Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

Ilustračný snímok [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo dodržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia.

Kým návrh Viacročného finančného rámca, ktorý v stredu (2. mája) predstavila Európska komisia, ako celok europoslanci hodnotili v zásade pozitívne, návrh na podmienenie čerpania prostriedkov zo spoločného európskeho rozpočtu dodržiavaním zásad právneho štátu vyvolal výrazne zmiešanejšie reakcie.

O tomto opatrení sa na európskej úrovni diskutuje už dlhšiu dobu. Komisia tvrdí, že nový legislatívny návrh necieli na žiadnu konkrétnu krajinu.

Stredajší návrh Bruselu podľa očakávaní neprivítali s otvorenou náručou krajiny ako Maďarsko a Poľsko. Návrh rovnako odmieta Rumunsko ale aj Bulharsko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Slovenská vláda zatiaľ nemá jasný názor na podmieňovanie príjmov z európskeho rozpočtu týmto kritériom. Nové podmienky pre čerpane prostriedkov z rozpočtu EÚ, vrátane dodržiavania princípov právneho štátu, však rezort diplomacie v reakcii pre portál euractiv.sk nevylúčil. Všetky nové kritériá však podľa hovorcu rezortu Petra Suska musia ostať objektívne a férové.

Nové pravidlá pre všetky peniaze z rozpočtu EÚ

„Navrhované nové pravidlá by Únii umožnili pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k finančným prostriedkom EÚ spôsobom primeraným povahe, závažnosti a rozsahu nedostatkov pri dodržiavaní zásad právneho štátu,“ píše v návrhu európskej exekutívy.

Nové pravidlá by sa pritom nemali vzťahovať iba na čerpanie prostriedkov z politiky súdržnosti, čiže eurofondov, ale prístupu k všetkým prostriedkom z európskeho rozpočtu.

Ak bude mať Brusel pochybnosti ohľadom vymožiteľnosti práva v niektorej krajine, obráti sa na ňu so svojimi pripomienkami. V prípade, že ich vláda daného štátu odignoruje, Komisia príjme „ochranné opatrenia“. Tie budú platné, pokiaľ sa v Rade EÚ nenájde kvalifikovaná väčšina štátov, ktoré budú proti.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová, nové kritérium zohľadňujúce rešpekt k právnemu štátu, na ktorého tvorbe sa sama spolupodieľala, považuje za „veľmi dôležité“ a „krok dopredu“.

Komisia chce nový mechanizmus na čerpanie prostriedkov z európskej kasy predložiť ako samostatný legislatívny návrh. Nebol by tak súčasťou balíčku Viacročného finančného rámca, pre ktorého prijatie je potrený jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín.

Postihy by sa po novom mali týkať tiež krajín, ktoré nebudú spolupracovať s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), či Európskym prokurátorom.

V ohrození aj študenti či starostovia obcí

Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšine z nich sa myšlienka previazania čerpania peňazí z rozpočtu EÚ s kritériom právnehoštátu pozdáva.

Opatrnejší sú však ohľadom jeho konkrétneho nastavenia. Problém by podľa nich nastal v momente, keď by Brusel začal využívať nové pravidlá ako politický nátlak na členské štáty.

Miroslav Mikolášik považuje takéto viazanie prístupu k európskym peniazom z právneho hľadiska „za problematické“.

„Komisia ako strážkyňa zmlúv musí zabezpečovať rešpektovanie hodnôt, na ktorých je vybudovaná EÚ, avšak aj sama musí jednať v súlade so základnými zmluvami a zásadami právneho štátu,“ uviedol pre portál euractiv.sk.

EÚ by podľa europoslanca nemala pristupovať k ad hoc riešeniam, ale vytvoriť spravodlivý mechanizmus so zapojením Európskeho súdneho dvora, ktorý zároveň nebude dvakrát penalizovať občanov postihnutého štátu.

Brusel si však uvedomuje, že nové opatrenia by v konečnom dôsledku mohli najviac pocítiť jednotliví prijímatelia európskych dotácií, čo chce vo svojom návrhu zohľadniť.

