EÚ v roku 2018: Ekonomika a obchod

FOTO: Pixabay.com

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2018

Viacročný finančný rámec, reforma eurozóny, zdanenie nadnárodných digitálnych spoločností, či dobudovanie bankovej únie. To sú témy, ktoré budú najviac hýbať ekonomikou Európskej únie v roku 2018.

Rozhodnutia, ktoré padnú

Dobudovanie Bankovej únie

V októbri Európska komisia vyzvala členské štáty a Európsky parlament, aby čo najskôr prijali jej balíček opatrení na dobudovanie Bankovej únie z novembra 2016. Ide predovšetkým o vytvorenie posledného tretieho piliera – tzv. európskeho systému ochrany vkladov (EDIS). EDIS má podporiť stabilitu bankového sektoru a poskytnúť centrálnu ochranu vkladov všetkých občanov v bankovej únii. Komisia chce, aby sa politické nezhody na tejto otázke prekonali najneskôr do konca tohto roku.

Pochybnosti ohľadom tohto návrhu majú predovšetkým Nemecko a Holandsko. Spoločne zastávajú názor, že spoločnému systému ochrany vkladov musia predchádzať ešte dôraznejšie opatrenia na zníženie rizík a zlepšenie krízového riadenia európskych bánk.

Komisia chce čo najskôr dobudovať bankovú úniu. Brzdí ju Nemecko

Európska komisia zmiernila svoj návrh na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov. Nemecko je aj tak proti. Obáva sa mutualizácie bankového rizika.

Európska exekutíva chce, aby najneskôr do konca tohto roku vznikla dohoda ohľadom vytvorenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu Bankovej únie. Jedná sa o opatrenie poslednej inštancie pre prípady, kedy sú prostriedky Jednotného fondu pre riešenie krízových situácii (SRF) nedostatočné pre záchranu zlyhávajúcich európskych bánk.

Na letnom zasadnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti sa európske štáty dohodli na akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe. V úvodnom štvrťroku roku 2018 chce Komisia preto predstaviť balíček konkrétnych opatrení na zníženie vysokého podielu nesplácaných úverov v európskych bankách zdedených z obdobia finančnej krízy. Len v eurozóne pritom toxické uvery dosahujú hodnotu takmer jedného biliónu eur. Legislatíva komisie sa tiež zameria na zabránenie ich kumulácii v budúcnosti.

Balík by mal obsahovať legislatívne opatrenia na ďalší rozvoj sekundárnych trhov pre nesplácané úvery a na zlepšenie schopnosti veriteľov vymáhať hodnoty zo zabezpečených úverov. Komisia tiež zváži opatrenia na zavedenie povinných minimálnych rezerv bánk, ktoré by mohli slúžiť ako zábezpeka voči nesplácaným úverom v budúcnosti.

Dokončenie Únie kapitálových trhov

Medzi hlavné priority Bulharska, ako novej predsedajúcej krajiny v Rade EÚ, patrí dobudovanie Únie kapitálových trhov. Sofia chce pokračovať v legislatívnom návrhu na vytvorenie celoeurópskeho dôchodkového produktu. Jedná sa o novú možnosť dôchodkového sporenia platnú vo všetkých členských štátoch EÚ, ktorá doplní vnútroštátne dôchodkové režimy.

Komisia chce predstavením viacerých regulačných i neregulačných návrhov urýchliť plnenie akčného plánu kapitálových trhov, ktorý je jedným z pilierov tzv. Junckerovho investičného plánu pre Európu. Medzi tieto návrhy patrí napríklad odstránenie prekážok pre cezhraničnú distribúciu investičných fondov či nové pravidlá, ktoré majú znížiť poplatky za prevod peňazí do zahraničia a výber peňazí z bankomatov na dovolenke.

