Hlboké a flexibilné partnerstvo. Čo obsahuje deklarácia o vzťahoch EÚ a Británie po brexite?

Britská premiérka Theresa Mayová a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. [EPA-EFE/OLIVIER HOSLET]

Európska únia a Spojené kráľovstvo sa vo štvrtok dohodli na texte politickej deklarácie o vzájomných väzbách po brexite. Dokument musia spolu s rozvodovou zmluvou schváliť členské štáty na nedeľnom summite EÚ.

Pomerne stručný 26-stránkový dokument nie je právne záväzný. Ide o nastavenie základných mantinelov pre budúce vzťahy po brexite. Ich detaily budú obidve strany riešiť až po oficiálnom vystúpení Británie 29. marca 2019, teda počas prechodného obdobia, rokovania ale môžu trvať niekoľko rokov.

Politická deklarácia je samostatným dokumentom oddeleným od konečnej dohody o vystúpení Británie, na ktorej sa EÚ so Spojeným kráľovstvom dohodla minulý týždeň.

Základné obrysy vzájomných väzieb budú musieť odsúhlasiť predsedovia vlád a hlavy štátov členských krajín na nedeľnom (27. november) summite Európskej rady.

„Táto deklarácia nastavuje parametre ambiciózneho, širokého, hlbokého a flexibilného partnerstva v obchode, hospodárskej spolupráci, presadzovaní práva, trestnom súdnictve, zahraničnej politike, bezpečnosti a obrany a širokých oblastiach spolupráce,“ stojí v úvode deklarácie.

Následne sa dokument venuje jednotlivým oblastiam vo vzájomných vzťahoch po brexite. Tu sú najdôležitejšie z nich.

Žiadne vyberanie čerešničiek

Obe strany sa v dokumente zaviazali „k čo najužšiemu obchodnému partnerstvu v oblasti výmeny tovarov“. Budúce obchodné vzťahy ale zároveň musia rešpektovať „suverenitu“ Spojeného kráľovstva a „integritu“ Jednotného trhu EÚ. To znamená dve veci.

„Vyberanie čerešničiek z torty“ sa konať nebude. Únia definitívne nepristúpi na pôvodný plán Mayovej kabinetu (Chequers plan), ktorý chcel zachovať slobodu pohybu tovaru, ale odmietal voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu.

Britské médiá zároveň upozorňujú, že v dokumente sa ani raz nespomína spojenie bezbariérový obchod (frictionless trade). Naopak, EÚ pripomína Británii, že vystúpenie z jednotného trhu znamená zavedenie kontrol a inšpekcií na hraniciach. Tomu sa britská premiérka vo svojom rozvodovom pláne snažila vyhnúť.

Budúce vzťahy načrtnuté v deklarácií ale Británii umožnia budovanie „nezávislej obchodnej politiky“, čo znamená, že Londýn bude môcť uzatvárať obchodné dohody s ostatnými krajinami. Keď sa o deklarácii bude hlasovať v britskom parlamente, premiérka Mayová túto časť deklarácie britským poslancom určite pripomenie.

Alternatívne riešenie pre írsku hranicu

Po tom, čo Theresa Mayová doma predstavila predbežnú dohodu o vystúpení, čelila tvrdej kritike najmä pre takzvanú írsku poistku. Ak sa EÚ a Británia počas prechodného obdobia nedohodnú na podobe budúcich vzťahov, poistka zaistí otvorenú írsku hranicu aj po brexite.

Poistka znamená vytvorenie „jednotného colného územia medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom“, čo prakticky znamená, že Británia zostane súčasťou colnej únie. Na Severné Írsko sa pritom bude vzťahovať špeciálny colný režim a bude ešte užšie zviazané s EÚ. Londýn zároveň počas tohto obdobia nebude môcť uzatvárať obchodné dohody s tretími krajinami.

