Johnson požiadal kráľovnú o pozastavenie činnosti britského parlamentu

Budova britského parlamentu. [EPA-EFE/ANDY RAIN]

Viacerí britskí politici Johnsonove rozhodnutie považujú za protiústavné a chcú ho napadnúť na britských súdoch. Hovoria o škandále, pokrytectve a nevyhnutnom konci vládneho kabinetu.

Britský premiér Boris Johnson potvrdil v stredu medializované správy, podľa ktorých požiadal o pozastavenie činnosti parlamentu od polovice septembra do polovice októbra. Odporcovia odchodu Británie z Európskej únie bez dohody tak zrejme už nebudú mať šancu zastaviť takýto postup, informovali tlačové agentúry DPA a AFP.

Johnson opakovane deklaroval, že Británia odíde z EÚ v plánovanom termíne 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej.

Johnsonova vláda žiada kráľovnú Alžbetu II., aby bola činnosť parlamentu pozastavená do 14. októbra. Do tzv. brexitu vtedy budú zostávať už len dva týždne. Má ísť o predĺženie bežnej prestávky v činnosti zákonodarného zboru, ktorá sa vyhlasuje pred začiatkom novej schôdze. Ohlásenie tohto kroku vyvolalo pobúrenie medzi poslancami odmietajúcimi brexit.

„Bude dosť času na oboch stranách pri rozhodujúcom summite (EÚ) 17. októbra a dosť času na debatu poslancov v parlamente,“ povedal Johnson pred novinármi v Londýne na margo príprav brexitu, pričom spomenul posledné jesenné zasadnutie Európskej rady, na ktorom sa ešte zúčastní.

Nemenovaný zdroj z Johnsonovej kancelárie, na ktorý sa odvoláva AFP, sa vyjadril, že v dôsledku pozastavenia činnosti stratí dolná komora parlamentu len zhruba štyri rokovacie dni.

Poslanci sa majú vrátiť z letných prázdnin 3. septembra. Ešte v ten istý mesiac sa očakáva ďalšia prestávka v súvislosti s výročnými konferenciami hlavných politických strán, naplánovanými na obdobie od 14. septembra do 2. októbra. Na základe Johnsonovej žiadosti sa však majú poslanci opäť zísť až 12 dní po skončení poslednej z konferencií.

Vlani takáto prestávka v parlamente trvala od 13. septembra do 9. októbra, pričom poslanci opäť zasadali šesť dní po skončení straníckych konferencií, poznamenala AFP.

Major: Je to neuvertieľné pokrytectvo

O Johnsonovom pláne podľa BBC nevedela ani väčšina členov jeho kabinetu. Myšlienka prerušenia činnosti parlamentu okamžite vyvolala obrovskú kritiku opozície, ale aj členov vládnej konzervatívnej strany.

Jeden z nich, bývalý najvyšší žalobca Dominic Grieve premiérov krok označil za „škandalózny“. Ak Johnson od neho neustúpi, parlament sa podľa neho musí postarať o predčasný koniec súčasnej vlády.

„Stále je dostatok času, aby sme spravili čo je nevyhnutné. A ja určite budem hlasovať za zvrhnutie konzervatívnej vlády, ktorá neprestáva konať protiústavne,“ uviedol prominentný konzervatívny poslanec.

Podpredseda opozičnej Labouristickej strany Tom Watson označil ohlásený Johnsonov krok za „úplne škandalóznu urážku demokracie“. „Nemôžeme dovoliť, aby sa to stalo,“ uviedol vo svojej reakcii. V podobnom duchu sa vyjadrili aj ďalší opoziční politici.

Šesť opozičných strán v utorok prisľúbilo, že bude presadzovať legislatívne zmeny, ktorými chcú zabrániť odchodu Británie z EÚ bez dohody. V čase pozastavenia činnosti parlamentu, ktoré neznamená jeho rozpustenie, však poslanci nemôžu prerokúvať alebo schvaľovať zákony. Väčšina návrhov, ktoré nestihli prejsť príslušným procesom, vtedy zaniká.

Viacerí politici, vrátane bývalého premiéra Johna Majora, sa chcú kvôli Johnsonovmu rozhodnutiu chcú obrátiť na britské súdy. Podľa Majora je len ťažko predstaviteľné, že kráľovná odmietne žiadosť exekutívy.

„Kráľovnine rozhodnutie sa nedá napadnúť na súde, ale odporúčanie premiéra už áno,“ tvrdí Major.

„Je to zásadným spôsobom protiústavné. A to, že tento argument prichádza od ľudí, ktorí v debate o brexitu presadzovali suverenitu britského parlamentu, ktorá je vraj Európskou úniou ohrozená, to nie je len veľmi odporné, ale je to neuveriteľné pokrytectvo,“ dodáva bývalý šéf konervatívneho kabinetu v rokoch 1990 až 1997.