Daňová oblasť

Horúcou témou posledných dvanástich mesiacov bolo tiež zdaňovanie digitálnej ekonomiky. Európska komisia v októbri na túto tému spustila verejnú konzultáciu, ktorej výsledky budú známe v nasledujúcich troch mesiacoch. Vlastné pravidlá spravodlivého zdaňovania digitálneho hospodárstva chce Komisia predstaviť najneskôr na začiatku leta. Iniciatíva však môže naraziť na rozdielne názory členských štátov ohľadom konkrétnych opatrení. Kým estónske predsedníctvo s podporou niektorých malých členských krajín navrhlo vyriešiť problém v rámci existujúcich pravidiel, ministri financií najväčších európskych ekonomík navrhujú zavedenie „vyrovnávacej dane“ z obratu, ktorý firmy dosiahnu vo všetkých členských štátoch EÚ.

Krajiny EÚ sa nevedia dohodnúť, ako zdaniť internetových gigantov

Slovensko sa pridalo ku krajinám podporujúcim zavedenie „vyrovnávacej dane.“ Ministri financií niektorých členských štátov sú proti zdaňovaniu podľa obratu digitálnych spoločností.

Treba dodať, že Komisia prišla s konkrétnym návrhom reformy dane z príjmov právnických osôb už v októbri roku 2016. Dva legislatívne návrhy (pôvodný návrh siaha do roku 2001) – Spoločný základ dane z príjmov (CCTB) a Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) čakajú na schválenie Radou EÚ a Európskym parlamentom.

Debata o harmonizácii daňových pravidiel sa však stále nevymanila zo slepej uličky. Členské štáty ako Luxembursko, Malta či Írsko majú obavy, že prijatím tohto návrhu prídu o „príťažlivosť“ svojich daňových systémov. Množiace sa uniknuté dokumenty ako Panama, či Paradise papers však neustále zvyšujú tlak aktivistov a verejnosti na vlády členských štátov, aby zabránili agresívnym daňovým praktikám. Bude preto zaujímavé sledovať, či sa v nasledujúcich mesiacoch diskusia na túto tému pohne z mŕtveho bodu. Naplnenie pôvodného plánu Komisie, podľa ktorého by smernica CCTB mala vstúpiť do platnosti prvý deň roku 2019, respektíve 1. januára 2020 v prípade CCCTB, sa však v túto chvíľu javí ako nepravdepodobné.

Európsky parlament bude tento rok konzultovať aj návrh nových nástrojov proti podvodom v oblasti DPH.  Európska komisia balíček predstavila v novembri minulého roku. Podvody s DPH majú podľa odhadov EÚ každý rok za následok výpadok z daňových príjmov v hodnote 50 miliárd eur.

Podvody s DPH už nebudú také jednoduché. Komisia prišla s novými pravidlami

Boj Európskej komisie s daňovými podvodmi pokračuje. Po digitálnej ekonomike a daňových rajoch si Európska komisia posvieti aj na cezhraničné podovody s DPH.

Obchod

Na EÚ okrem toho čaká dokončenie dohôd o vzájomnom obchode s Japonskom, Singapurom a Vietnamom, posun v rokovaniach s Mexikom, štátmi Mercosuru, Austráliou a Novým Zélandom. EÚ sa musí zároveň dohodnúť s Veľkou Britániou na tzv. prechodnom období, čiže na dobe medzi oficiálnym odchodom Británie z EÚ (marec 2019) a novou dohodou o vzájomných obchodných vzťahoch. Obidve strany veria, že túto otázku vyriešia do konca marca. Následne môže začať diskusia o konkrétnej podobe budúcej obchodnej dohody.

Menová politika

Pozornosť svetových ekonómov a bankárov sa tento rok bude i naďalej sústrediť na ďalšie kroky Európskej centrálnej banky. Tá v decembri ohlásila predlženie programu tzv. kvantitatívneho uvoľňovania minimálne do septembra 2018. Objem nakúpených dlhopisov eurozóny sa ale od nového roku zníži zo súčasných 60 miliárd eur mesačne na polovicu. Otázkou zostáva, či ECB na jeseň definitívne ukončí stimulačný program, alebo ho predĺži a opäť spomalí jeho tempo. Je možné, že sa bude čoraz viac  špekulovať aj o zvýšení úrokových sadzieb v eurozóne, ktoré ECB ďalej drží na nízkych úrovniach.