„Nesmú tým byť potrestaní študenti, ktorí majú vycestovať s Erasmom, farmári, alebo starostovia obcí,“ vysvetlila zámery Komisie Jourová.

Hovorí sa, že súčasťou mechanizmu bude doložka, podľa ktorej budú musieť vlády členských krajín financovať rozbehnuté projekty aj po zmrazení európskych dotácií.

„Palica na neposlušné vlády“

Ako uviedol europoslanec Ivan Štefanec, súhlasí s tým, že toky európskych peňazí potrebujú väčšiu kontolu. V tejto súvislosti pripomína nedávne odhalenia korupcie pri prideľovaní poľnohospodárskych dotácií na východnom Slovensku.

Nový mechanizmus, ktorý umožní zastaviť prideľovanie prostriedkov z Únie musí mať podľa neho jasne nastavené podmienky. No „zásadne nesúhlasí“ s tým, aby mali politický podtón. „To by bolo zasahovaním do vnútorných vecí členských štátov a prehĺbilo by to nedôveru vo vnútri Európskej únie,“ upresnil svoj postoj k návrhu Komisie pre portál euractiv.sk Ivan Štefanec.

Eurofondy sa presunú na juh Európy

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Podľa europoslankyne Moniky Beňovej (Smer-sd, S& ide o správny krok. Pripomína však, že dôležité bude hlavne nastavenie pravidiel nového mechanizmu. „Nemôže sa z toho totiž stať akási pomyslená „palica,“ ktorou bude Komisia hroziť členským štátom, keď sa jej to bude hodiť,“ dodala Beňová.

„Principiálny problém“ s previazaním rozpočtu EÚ s vymožiteľnosťou auta na domácej scéne nemá ani europoslanec Richard Sulík (SaS, ECR). Rovnako si však chce počkať na jeho konkrétne prevedenie, pretože „vníma riziko, že by sa toto v zásade rozumné kritérium mohlo stať nástrojom politického tlaku Komisie“.

Zákon ušitý na mieru dvoch krajín?

Sulík od Bruselu očakáva, že bude mať rovnaký meter pre všetkých, a „teda aj pre krajiny, ktoré chronicky porušujú fiškálne pravidlá a financujú svoje dlhy úkor zvyšku eurozóny.“ Naráža tak na fakt, že navrhovanú legislatívu mnohí považujú za odvetné opatrenie Bruselu proti dvom krajinám: Poľsku a Maďarsku.

Predseda Komisie Jean-Cluade Juncker pri predstavovaní nového rozpočtového balíčku niekoľkokrát zdôraznil, že návrh Bruselu nie je namierený voči žiadnej konkrétnej krajine.

Hlavným zámerom Komisie je ochrana „správneho finančného riadenia“ Únie. Brusel chce mať garancie, že všetky členské štáty budú narábať so spoločnými peniazmi hospodárne a v súlade s pravidlami. S korupciou či podvodmi s európskymi peniazmi mali v minulosti problémy tak staré ako aj nové členké štáty EÚ. Hrozba zastavenia tokov európskych peňazí sa tak bude týkať celej dvadsaťsedmičky.

Čím podmieniť čerpanie eurofondov?

Pridať sa k európskej prokuratúre by mala byť základná požiadavka na krajiny, ktoré čerpajú európske fondy, píše maďarský europoslanec zo skupiny Zelených, BENEDEK JÁVOR.

„Prax nielen na Slovensku ukazuje, že takéto opatrenie malo existovať už dávno a ja ho vítam,“ uviedla pre euractiv.sk europoslankyňa Anna Záborská (KDH, EPP).

„Len nezávislé súdnictvo, ktoré dbá na dodržiavanie právneho štátu a právnej istoty, môže v konečnom dôsledku zaistiť, že peniaze z rozpočtu EÚ sú dostatočne chránené,“ píše sa v návrhu.

„Daňoví poplatníci veľmi ostro volajú po tom, aby v štáte, kam idú európske peniaze, bola funkčná justícia a trestali sa podvody vo verejných zákazkách,“ upresnila eurokomisárka Jourová.