmenej o niekoľko mesiacov – predseda Dolnej snemovne britského parlamentu totiž vylúčil, že premiérka Theresa Mayová môže požiadať zákonodarcov v Londýne o schválenie tej istej „rozvodovej“ dohody, ktorú už dvakrát odmietli.

Úrad premiérky na Downing Street 10 uviedol, že Mayová pošle list oficiálne žiadajúci odklad v utorok alebo v stredu a adresuje ho predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Úrad nespresnil, o aký dlhý odklad premiérka plánuje požiadať, dodala tlačová agentúra AP.

Pôvodný termín odchod Británie z EÚ je 29. marec.

Mayovej nepomohli ani ústupky Únie, Británia sa zrejme nevyhne odkladu brexitu

Ani na druhýkrát neprešla britským parlamentom rozvodová dohoda, o ktorej obidve strany rokovali dva roky. Ďalšie hlasovánie, tentokrát o odchode bez dohody, je naplánované na zajtra. 

Pokračovanie kyvadlovej diplomacie?

Oddialenie britského odchodu bolo hlavnou témou dnešného zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti. Slovensko na Rade zastupoval štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička.

Ružička upozornil, že ide o situáciu, ktorá nie je jednoduchá pre nikoho, ani pre Brusel, ani pre Londýn. „Nikto takýto vývoj nečakal a ani nechcel. Pre nás stále zostáva brexit s dohodou ako preferovaná varianta, ak teda vylúčime variantu, že by sa Briti rozhodli zostať v EÚ,“ povedal slovenský diplomat.

Podľa jeho slov dianie okolo brexitu vyvoláva neistotu nielen medzi členskými krajinami, ale aj medzi občanmi, a preto aj Slovensko prijíma viacero opatrení a pripravuje sa na 29. marca na takzvaný „tvrdý brexit“.

Ružička hovorí, že EÚ si počká na výsledok debát v britskom parlamente, ktoré boli na programe v utorok poobede, a o ich výsledku budú koncom týždňa na summite EÚ diskutovať prezidenti a premiéri 27 členských krajín – bez britskej premiérky. „To bude hlavná téma. Aby sa lídri dvadsaťsedmičky dohodli ako reagovať na žiadosť o odklad termínu vystúpenia Británie z EÚ. Či to bude o dva týždne, o dva mesiace alebo hypoteticky, o čom teraz hovoria médiá, o dva roky,“ spresnil.

Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu

Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žujúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii. 

Štátny tajomník priznal, že odklad brexitu skomplikuje eurovoľby aj diskusie o Viacročnom finančnom rámci, čo je sedemročný rozpočet EÚ po roku 2020. „Išlo by o zásadné predĺženie, ktoré by zasiahlo minimálne do polovice mandátu budúceho europarlamentu. Ten by naďalej fungoval aj s britskými poslancami,“ opísal situáciu Ružička.

Londýn si ale v takom prípade podľa neho musí ujasniť, čo chce v tomto čase robiť. Či chce len čakať a bude sa pokračovať v „kyvadlovej diplomacii“ ako doteraz alebo budú Briti realizovať aj vnútropolitické kroky, ktoré by viedli či už k potvrdeniu súčasného výsledku (riadený brexit) alebo k jeho zmene, kde zrejme iný spôsob ako druhé referendum v tejto chvíli nie je.

Členské štáty si už kladú podmienky

Akékoľvek posunutie termínu britského odchodu musí podľa neho byť „krátke.“ „Skúsenosť hovorí, že poskytnutie dlhého časového rámca znamená vyrobiť si problémy, ktoré jednoznačne vzniknú, keď sa bude blížiť nový konečný termín (brexitu),“ dodal podľa tlačovej agentúry DPA Conte.

Podľa poradcu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nebude žiadosť o odklad brexitu slepo prijatá. „Odklad nie je istý ani automatický,“ povedal podľa tlačovej agentúry AFP nemenovaný poradca Macrona a zopakoval tak podmienku viacerých predstaviteľov Európskej únie, že britská premiérka Theresa Mayová musí jasne vysvetliť dôvody, prečo je odklad potrebný.

Macronov poradca uviedol, že Francúzsko posúdi žiadosť Británie o odklad podľa dvoch kritérií.

„Prvé hľadisko: existuje plán, stratégia, ktoré odklad oprávňujú?“ vysvetlil poradca. „Druhé hľadisko: musíme preskúmať vplyv odkladu na Európsku úniu,“ dodal.

Podľa ďalších slov Macronovho poradcu môže dlhšie zotrvávanie Británie v Únii znamenať, že ostrovná krajina bude súčasťou EÚ aj počas májových volieb do Európskeho parlamentu, bude musieť mať zastúpenie na stretnutiach či samitoch EÚ a bude sa musieť podieľať na rozhodnutiach o budúcnosti EÚ.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v utorok uviedla, že chce „do poslednej hodiny“ bojovať za to, aby nedošlo k neriadenému odchodu Británie z EÚ, informovala agentúra AFP. „Budem bojovať za riadený brexit do poslednej hodiny 29. marca. Nezostáva nám veľa času, ale stále máme niekoľko dní,“ povedala Merkelová na konferencii v Berlíne