Európska centrálna banka predĺžila nákup dlhopisov. Bude však pomalší

Nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou nekončí. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie bude pokračovať aj po novom roku. Objem nakúpených dlhopisov sa však zmenší o polovicu.

Diskusia, ktorú treba sledovať

Viacročný finančný rámec

Hospodárskej debate bude v budúcom roku dominovať príprava nového viacročného finančného rámca pre obdobie po roku 2020. Únia bude musieť predovšetkým nájsť odpoveď na to, ako zaplátať dieru v rozpočte, ktorá vznikne odchodom Veľkej Británie z európskeho bloku. Výpadok navyše prichádza v období, kedy EÚ bude musieť vyčleniť viac finančných prostriedkov na rastúci počet nových výziev (migrácia, ochrana hraníc, spoločná obrana, klimatické zmeny).

Hodnota za európske peniaze – cesta k efektívnejšiemu rozpočtu EÚ

Európska únia musí zvýšiť financovanie oblastí ako obrana, bezpečnosť, migrácia, či veda a výskum. Európsky rozpočet preto musí byť efektívnejší, flexibilnejší a jednoduchší.

Bude rozpočet EÚ menší, alebo medzeru vyplnia zvýšené príspevky členských štátov? Prípadne, vznikne dohoda o nových vlastných zdrojoch európskeho rozpočtu, napríklad v podobe európskej dane? Európska komisia chce svoj návrh pre budúci viacročný finančný rámec predstaviť v polovici tohto roku. Množstvo štátov tiež volá po väčšej flexibilite a zjednodušení spoločnej európskej kasy.

O prvých náčrtoch rozpočtového obdobia po roku 2020 budú čelní európski politici rozprávať na bruselskej konferencii už druhý januárový týždeň.

Prehĺbenie hospodárskej a menovej únie

Európska komisia okrem predstavenia Bielej knihy o budúcnosti Európy, na ktorú naviazal diskusný dokument o prehĺbení hospodárskej a menovej únie, prišla na konci roku aj s balíčkom konkrétnych návrhov na vylepšenie súčasného hospodárskeho riadenia EÚ. Na ťahu sú preto teraz členské štáty.

Na poslednom decembrovom summite EÚ sa lídri členských krajín dohodli na špeciálnom marcovom eurosummite, ktorý by mal slovami francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona otvoriť „strategickú politickú diskusiu“ ohľadom budúcnosti eurozóny. Ak sa to v marci podarí, na júnovom summite Európskej rady chcú európski lídri predstaviť konkrétny reformný plán pre eurozónu.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Medzi návrhmi, u ktorých sa dá predpokladať dosiahnutie konsenzu, je pretvorenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na Európsky menový fond a už spomenuté dobudovanie Bankovej únie.

Komisia však chce využiť súčasnú priaznivú ekonomickú situáciu v eurozóne aj na vytvorenie samostatnej linky pre eurozónu v rozpočte EÚ, či vytvorenie postu európskeho ministra hospodárstva a financií.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, naopak, navrhuje samostatný rozpočet pre eurozónu v rozsahu niekoľkých percent HDP Európskej únie s vlastným ministrom financií, ktorý by mal v rukách aj rozhodovacie kompetencie.

Keďže sa jedná o politicky veľmi citlivé otázky, akýkoľvek významný posun je očakávateľný skôr za horizontom nasledujúcich dvanástich mesiacov. Úplne vylúčený je do momentu, kým Nemecko nespozná svoju novú vládu s jej novými európskymi prioritami.

Súčasťou balíčku Komisie je aj legislatívna iniciatíva na začlenenie tzv. fiškálneho kompaktu (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení hospodárskej a menovej únie) do európskych zmlúv. Podľa pôvodnej dohody členských štátov mal byť kompakt súčasťou európskeho právneho rámca už od prvého januára tohto roku. Komisia preto bude tlačiť na europoslancov a členské štáty, aby návrh prijali do polovice roku 2019.