Kritikom tohto riešenia vadí, že doba trvania poistky nie je časovo obmedzená a o jej konci musí rozhodnúť tak Londýn ako aj Brusel. Británia tak podľa nich môže zostať pripútaná k colnej únii neobmedzený čas.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Politická deklarácia ale už naznačuje, že nejde o jediný spôsob, ako predísť vzniku tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom. Alternatívou má byť technologické riešenie dohodnuté v ďalších rozhovoroch.

Obidve strany opäť zdôrazňujú, že sú odhodlané nahradiť poistné riešenie týkajúce sa Severného Írska neskoršou dohodou, ktorá zavedie alternatívne riešenie zabezpečujúce, aby nevznikla stála tvrdá hranica na ostrove,“ stojí v dokumente.

Koniec voľného pohybu osôb

Na zástancov tvrdého rozchodu Británie s EÚ by mala zapôsobiť aj zmienka o konci voľného pohybu osôb, čo bola jedna z hlavných požiadaviek zástancov britského vystúpenia.

„Keďže sa Spojené kráľovstvo rozhodlo, že princíp voľného pohybu medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom sa ďalej nemá uplatňovať, obe strany by mali zaviesť mechanizmy mobility…(tieto) budú založené na nediskriminácii voči členským krajinám EÚ a plnej reciprocite,“ upresňuje deklarácia.

Deklarácia ale zároveň občanom EÚ a Spojeného kráľovstva garantuje bezvízový režim na „krátkodobé pobyty“.

Otázku práv občianskych práv rieši dohoda o podmienkach vystúpenia Británie z EÚ. Tá garantuje rovnaké zaobchádzanie občanom EÚ, ktorí do Británie prídu pred koncom obdobia. Rovnako bude postupovať európska dvadsaťsedmička voči britským občanom.

Gibraltár

Otázku britského teritória na španielskom území spoločná deklarácia vôbec nespomína. Hoci Španieli dávnejšie tvrdili, že pre nich táto téma nepredstavuje žiadny problém, premiér Sánchez po zverejnení návrhu rozvodovej dohody vyhlásil, že ju jeho vláda nepodporí. Španielom vadí, že dohoda nešpecifikuje, že téma Gibraltaru nie je predmetom rokovaní medzi EÚ a Britániou, ale  záležitosťou „osobitných rokovaní“ Madridu a Londýnu.

Ako v štvrtok uviedol hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas, túto záležitosť budú musieť členské štáty vyriešiť pred nedeľným summitom EÚ.

Bezpečnosť a obrana

Brusel a Londýn chcú mať po brexite čo najužšie vzťahy v oblastiach ako bezpečnosť, boj proti terorizmu a zahraničnej politike. Spolupráca orgánov činných v trestnom konaní má zostať na rovnakej úrovni ako dnes „pokiaľ to bude technicky a legálne možné“. Dokument tiež garantuje „včasnú výmenu spravodajských a citlivých informácií medzi relevantnými orgánmi EÚ a Spojeného kráľovstva“.

Eurodróny, eurokoptéry a eurodelostrelectvo: Európska obranná spolupráca sa rozrástla o ďalších 17 projektov

Počet konkrétnych projektov, ktoré v oblasti obrany spoločne pripravujú alebo vyvíjajú krajiny Európskej únie, sa rozrástol na 34. Štáty chystajú napríklad európske pozemné raketové systémy, eurodróny, či spravodajskú školu EÚ.

Ustanovenia týkajúce sa zahraničnej a bezpečnostnej politiky Británii otvárajú dvere k spolupráci v rámci Európskej obrannej agentúry a britské obranné spoločnosti môžu participovať na projektoch pod Európskym obranným fondom.

Dokument tiež necháva otvorenú možnosť pre zapojenie Británie do Stálej štruktúrovanej spolupráce v obrane (PESCO), pričom pripomína, že ide o „výnimočný krok“. Únia doposiaľ totiž nezverejnila konkrétne podmienky pre zapojenie tretích krajín do projektu PESCO. Mala by tak spraviť do konca roku.